Pôsobí v správnej rade Transparency, najskôr ako člen, od mája 2017 ako jej predseda. MARTIN ŠUSTER prednáša o ekonómii (vrátane vplyvu korupcie na ekonomiku) na Ekonomickej Univerzite ako aj Univerzite Komenského v Bratislave. Medzi jeho výskumné záujmy patria makroekonómia, menová politika a hodnotenie kvality výskumu. Od roku 2007 je riaditeľom výskumu Národnej Banky Slovenska. V rozhovore  objasňuje fungovanie správnej rady, spomína aj nedocenenú službu Transprency pre spoločnosť pri spracovaní dát. 


Ako začala Tvoja spolupráca s Transparency International Slovensko?

Transparency som vždy vnímal ako inštitúciu, ktorá pomáha, aby spoločnosť fungovala podľa pravidiel a obmedzovala korupciu.  Bližšie som s Transparency začal spolupracovať, keď sa Gabo Šípoš stal riaditeľom, keďže som sa s ním už dlhšie poznal.

Z výskumného, resp. akademického hľadiska som sa čiastočne venoval aj tomu, aký vplyv majú inštitúcie na rast pre Slovensko ako krajinu, ktorá dobieha európske krajiny. Jedna z kľúčových vecí je mať dobre nastavené inštitúcie, ktoré podporia náš ďalší rast. Dopĺňalo sa to s mojím profesionálnym životom. Keď ma Gabo oslovil, či by som sa nezúčastnil na práci pre Transparency, ponuku som s potešením prijal. Najprv som bol člen rady a po odchode predošlého predsedu a mojom následnom zvolení som sa stal predsedom správnej rady Transparency.

Je to dobrovoľná funkcia spojená najmä s morálnou zodpovednosťou, nie sme nijako platení. Do veľkej časti ide o kontrolnú funkciu, ktorá dbá, aby Transparency dodržiavala svoje hlavné ciele. Čiastočne aj poradnú funkciu, aby sme posúdili spolu s ďalšími členmi rady, či aktivity a projekty pomáhajú zlepšiť vládu práva a znižovať korupciu na Slovensku. Dôležitá je dobrá vôľa a nasadenie, ktoré si udržiavame.

Ako správna rada funguje a čomu sa v nej aktuálne venujete?

Stretávame sa tak raz-dvakrát do roka. Niektoré body sú pravidelné – kontrola účtovnej uzávierky alebo rozpočtu,  administratívne záležitosti. Väčšina diskusie počas našich stretnutí je skôr odborná – aké projekty Transparency robí, ktoré by mohla robiť, ktoré považujeme za najperspektívnejšie. Udržiavame si prehľad o tom, aké projekty prebiehajú, aké sú výsledky, čo funguje, a čo funguje menej, prípadne, čo ďalšie by sa dalo robiť. Nie je úlohou rady povedať „robte toto a nerobte tamto“, skôr sa zameriavame na to, ktoré aktivity by mohli mať perspektívu pre spoločnosť. Nie je to len na nás, je to z veľkej časti aj na tom, na čo všetko sa nájdu prostriedky. Musia sa nájsť finančné zdroje – čiže väčšinou darcovia, ktorí projekty podporia. A tiež ľudské zdroje – väčšinou dobrovoľníci alebo nadšenci, ktorí majú chuť na takom projekte robiť.

V správnej rade sme ľudia s rôznym profesným zameraním. Dokážeme posúdiť a poradiť. Fungujeme na diskusiách a rôznych hlasovaniach. Nepamätám si, že by sme niekedy hlasovali tak, že by nastal nejaký rozpor v rade. Ale keby nastal, môžeme prijať aj rozhodnutia o hlasovaní.

Počas leta sme sa venovali zmenám v stanovách v súlade so zákonom o občianskych združeniach a nastavovaniu presných limitov na finančné toky. Na programe bolo aj určovanie zodpovednosti a lepšieho nastavenia etických noriem pre členov správnej rady aj riaditeľa Transparency.

Máš preferovanú tému v boji proti korupcii?

Som makroekonóm a výskumník, moja srdcová téma sú dáta, ich sprístupňovanie. Som veľký fanúšik rebríčkov, ako napríklad rebríčky sudcov alebo rebríčky samospráv. Ale aj dát, ktoré môžu ďalší ľudia využívať, napríklad portály o verejnom obstarávaní. Ide o nie celkom docenenú službu, ktorú Transparency robí pre celú spoločnosť. Získava inak ťažko dostupné dáta. Následne ich dáva do podoby, aby si ich ktokoľvek mohol pozrieť a veľmi ľahko v nich vyhľadávať. Ľudia si môžu skontrolovať, ako je na tom ich obec alebo mesto. Ak majú nejaký súdny spor, môžu si pozrieť, aký kvalitný je sudca, ktorý ho rozhoduje.

Mnohé z káuz, ktoré bolo vidieť v médiách, nie sú z môjho pohľadu až tak dôležité. Aj keď sú to kauzy v desiatkach či stovkách tisíc eur – možno je viditeľné, že tu sa ukradlo niečo v hodnote niekoľkých ročných platov bežného človeka a ľudia si to vedia predstaviť. Zo spoločenského hľadiska je však dôležitejšie sledovať, kde sú neefektívne zákazky, alebo kde sa menia pravidlá. To nás často stojí miliardy a tam sa musíme viac sústrediť. Keď sa stavia diaľnica za miliardu, či by nestačila len rýchlostná cesta za pol miliardy. Alebo keď sa menia pravidlá pre obchodné reťazce – komu to naozaj prospieva. Neboli by sme na tom ako spoločnosť lepšie, keby sme nezasahovali do konkurencie v súkromnom sektore?

Čo bude v nadchádzajúcom období najväčšia výzva pre Slovensko v boji proti korupcii?

Slovensku sa podarilo urobiť pomerne veľký pokrok v boji proti malej, drobnej korupcii, ktorá sa týka každého občana v každodennom živote. Medzery ostávajú v boji proti veľkej korupcii, vo vzťahoch veľkých podnikov so štátom alebo so štátnymi inštitúciami. Tam už to nie je celkom o tom, že by niekde priamo boli úplatky za verejné zákazky. Skôr o nastavovaní systému pravidiel, aby vyhovovali konkrétnej skupine. Táto otázka je málo viditeľná a z pohľadu polície a prokuratúry sú to mimoriadne náročné záležitosti.

Potrebujeme lepšiu prokuratúru, lepšie súdy, kvalifikovanejších policajtov, politickú kultúru. Musí byť jasné, kde sú hranice pre lobing alebo ovplyvňovanie a nastavovanie pravidiel. Toto potrvá ešte dlho. Na druhej strane je potrebné, aby sme pokročili v tom, že sa neohýbajú pravidlá pre súkromný účel. Pravidlá sa musia vždy nastavovať pre ten najväčší verejný záujem.

Udiali sa v boji proti korupcii nejaké zásadné zmeny počas Tvojho pôsobenia v správnej rade?

Po minulom roku sa celkovo zmenila celá spoločenská klíma. Spoločnosť je oveľa citlivejšia. Vzniká rozpor medzi vnímaním korupcie a tým, aká je situácia, aj keď možno skutočná korupcia nie je väčšia než v minulosti. Je však dobré, že je viditeľnejšia. Určite to časom pomôže k tomu, že jej bude menej. Čiastočne je to možno aj tým, že sme sa postupne stali bohatšou krajinou a už nás viac trápia aj veci, ktoré sa nie úplne priamo dotýkajú nás samotných. Zaujímame sa aj o spoločenské otázky, spravodlivosť. Nielen to, čo sa týka nás osobne, ale aj to, čo sa týka iných.

Predseda správnej rady M. Šuster a riaditeľ Transparency International Slovensko G. Šípoš

Jeden z výrazných posunov je v tom, že Slovensko, resp. obyvatelia tejto krajiny začínajú vnímať, že Transparency je tu pre nás samotných, nie pre nejakú úzku skupinu idealistov. Postupne sa zvyšuje záujem obyvateľov, ale aj menších a stredných firiem a snažia sa pomôcť fungovaniu Transparency. V minulosti sme boli oveľa viacej odkázaní na buď niekoľko veľkých inštitucionálnych donorov alebo zdroje zo zahraničia. Teraz  slovenská spoločnosť oveľa viac chápe, že je to náš vlastný slovenský problém a my, Slováci si ho musíme vyriešiť. Ľudia sa aktívnejšie zapájajú do toho, aby tomu pomohli.

Pôsobíš aj ako vysokoškolský pedagóg. Je v sylabách aj transparentnosť a téma korupcie?

Učím seminár o hospodárskej politike. Jedna téma, ktorej sa so študentmi venujem, je vplyv korupcie na hospodársky rast. Dostupná literatúra ukazuje, že krajiny, v ktorých sa podarí znížiť mieru korupcie, rastú rýchlejšie, a teda zbohatnú. Tiež vidím na mojich študentoch, že ich to trápi. Cítia, že by každý z nich mohol niečo spraviť, aby pomohol znížiť korupciu na Slovensku. Je pre mňa potešujúce, že mladá generácia má veľmi silný názor a odsudzuje korupciu. Dokonca sú ochotní osobne kvôli tomu niečo spraviť.

 

Podporte Transparency, aby sme naďalej mohli získavať a spracovávať dáta na kontrolu transparentnosti samospráv i kvality justície aj v budúcom roku.

Rozhovor viedla Zuzana Grochalová.