Menu Zavrieť

Verejná kontrola a stráženie mocných nie je v silách jednotlivca

V správnej rade Transparency pôsobí ako jej člen od júna 2020. PAVOL BABOŠ, jeden z najcitovanejších politológov na Slovensku, výskumník a pedagog z Univerzity Komenského, vyštudoval sociológiu na belgickej univerzite v Leuven a doktorát má z UK. Momentálne sa sústredí na behaviorálny výskum v oblasti voličského správania a postojov k demokracii. Členovia a členky Správnej rady vykonávajú funkciu bez nároku na honorár a mandát majú na maximálne sedem rokov. S prestávkou môžu byť vo funkcii maximálne dvakrát. V rozhovore približuje fungovanie správnej rady, spomína na účinkovanie vo fundraisingovom videu, a komentuje monitoring financovania predvolebných kampaní.

Ako začala tvoja spolupráca s Transparency International Slovensko?
V roku 2020 som bol oslovený vtedajším riaditeľom Gabrielom Šípošom s ponukou stať sa členom správnej rady. Referencie súvisiace s mojou osobou pochádzali vtedy od Samuela Spáča, člena správnej rady, s ktorým sa poznáme z filozofickej fakulty zo spoločných projektov z čias môjho pôsobenia na katedre politológie.

Ako si vnímal pred vstupom do Správnej rady vnímal Transparency?
O organizácii som vedel pomerne veľa. Ešte ako študent som absolvoval kurz, ktorý viedol v tom čase samotný Gabriel Šípoš. Nespomínam si úplne presne na názov, ale bolo to o médiách a transparentnosti. Samotnú Transparency som sledoval vždy, ale nepatril som vtedy k jej aktívnym spolupracovníkom.

Čomu sa v Správnej rade venujete a ako tento orgán funguje?
Štandardne sa správna rada stretáva dvakrát do roka. Jej špecifické povinnosti plynú zo štatútu. K nim patria napríklad schvaľovanie výročnej správy, schvaľovanie účtovnej závierky, ale aj voľba riaditeľa. Zároveň je správna rada aj určitým poradným orgánom. V praxi to znamená, že či už samotný riaditeľ alebo ktokoľvek z organizácie môže požiadať členov správnej rady o pomoc alebo radu ako postupovať v nejasných otázkach či v prípadoch, kedy ide o eticky citlivú záležitosť. My, ako členovia správnej rady, vieme poskytnúť názor a zároveň byť morálnou podporou, či už jednotlivcom alebo Transparency ako takej. Obzvlášť ak ide o spomínané eticky citlivé záležitosti je dobré, keď, či už samotný riaditeľ alebo ktorýkoľvek člen Transparency, majú oporu v rozhodovaní. Čiže stanovisko následne nie je iba jediným názorom, ale má oporu v názoroch ďalších ľudí, ktorí sa s daným rozhodnutím stotožnia.

Pred rokom si kladne zareagoval i na našu ponuku účinkovať v našej fundraisingovej kampani na kontrolu financovania volieb. Ako hodnotíš toto rozhodnutie?
Na kampaň si určite spomínam ako na výlučne milú skúsenosť. Zároveň však dodávam, že to pre mňa bol aj krok s vedomím, že organizácii pomôžem. Rovnako by so sa rozhodol, aj keby som nebol členom správnej rady. Podobnú aktivitu vnímam ako správnu a prospešnú  – ako pre Transparency, tak i pre spoločnosť samotnú. Samozrejme, ako člena správnej rady ma spolupráca na kampaňovom videu potešila viac, čiže aj moje nadšenie bolo dvojnásobné.

Čo bude po lete najväčšou výzvou v boji proti korupcii?
Výziev je určite viac. Rád by som sa však povenoval dvom. Prvou je tá, ktorá je výrazne prítomná vo verejných médiách aj v diskusii verejnosti. A to je možnosť polície a ďalších orgánov činných v trestnom konaní slobodne vyšetrovať a stíhať korupčné chovanie predstaviteľov štátu i politických nominantov. Príkladom toho je odvolanie I. Šimka z postu ministra z dôvodu podozrenia jeho zasahovania do práce polície. Práve nadchádzajúce voľby prinášajú neistotu, či sloboda vyšetrovania a konania spomínaných orgánov bude možná v rovnakom rozsahu, ako je tomu teraz.

Druhou, viac spoločenskou ako politickou výzvou, je uvedomenie si, že korupcia nemá výlučne podobu klasického korumpovania. Ale že nesie znaky, ktoré majú inú ako finančnú, či materiálnu povahu, ale pritom je rovnako nebezpečná a veľmi zásadne podkopáva kvalitu štátom poskytovaných služieb. Nahlodáva dôveru v systém štátu i samospráv, či iných inštitúcií, ktoré sú súčasťou verejných služieb poskytovaných za verejné peniaze.

Ako vnímaš reakcie politického spektra na monitoring financovania predvolebných kampaní, ktorému sa Transparency venuje?
Vnímam rôzne ataky viacerých politických lídrov alebo predstaviteľov politických strán. A nielen na monitoring financovania volebných kampaní, ale aj na iné aktivity Transparency. Ale musím zároveň povedať, že nie všetky sú výhradne negatívne. Zachytil som aj pozitívne reakcie a dokonca som zachytil aj snahy odstrániť niektoré nedostatky pri transparentných účtoch. Čiže nie je všetko len čierne.

V čom je monitorovanie financovania predvolebných kampaní užitočné pre jednotlivca, prípadne pre spoločnosť na Slovensku?
Pre jednotlivca sú to informácie, ktoré ak ho zaujímajú, tak ich vie veľmi jednoducho získať na jednom mieste. Každý volič si vie pozrieť, koľko a na čo strana míňa, kto jej peniaze daruje. Samozrejme, má to svoje nedostatky. Politické strany sa snažia tento systém obchádzať, nie všetky poskytujú informácie detailne. Ale princíp je taký, že volič má na tieto informácie nárok a vďaka monitoringu Transparency International ich má všetky na jednom mieste.

A z hľadiska spoločenského je to kontrola nakladania s verejnými peniazmi a zároveň aj stráženie zákonnosti. Keďže naša legislatíva ukladá limity, ktoré musia politické strany dodržať. A práve takýto monitoring dokáže strážiť, či politické strany neprekračujú tieto limity. Na druhej strane je to verejná kontrola, ktorú mimovládne organizácie majú vykonávať, pretože nie je v silách jednotlivca, jedného človeka, jedného občana strážiť politické strany alebo verejných funkcionárov. To je úlohou mimovládnych organizácií alebo širšie poňaté občianskej spoločnosti.

Existuje pri financovaní alebo transparentnosti predvolebných kampaní niečo, čo by bolo potrebné zmeniť? Možno identifikovať ďalšie problémy?
Vidím, ale nemám na to odpoveď, ako sa to dá nastaviť tak, aby to mohlo fungovať počas najbližších volieb, najbližších kampaní. Jedným z príkladov je poslanec Gyimesi, ktorý si zaplatil billboardy ako fyzická osoba hoci ide jednoznačne o politickú kampaň.

Druhým príkladom je strana Smer, ktorá poslala veľmi veľký balík peňazí – milión eur vlastnej agentúre a ďalej už občan nemá možnosti dozvedieť sa, čo vlastne za tie peniaze agentúra urobila. Môžu to byť PR aktivity, ako sú práve spomínané billboardy, akákoľvek politická reklama, čo je úplne legitímna vec, na to tie peniaze sú. Strany to robiť môžu, ale z môjho pohľadu je to obchádzanie informovanosti a toho nazval by som ducha zákona, lebo ten duch zákona spočíva v tom, že občan má právo vedieť, za čo si politické strany platia a kto im tie peniaze dáva. Ale ak politická strana pošle veľký obnos peňazí tretej strane, ktorá potom zabezpečí polovičku kampane netransparentným spôsobom, tak je to minimálne proti duchu toho zákona.

Zloženie Správna rady Transparency pred výmenou na poste predsedu M. Šustera za S. Spáča v máji 2022. Zľava: M. Piško (riaditeľ), L. Orosz, L. Žitňanská, S. Spáč, M. Šuster, P. Baboš, F. Glasa

Od tvojho vstupu do Správnej rady Transparency v roku 2020, udiali sa zmeny v tomto dozornom orgáne – či už v obsadení, v spôsobe práce alebo v témach, ktoré ste riešili?
Áno, samozrejme udiali. Niektorým členom zanikol mandát. Bývalý predseda správnej rady Martin Šuster prijal pozíciu v Rade pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá bola nezlučiteľná s vykonávaním pozície člena správnej rady, takže sa funkcie vzdal. Správna rada sa rozšírila, dnes má viacero členov ako keď som začínal v roku 2020. To je len dobre, pretože to umožňuje živšiu diskusiu, viacero uhlov pohľadu na rôzne veci a stále sa snažíme ako kolektívny orgán okrem schvaľovacích činností poskytnúť organizácii aj nejaké inšpirácie, tipy, ako sa na niektoré témy pozrieť, ako využívať rôzne možnosti grantov. Ale stále je to len v pozícii poradného hlasu. My ako správna rada nediktujeme ani riaditeľovi, ani zamestnaneckému tímu Transparency, čo majú alebo musia alebo nebodaj nesmú robiť. Toto jednoducho nerobíme a ani nemôžeme.

Počas tvojho pôsobenia v Správnej rade sa vystriedali ľudia na riaditeľskej stoličke. Vnímal si s personálnou zmenou aj zmenu samotnej organizácie a jej vývinu alebo smerovania?
Žiada sa mi povedať, že nie, ale to je len dobrá vec, že je tam kontinuita. Riaditelia a riaditeľky, ktorí viedli Transparency v minulosti, boli veľmi kvalitní ľudia na svojom mieste a z môjho pohľadu robili v kontexte, v ktorom Transparency pôsobí, naozaj maximum, aby sa rozvíjala. Tie podmienky nie sú úplne šťastné, je tu silný politický tlak, je tu málo financií a neustále zvyšujúci sa konkurenčný boj o zdroje, pričom zdrojov je stále menej a aj medzinárodná pomoc vyzerá inak ako pred dvadsiatimi rokmi. Z môjho pohľadu je tam vidieť vývoj, ale je to taký kontinuálny vývoj, nie sú to žiadne drastické zmeny alebo zemetrasenia.

Je v sylabách, podľa ktorých vyučuješ na univerzite, zahrnutý aj boj proti korupcii alebo transparentnosť ako téma?
Určite áno, aj keď možno nie ako samostatná jedna téma, ale je to skôr niečo prierezové, čo sa ťahá viacerými témami. Napríklad ja  učím aj kurz primárne pre nepolitológov a aj tam v rôznych témach sa transparentnosť objavuje. Ale nie je to samostatná téma, je to skôr niečo, čo sa týka povedzme vyúčtovateľnosti, politickej zodpovednosti a aj samotnej témy volieb a voličského správania. Čiže odpoveď je áno, aj keď nie vždy samostatne ako jedna téma.

V rozhovore s ex-predsedom Správnej rady, Martinom Schusterom, uviedol, že vníma citlivosť študujúcej generácii voči korupčným praktikám a nekalostiam. Je to podobné u Tvojich poslucháčok a poslucháčov? Deje sa generačný posun vo vnímaní korupcie?

Martin Šuster má určite viac rokov skúseností ako ja, určite vie porovnať dlhšie obdobie. Nemôžem ísť dve dekády do minulosti, lebo pred dvomi dekádami som len začínal sám študovať na vysokej škole alebo bol na vysokej škole.

Ale pokúsim sa povedať aspoň to, čo ja vnímam za tie roky, ktoré pôsobím na univerzite. Na jednej strane určite generácia dnešných mladých ľudí oveľa menej vníma úplatkárstvo ako problém. Ale to sa deje aj v celej spoločnosti, lebo ono aj reálne mizne. Sú na to aj prieskumy, že primitívne úplatky v štýle „dám niekomu 500 korún za to, aby som niečo dostal“, to sa naozaj vytráca. Niežeby tento typ korupcie neexistoval, ale je ho čoraz menej. Ľudia sa s týmito praktikami stretávajú menej, vrátane mládeže, následne ich aj menej vnímajú ako problém.

Čo sa však podľa mňa nemení, je vnímanie práve iných foriem korupcie. Nie tak dávno sme s kolegami robili výskum na univerzite (kvázi experimentálny) a týkal sa akceptácie korupčného správania. No iného než spomínaného klasického úplatkárstva, bol  zameraný na to, do akej miery by mladí ľudia akceptovali, že im strýko alebo ujo, teta, niekto známy vo vysokej pozícii vybaví po škole dobré zamestnanie v štátnej správe či na ministerstve. Tiež ide o formu korupčného správania, za štandardných okolností by to malo ísť výberovým konaním a miesto by mal dostať najlepší uchádzač. Ukázalo sa, že takéto vybavovanie respondenti nevnímajú ako problém. Som preto skeptický v tom, či dochádza ku generačnému posunu, akoby sme si želali.

Aké priority bude potrebné riešiť po parlamentných voľbách na jeseň 2023? Bude medzi nimi aj boj proti korupcii?
Okrem toho, čo som spomínal, a to je nezávislosť polície a justície, tak si myslím, že je druhou veľkou témou nastavenie pravidiel a ich zjednodušenie pri čerpaní eurofondov alebo vôbec verejného obstarávania. Pretože to je veľkým zdrojom a veľkou oblasťou, ktorá ak nie je jednoduchá pre uchádzačov, tak vytvára priestor pre rôznych sprostredkovateľov. A to je ten priestor, kde v minulosti veľmi často dochádzalo k rôznym formám korupcie. Opäť hovorím rôznym formám, lebo to nemusí byť nevyhnutne len a úplatok.

Rozhovor viedla Zuzana Grochalová.

Za čiernobiele portréty patrí vďaka našej fotograficke-dobrovoľníčke Bianke Koyšovej.
a za prepis audiozáznamu z rozhovoru ďakujeme dobrovoľníčkam Stanke Ingrovej a Monike Weissovej.