Lekári spolupracujúci s farmaceutickým priemyslom a súčasne podieľajúci sa na kategorizácií liekov – rozhodovaní o tom, ktoré lieky budeme uhrádzať zo zdrojov verejného zdravotného poistenia – čelia potenciálnym konfliktom záujmov, t. j. rizikovým situáciam, kedy schváleniu lieku nemusí predchádzať objektívne rozhodovanie. Vďaka novele zákona o liekoch, na ktorej sa Transparency International Slovensko v roku 2015 podieľala, sú dnes  spolupráce lekárov s farmapriemyslom prístupné širokej verejnosti vo forme databázy uverejňovanej na webe Národného centra zdravotníckych informácií, ktoré ich aktualizuje v polročných intervaloch.

Naša analýza týchto historicky prvých celistvých dát a ich porovnanie s deklaráciami členov poradných orgánov ministerstva zdravotníctva pre kategorizáciu liekov prináša tieto hlavné zistenia:

  • každý druhý poradca kategorizácie je do určitej miery zaangažovaný v spolupráci s farmafimami; väčšina z nich prijala plnenia v rozmedzí 1 až 5-tisíc eur,
  • len 1 z 5 poradcov v osobných deklaráciách ministerstvu uvedie aj názov firmy, pre ktorú pracuje či nedávno pracoval,
  • celkovo sú samotnými poradcami odkryté len necelé 4% zo sumy takmer 900-tisíc eur ročne, ktorými sú zainteresovaní farmafirmami,
  • pohľad na kategorizačné konania o zaradenie nových liečiv prebiehajúcich v rokoch 2016-2017 ukazuje, že až v každom druhom konaní mal aspoň jeden poradca pri hodnotení či hlasovaní o liekoch konflikt záujmov.


Tieto zistenia sme dňa 27. marca 2018 prezentovali za “okrúhlym stolom” aj reprezentantom ministerstva zdravotníctva, všetkých troch zdravotných poisťovní, zástupcom inovatívneho (AIFP) ako aj generického farmaceutického priemyslu (GENAS)  ale aj lekárom participujúcim na kategorizačnom procese. Okrem pohľadu na dáta sme identifikovali slabiny v manažmente konfliktu záujmov aj v podobe nedostatočného identifikovania typov možných konfliktov záujmov v zákone ako aj v zriaďovacích štatútoch samotných poradných orgánov, ktoré by zachytávali rôzne situácie v praxi. Navrhli sme preto ministetstvu, aby sa inšpirovalo dobrou paxou obdobných inštitúcií v zahraničí (SÚKL v Čechách, NICE v Spojenom kráľovstve či EMA na európskej úrovni).

V diskusii sme od účastníkov ocenili pozitívnu spätnú väzbu na poukázané slabiny a v nadväznosti už na naše skoršie odporúčania nás potešilo avízované honorovanie poradenskej činnosti expertov zo strany ministerstva, čím sa posilní nezávislosť a s ňou i dôvera v integritu poradcov. Na margo dobrej zahraničnej praxe bol pozitívne prijatý aj náš návrh na redizajn formulára dekláracie konfliktov záujmov napr. na úroveň štandardu Európskej liekovej agentúry. Zámerom je dosiahnuť vyššiu granularitu informácií obsiahnutých v deklaráciách členov poradných orgánov, vďaka čomu bude ministerstvo disponovať detailnejšími informáciami pre uplatňovanie manažérskych opatrení.

Krátke zhrnutie a vizualizácie zistení sú dostupné v prezentácií. Kompletnú analýzu si môžete prečítať a stiahnuť tu.