Rozhovor vyšiel 30. septembra 2024 v Denníku N, publikujeme ho so súhlasom vydavateľstva.
„Slovensko je úplne zjavne demokraciou, v ktorej však dochádza k znepokojivým tendenciám smerujúcim ku koncentrácii moci,“ hovorí François Valérian, predseda celosvetovej správnej rady neziskovej organizácie Transparency International.
Valérian zdôrazňuje, že oslabovanie boja proti korupcii je trendom na celom svete. Znižovanie trestov za korupciu, skracovanie premlčacích lehôt aj rušenie špeciálnej prokuratúry však považuje za nebezpečné pre slovenskú demokraciu.
Obáva sa vzniku trhu s politickou mocou. Preto ho znepokojujú aj prezidentské voľby na Slovensku, ktoré vyhral Peter Pellegrini s najmenej transparentnou kampaňou.
Transparency International je mohutnou neziskovou organizáciou, ktorá dnes pôsobí vo vyše sto krajinách. Je náhoda, že takmer rok od nástupu štvrtej vlády Roberta Fica prichádzate práve na Slovensko?
Záleží nám na tom, aby sme sa každý rok stretli so zástupcami všetkých našich pobočiek v regióne. V Európe a Strednej Ázii ich je až štyridsať. So všetkými z nich sa chceme rozprávať, aby sme si vymieňali skúsenosti a predovšetkým informácie. Rovnako ako pre médiá, aj pre nás sú informácie materiálom, vďaka ktorému vieme adekvátne konať.
Takže váš príchod nesúvisí s Ficovou vládou?
Začiatkom roka ste napísali komentár, v ktorom ste vyjadrili znepokojenie nad aktuálnou situáciou na Slovensku. Reagovali ste predovšetkým na vládnu novelu Trestného zákona, ktorú koalícia pretlačila v skrátenom legislatívnom konaní. Predkladatelia tvrdili, že ňou chceli zmierniť „drakonické“ tresty pre páchateľov a ísť smerom „restoratívnej justície“. Nie je to principiálne správna cesta?
Korupčné prípady sú náročné a často majú výrazné vnútropolitické dôsledky. Na ich vyšetrovanie je potrebný čas. Iste, nie je to „len“ o výške trestov. S nízkymi trestami, kratšími premlčacími lehotami a zároveň bez protikorupčných orgánov je však náročnejšie čeliť korupcii aj zneužívaniu moci. Nehovoríme to len na Slovensku, ale vo všetkých krajinách, kam prídeme. Za posledné dve-tri desaťročia vlády vytvárali špecifické orgány a zavádzali protikorupčné zákony. Lenže teraz sme v zlomovom okamihu – vidíme, že majú tendenciu tieto dôležité zákony nevymáhať. Nestačí mať uhladený systém na papieri a v právnom systéme, boj proti korupcii musí byť účinný.
Takže znižovanie trestov za korupciu nie je efektívne.
Je to veľmi efektívne pre korupčníkov.
V spomenutom vyjadrení ste vyzvali vládu, aby prestala „podkopávať právny štát“ a vrátila sa k „štandardným demokratickým procesom“. Čo vás znepokojilo najviac?
Princíp demokracie spočíva v tom, že sa v nej musí vykonávať moc v prospech ľudí – a nie iba tých, ktorí vládnu. Pokiaľ oslabujete svoju schopnosť bojovať proti zneužívaniu moci, nevyhnutne oslabujete aj svoju demokraciu.
Ficova vláda skrátila doby premlčania, zrušila Úrad špeciálnej prokuratúry aj NAKA, a to všetko s prispením ľudí, ktorým tieto zmeny pomôžu. Videli ste také bleskové zmeny ako na Slovensku aj inde v Európe?
Stačí sa pozrieť na príklad krajiny, ktorú dôverne poznám – teda mojej vlastnej. Vo Francúzsku bol pred niekoľkými rokmi na stole návrh zákona, ktorý mal dramaticky znížiť premlčacie lehoty ekonomických zločinov. K tejto zmene na poslednú chvíľu nedošlo, ale zámer bol jasný. Jeden z predkladateľov tejto legislatívy, minister spravodlivosti Éric Dupond-Moretti, bol v tom čase obvinený pre svoj predchádzajúci konflikt záujmov. Napriek tomu ho prezident Emmanuel Macron držal vo funkcii. Aj v novovzniknutej vláde, ktorá sa sformovala len teraz v septembri, je ministerka obvinená z korupcie (ministerka kultúry Rachida Dati – pozn. red.). Podobné prípady vplyvných ľudí, ktorí čelia stíhaniu, máte aj na Slovensku. Vo Francúzsku sa nerušili špeciálne protikorupčné orgány, ktoré vznikli po veľkých škandáloch pred niekoľkými rokmi. Lenže jedna vec je mať tieto orgány, a druhá vec je dať im potrebné prostriedky, aby mohli robiť svoju prácu. Vo Francúzsku je príliš málo sudcov a špeciálni vyšetrovatelia sú príliš slabí na stíhanie korupčných prípadov. Chcem tým povedať, že naše obavy sa ani zďaleka netýkajú len Slovenska.
Takže nechcete zľahčovať situáciu na Slovensku, ale tvrdíte, že dianie u nás zapadá do celoeurópskeho trendu oslabovania boja proti korupcii?
Áno, vidíme to v celej Európe a v skutočnosti na celom svete, hoci v rôznej intenzite. Ocitli sme sa v zlomovom bode. Naša organizácia vznikla pred 31 rokmi, keď ešte vo vzťahu k boju proti korupcii neexistovali prakticky žiadne osobitné zákony ani medzinárodné zmluvy. To sa v niektorých krajinách a častiach sveta zmenilo. Teraz však chceme, aby sa tieto zmeny skutočne pretavili do praxe – a to je pre politických lídrov bolestivé. Mnohí politici ochotne napíšu dobre vyzerajúce zákony, ale vymáhať ich je oveľa náročnejšie. Prišiel čas, keď musíme konať. Situáciu zhoršuje aj to, že sme sa ocitli v novej studenej vojne, ktorej bojisko sa nachádza prakticky na všetkých kontinentoch. To komplikuje našu medzinárodnú spoluprácu. Problém spočíva v tom, že ekonomika korupcie je globálna, ale medzinárodná politika je fragmentovaná.
Vravíte, že oslabovanie boja proti korupcii sa deje viac-menej všade, ale v rôznej intenzite. O akej veľkej intenzite v porovnaní s inými európskymi krajinami sa bavíme v prípade Ficovho Slovenska?
Je zjavné, že na Slovensku dochádza k akcelerácii problémov a pomerne rýchlemu zhoršovaniu situácie. Aj z práce našej slovenskej pobočky vyplýva, že sú tu vážne, znepokojivé komplikácie, o ktorých sme sa práve bavili. Okrem toho sledujeme zrušenie verejnoprávneho vysielateľa. To je znepokojivé, pretože ľudia potrebujú informácie a nemôžu ich získavať iba z jedného zdroja – od vládnej moci. Informácie od štátu sú dôležité, ale takisto je dôležité komentovať a analyzovať ich. Diverzita mediálnej scény je nevyhnutná. Ďalšou dôležitou témou sú tak trochu mätúce nominácie a odvolávania z rôznych funkcií.
Z toho všetkého by sa zdalo, že podľa vládnej koalície platí, že čím viac moci koncentruje, tým je to lepšie pre ľudí. Z našich predchádzajúcich skúseností zo všetkých krajín však vyplýva presný opak – čím viac moci koncentruje vládna moc, tým je väčšie riziko jej zneužívania v neprospech ľudí.
Takže situácia na Slovensku sa zhoršuje rýchlejšie ako v iných okolitých krajinách?
Áno. Zhoršuje sa rýchlejšie ako v mnohých európskych krajinách.
Transparency International každý rok publikuje index vnímania korupcie, známy aj pod anglickou skratkou CPI. Trochu nám o ňom povedzte.
Je to náš koncept, ktorý vzniká výlučne z verejne dostupných zdrojov. Každý rok v 180 krajinách vďaka informáciám od nezávislých orgánov počítame priemer, ako v nich vnímajú korupciu vo verejnom sektore. Každoročne tak spustíme rozsiahlu celospoločenskú diskusiu o tom, čo sa v boji proti korupcii zmenilo, čo bolo efektívne a čo treba robiť do budúcnosti.
Slovensko v tomto indexe dosiahlo v roku 2023 historické maximum — zo 180 krajín skončilo na 47. mieste. Chápem to správne, že ďalší rok máme očakávať pokles?
Predpovedanie budúcnosti mi príliš nejde. V tejto chvíli na to jednoznačne neviem odpovedať – závisí to od množstva faktorov, ktoré sa netýkajú len Slovenska. Index zverejníme začiatkom ďalšieho roka a vyjadrí sa k nemu aj slovenská pobočka.
Čo by pre Slovensko znamenalo, ak by výraznejšie kleslo vo vašom rebríčku?
Ťažko sa mi na to odpovedá, pretože v takom prípade by sme sa museli pozrieť aj na to, ako veľmi by kleslo. Vo všeobecnosti však k poklesom dochádza. V rebríčku, ktorý sme publikovali začiatkom tohto roka, si výrazne pohoršilo Spojené kráľovstvo. Išlo o dôsledok mnohých škandálov ešte z čias covidu, sporného financovania politických strán aj ďalších faktorov. Spojené štáty zažili prudký pokles, keď sa k moci dostal Donald Trump. Naopak, v niektorých krajinách sme videli zlepšenie. Napríklad Zambia v Afrike si tento rok výrazne polepšila, pretože odborníci nadobudli dojem, že jej vláda má úprimnú snahu o boj s korupciou. Medzí postavením v našom indexe a vnímaním krokov vlády je tak pomerne silná korelácia.
Ako by ste vysvetlili Slovákom, prečo je dôležité, ako vysoko sa umiestnime?
Slováci – ako všetky ostatné národy – by sa mali v prvom rade zaujímať o korupciu ako takú. Korupcia rozkladá naše spoločnosti a náš index je len jedným z nástrojov, vďaka ktorým vieme merať jej vnímanie. Je zaujímavý, ale nie je alfou a omegou v boji proti korupcii. Tým ostávajú zákony, inštitúcie či personálne nominácie.
Inými slovami, umiestnenie vo vašom rebríčku by nemalo byť konečným cieľom, ale „iba“ ukazovateľom.
Presne tak, je to nástroj, nie konečný cieľ.
V Transparency International sa zaoberáte konfliktmi záujmov. Jedným z najvplyvnejších poslancov vládnej koalície je Tibor Gašpar zo Smeru. Jeho syn Pavol Gašpar je šéfom tajnej služby. Nie je to priamy konflikt záujmov?
Otvorene sa priznám, že aj keď som si o tomto prípade čítal, nepoznám všetky podrobnosti. Poviem to však všeobecne – vysokopostavení predstavitelia štátu majú povinnosť ísť spoločnosti príkladom. Pokiaľ sa objaví silné podozrenie, že sa niekto dostal do funkcie len pre svoje rodinné väzby či protekciu, podkopáva to jeho dôveryhodnosť. A to potom oslabuje celú demokraciu.
Je vo všeobecnosti problém, keď otec a syn zastávajú takéto dôležité funkcie?
Pomerne náročne sa mi na to odpovedá. Veľmi to závisí od konkrétneho prípadu a predovšetkým od transparentnosti príslušnej nominácie. Pokiaľ boli otec aj syn do svojich funkcií legitímne zvolení v slobodných voľbách, prečo by to bol problém? Lenže ak jeden rodinný príslušník netransparentne dosadí do funkcie toho druhého a nevie to dôveryhodne vysvetliť verejnosti, je to problém.
Poznáte vo svete príklady, keď majú takto bezpečnostné zložky rozdelené v rodine?
Úprimne neviem. Je to možné, ale na žiadny si nespomínam.
Slovenská pobočka Transparency International sa podrobne venovala tohtoročným prezidentským voľbám. Ich víťazom sa stal Peter Pellegrini s najmenej transparentnou kampaňou, ktorý svojich darcov skrýval na neverejnom účte svojej strany. O čom to vypovedá?
Sme tým naozaj znepokojení. Záleží nám na tom, pretože nechceme dopustiť, aby vznikal trh s politickou mocou. Politická moc nie je a nemôže byť na predaj. Hovorím to všade vo svete – vravel som to aj koncom roka na konferencii OSN pri 20. výročí Dohovoru proti korupcii. Vznik trhu s politickou mocou znamená, že jej výkon môže byť výhodným biznisom pre konkrétnych ľudí, a to je veľmi podozrivé. Pokiaľ niekto skrýva svojich darcov, vytvára tým priestor na pochybnosti, či si peniaze nepožičal od ľudí, ktorí ich budú jedného dňa žiadať naspäť. Pokiaľ bol kandidát zvolený transparentne, nemá čo skrývať.
Ako sa proti tomu môže spoločnosť brániť? V demokratických voľbách sa stal prezidentom kandidát, ktorý zjavne porušoval pravidlá – a na čele ministerstva vnútra, ktoré by to malo vyšetriť, sú jemu blízki ľudia.
Spoločnosť by mala vyjadriť svoj nesúhlas, mala by sa formovať kritika. To je aj práca našej pobočky, ktorú mimoriadne chválim za to, ako analyzovala kampaň prezidentských kandidátov. Takisto je to úloha slobodných médií. Ľudia musia sami pochopiť, ako veľmi záleží na výkone moci. Vraciam sa k tomu, že pokiaľ sa moc spravuje zle, vzniká tým priestor na trh s politickou mocou, ktorý je škodlivý.
Koalícia odvolala podpredsedu parlamentu Michala Šimečku z Progresívneho Slovenska. Argumentovala neziskovou organizáciou pomenovanou podľa jeho starého otca, ktorá poberala finančné príspevky od štátu. Takisto sa odvolávala na jeho partnerku, ktorá poberala umelecké fondy v čase, keď Šimečka nebol pri moci. Do tretice spomínala aj jeho mamu, ktorá aj s prispením štátu organizuje intelektuálne fórum. Znie to ako konflikt záujmov?
Z toho, čo počúvam, ide o človeka s väzbami na ľudí, ktorí sú súčasťou občianskej spoločnosti. Organizácie, ktoré ju tvoria, bežne dostávajú prostriedky z verejných financií. Nepovažujem to za problematické. Ak ma niečo trápi, je to koncentrovanie moci v rukách jednej strany či jednej koalície. Je to nebezpečné, pretože koncentrácia moci zvyšuje riziko jej zneužívania. Pokiaľ správne chápem slovenský kontext, odvolaním podpredsedu parlamentu – jediného zástupcu opozície vo vedení Národnej rady – došlo k porušeniu vašej parlamentnej tradície. Ja však v jeho spojení s občianskou spoločnosťou aj po konzultácii s našou pobočkou nevidím problém.
Opýtam sa aj na médium, ktoré zastupujem. Šimečkov otec a môj kolega Milan Martin Šimečka je 0,5-percentným akcionárom Denníka N. Hoci sa špecificky nevyjadruje k Progresívnemu Slovensku, aktívne komentuje dianie na našej politickej scéne. Je to podľa vás problematické?
Opýtajme sa sami seba – je to transparentné? Vedia všetci ľudia, že politikov otec je politický komentátor? Pokiaľ áno, nevidím v tom žiadny konflikt záujmov. Typické príklady konfliktov záujmov vidíme v Maďarsku, kde vládna moc nominuje svojich ľudí do štátnych spoločností a necháva ich spravovať verejné financie. Toto nie je ten prípad. Áno, zjavne ide o minoritného akcionára, ktorý sa vyjadruje aj k politickým záležitostiam, ale táto informácia je verejne dostupná. Ľudia si to môžu dohľadať a potom s ním môžu nesúhlasiť – a rovnako majú právo nesúhlasiť s celým vaším médiom. V tom však nevidím konflikt záujmov.
Po všetkom, o čom sme sa teraz rozprávali a čo ste tu videli – ako by ste vonkajšiemu pozorovateľovi zhodnotili aktuálnu situáciu na Slovensku?
Povedal by som, že Slovensko je úplne zjavne demokraciou, v ktorej však dochádza k znepokojivým tendenciám smerujúcim ku koncentrácii moci. Tieto tendencie krátkodobo ani dlhodobo nie sú dobré pre blahobyt ľudí. Nie sú to len abstraktné ideály o demokracii, ale konkrétne veci, ktoré sa týkajú ich životov.
A čo vás znepokojuje najviac?
Práve tá koncentrácia moci vo vzťahu k vládnej koalícii. To isté by som však povedal aj o Francúzsku. Aj vo svojej vlastnej krajine sledujem veľkú koncentráciu moci v rukách prezidenta, čo je zlé pre demokraciu a zvyšuje riziko zneužitia moci.
Predpokladám však, že situácia vo Francúzsku predsa nie je až taká znepokojivá ako na Slovensku.
Asi naozaj nie je až taká zlá. Neexistuje však žiadna hierarchia – neviem s úplnou istotou tvrdiť, kde je situácia lepšia a kde horšia. Napríklad vo Francúzsku máme oveľa väčší problém s prijímaním korupcie z iných krajín, možno dokonca väčší ako na Slovensku.
Na Slovensku sa najčastejšie porovnávame s Maďarskom, ktoré ste už spomenuli aj vy.
Áno, situácia je tam mimoriadne znepokojivá. Maďarsko je rozhodne prípadom krajiny, ktorú vo vzťahu ku korupcii netreba nasledovať, pretože to nedopadne dobre.
Nemáte pocit, že ho Slovensko tak trochu nasleduje?
Dúfam, že to neurobí, ale je pravda, že počúvam o týchto obavách od predstaviteľov občianskej spoločnosti. Treba si uvedomiť, že by to malo konkrétne dôsledky – reálnych ľudí, ktorí by tým utrpeli.
V Transparency International často hovoríte, že korupcia nie je „zločinom bez obete“. Môžete nám to vysvetliť?
Ako som povedal, politická moc sa musí vykonávať v prospech ľudí – a nie v prospech vládnucej vrstvy, prípadne jej podporovateľov. Samostatnou témou je globálna ekonomika korupcie. Peniaze, ktoré sa ukradnú na korupcii a investujú v iných krajinách, vrátane tej mojej, potom niekde nevyhnutne chýbajú. Táto globálna ekonomika korupcie vytvára mnohé lokálne ekonomiky korupcie. Dôsledkom je aj nefunkčná infraštruktúra a štát, ktorý neplní svoje úlohy v oblasti zdravotníctva či školstva. Vidíme to prakticky všade vo svete, v mnohých krajinách Latinskej Ameriky, Afriky, Ázie a Oceánie, ale aj v niektorých európskych krajinách. Odhliadnuc od toho, vo všetkých krajinách Európy platí, že zneužívanie moci škodí spoločnosti, pretože preň nemôžu naplniť svoj plný potenciál.
Sedí však, že napriek všetkým problémom na Slovensku, vo Francúzsku, v Maďarsku a v ďalších krajinách je situácia v Európe najlepšia?
Áno. Európa je v tomto zmysle vedúcim kontinentom v oblasti boja proti korupcii a za právny štát, ale v tejto chvíli čelí vážnym otrasom.
Tomáš Čorej, Denník N