Veronika Klindová sa k Transparency pridala počas vysokoškolských štúdií ako stážistka. Dodnes je s nami v kontakte, zúčastňuje sa podujatí, školila nás, a podporuje našu organizáciu aj ako pravidelná darkyňa. V rozhovore vysvetľuje spoločenské dopady korupcie, náročnosť online aktivizmu, ale aj dôvody, prečo finančne podporuje neziskový sektor i médiá cez predplatné. Hodnotí posun Transparency za vyše dekádu a spomína i na to, čo jej skúsenosť stáže dala ako základ do ďalšieho profesijného smerovania. Spomína na analýzy i kauzy, ktorým sa venovala, ale aj na tip na divadelné predstavenie, o ktorom počula u nás na pracovisku, a dodnes si ho pamätá.
Ako sa začal tvoj príbeh s Transparency?
V roku 2012 som končila bakalárske štúdium žurnalistiky a chcela som po ňom nazbierať prax. Venovať sa profesijne možno nie priamo novinárčine, ale začať si zbierať dobré bodíky do životopisu. Transparency práve mala ponuku, že sa robí súťaž o to, kto získa stáž. Bolo potrebné urobiť krátky prieskum zanalyzovaním rôznych zmlúv a dohôd z web stránky OtvoreneZmluvy.sk.
Poslala som zopár zmlúv s tedrami, ktoré som považovala za vhodné. Zamerala som sa na vysoké školy. Bola som na vysokej škole, téma mi bola blízka. Vtedy ma to skúmanie a prehľadávanie dokumentov asi najviac chytilo. Mám taký pocit, že tam sa dobre prepojil záujem o tému s tým, čo mám v podstate ako danosť. Som človek, ktorý rád rozumie veci do hĺbky. Nie veľa tém naraz, skôr jednu a až k úplným detailom. Hodiny viem stráviť s jednou drobnosťou, len aby som jej úplne porozumela, následne držala tú vedomosť na nejaké 2-3 týždne v hlave, kým je to potrebné a potom to všetko zabudnem. (úsmev)
Bavilo ma to asi aj preto, lebo zadanie zahŕňalo analytickú časť a zistenia bolo následne potrebné spísať do pútavého blogu. Bolo to dobré prepojenie žurnalistiky, ktorú som študovala, a ponoru do novej oblasti verejných tendrov.
Nasledoval pohovor?
Po odoslaní som dostala mail od Maťa Kuriana, že to bolo fajn a prijímajú ma. Pôvodne som mala nastúpiť na letnú stáž približne na mesiac. Ale spolupráca bola dobrá, a tak sme pokračovali dlhšou stážou. Prvé letné mesiace boli o rozpracovaní toho, čo sa mi podarilo nájsť v pôvodnom prieskume tendrov. Popri tom som spolupracovala aj so Zuzanou Dančíkovou na monitoringu transparentnosti v zdravotníctve, v obstarávaniach nemocníc – napríklad aj zistenia ku kauze CT. A neskôr som spolupracovala aj s Tomášom Jackom na rebríčku samospráv. Bolo to veľmi rôznorodé a zaujímavé.
Spomenieš si, ako prebiehal prvý deň v Transparency?
Pamätám si, ako mi nebolo úplne jasné, že mám chodiť pravidelne na deviatu ráno. (smiech) Po vysokej škole to bol dobrý tréning na dospelácke pracovné návyky. Keď sú na pracovisku všetci v rovnakom čase, vieš zbehnúť za kým potrebuješ a porozprávať sa osobne.
Veľmi som si vážila, že mám takú príležitosť. V duchu som si pripomínala „pozeraj sa okolo seba a uč sa.“ Popri vysokej škole má človek rôzne malé brigády, ale tu som prišla do seriózneho prostredia, medzi ľudí, ktorým záležalo na profesionálnej práci.
Zároveň ma prekvapilo, že v Transparency nerobí okolo sto ľudí, očakávala som oveľa väčší dav na pracovisku. O to väčší rešpekt som voči organizácii mala. Celý tím sedel v dvoch malých miestnostiach, bolo nás asi šesť. Veľmi sa mi páčila schopnosť spolupráce, naozaj som ju oceňovala. Na chodbe sídlilo viacero organizácií ako INEKO a Podnikateľská aliancia Slovenska, oslovilo ma, ako vedeli spolu spolupracovať. Vytvárali dobré synergie a prieniky, bolo to pre mňa skutočne povzbudivé.
Po Tvojom kariérnom posune, chýbalo ti niečo z mimovládneho prostredia alebo samotnej Transparency?
Mala som veľké šťastie, že môj kariérny posun bol najprv do Trendu, kde redakcia fungovala výborne. A potom do organizácie Teach for Slovakia, čiže mala som dobré prostredie. Dodnes si však pamätám a priala by som si, aby toho bolo viac – spomínaná sila spolupráce a profesionálne zanietenie. Nielen, že chcem niečo robiť a robím to, lebo sa mi to veľmi páči. Ale skutočné dbanie na fakty. Byť puntičkársky v dobrom slova zmysle. Aby to, čo napíšem a uvediem v analýze, bolo nutne podložené dátami a faktami. Kiežby bol takýto prístup rozšírenejší.
Čo považuješ za svoj úspech z čias spolupráce s Transparency?
Má to dve úrovne. Som na seba hrdá, že som sa naučila poriadne pracovať s Excelom. Celý monitoring pozostával z práce s veľkým množstvom dát v excelovských tabuľkách. Primälo ma to pochopiť, že to nie je len o nejakých štvorčekoch na ploche, ale že Excel je naozaj silný a všestranný nástroj. Dodnes si to nesiem.
V rámci výstupov som asi najviac hrdá na môj blog „Kto múti vodu v Mútnom?” o pánovi starostovi. Bolo to zaujímavé z pohľadu výskumu – nutnosť prečítať si množstvo rôznych faktúr, zmlúv, sledovať dané objednávky na webstránke a čítať si všetky súvisiace články. Dokonca som vtedy čítala ich obecné noviny v online forme, aby som lepšie pochopila nielen hrubé čísla na faktúrach, ale aj ako sa to preklopilo do života v obci. Bola som potom v kontakte priamo aj s pánom starostom. Viacero informácií som od nich žiadala ešte cez Infozákon, takže vedeli, kto som a aj čo chcem. Veľa ma to naučilo, v niečom to bola až taká investigatívna skúsenosť.
Máš v rámci boja proti korupcii srdcovú tému?
V posledných rokoch sa mi to prepája najmä so strategickou komunikáciou a budovaním odolnosti štátu ako takého. Veľkú časť tvorí budovanie povedomia, keď dôverujeme ako občania inštitúciám štátu. A tá dôvera je veľmi krehká. Ak vidíme korupciu, dôvera klesá. Následne sa tým ohrozuje nielen dôveryhodnosť konkrétnej inštitúcie alebo jedného človeka, ktorý popodpisoval nezmyselné veci, ale trošku nám to nahlodáva celkovo spoločnosť. Čo nás potom polarizuje.
Z môjho pohľadu teda korupcia nemá len ekonomické dosahy, ale aj spoločenské. A tie môžu mať veľký rozsah, často prechádzajú aj do nášho osobného života. Od toho, že nemáme upravené cesty až po to, že sa doma hádame o veciach, o ktorých by sme sa pri rodinnom stole hádať nemali. Rozpadajú sa vzťahy a upadá vzájomná dôvera v krajine. Takže tie presahy korupcie z dlhodobého hľadiska môžu spôsobiť naozaj až koróziu spoločnosti.
Ako reagovalo tvoje okolie na spoluprácu s Transparency?
Môj priateľ to vtedy mojej rodine, ktorá nie úplne rozumela, že akú stáž som to vyhrala, vysvetlil tak, že to je ako keby som vyhrala Miss Slovensko, ale je to pre intelektuálov. (úsmev)
Myslím, že medzi študentmi žurnalistiky bolo Transparency veľmi zaujímavé na stáž. Niektorí moji spolužiaci neskôr aj spolupracovali s organizáciou. Mňa osobne táto pracovná skúsenosť lepšie pripravila na prácu v redakcii aj po stránke zručností. To, čo som sa naučila, mi dalo výborný základ či už do novinárčiny, ale aj inštitucionálnej komunikácie, ktorej sa teraz venujem. Poskytlo mi to vynikajúci základ uvažovať veľmi strategicky a brať ohľad na celý kontext situácie, byť vždy pripravená na intenzívnu spätnú väzbu, vedieť pracovať s editorom, nechať si veci zmeniť a opraviť, ale zároveň udržiavať partnerský vzťah pri korektúre. V tom bol hlavne Gabo Šípoš nápomocný a potom aj Zuzka Dančíková v rámci zdravotníckych tém. Bolo v tom cítiť vzájomnú zodpovednosť za spoločný výsledok.. Keď sa na to spätne pozriem, bola to moja škola, ako mať otvorenú hlavu aj voči svojim vlastným chybám a nastavenie na rozvoj. To sú podľa mňa všehozručnosti. Mnohým sa asi stalo, že prichádzajú do pracovného života s nezdravím sebavedomím . Keď nám niekto podčiarkne niečo, staviame sa na zadné a chýba tam rozhovor. Naopak v Transparency sa rešerš aj korektúra robili spoločne. Bolo to aj vďaka tomu, že náš tím bol malý a skutočne veľmi záležalo na tom, čo sa bude publikovať.
Boli už v čase, keď si v Transparency pôsobila, rozšírené nepravdivé naratívy o Sorosovi a zapredancoch?
Istá časť rodiny sa ma pýtala, či som si vedomá, pre koho robím. Bola som ešte nedotknutá touto časťou scény konšpiračných teórií. Odpovedala som, že viem – pre Gaba Šípoša. Mali narážky typu, nech sa pozriem trošku západnejšie, že je taký bohatý strýček. Musela som si vyhľadávať, o čom rozprávali. Až neskôr mi došlo, kam mierili kvázi vtipnými narážkami.
Po stáži v Transparency si s nami ostala v kontakte – napríklad aj školením online elfov a elfiek v rámci iniciatívy #Somtu. Ako nazeráš na online elfovanie? Je vôbec potrebné? Má stále výtlak a efekt?
Keď som zakladala iniciatívu #somtu, bola som veľmi nadšená, že v rámci Európy existuje takáto spolupráca ľudí. Išlo o čisto dobrovoľnícke kapacity, záujem o fakty a ľudskosť aj v online priestore, to nás spájalo. Skutočne som verila, že to môže pomôcť. Po dvoch-troch rokoch som z toho množstva hejtu dosť vyhorela. Teraz dám komentár na Facebooku mimo priateľských diskusií možno raz za pol roka, už to nevládzem sledovať. Robí mi to zle. Naďalej však vznikajú podobné iniciatívy, verím, že štafetu niekto nesie ďalej.
Zároveň sa tento fenomén v súčasnosti viac špecifikuje. Kým pred rokmi vznikali skupiny dobrovoľníkov, ktorí sa často nikdy ani osobne nestreli, aby pomáhali v diskusiách prinášať reálne argumenty, teraz si firmy a organizácie uvedomili svoju dôležitosť a zodpovednosť na sociálnej sieti. Už sa svoje diskusné vlákna snažia moderovať aj sami pre seba. Keď má napríklad nejaká firma nenávistné komentáre pod príspevkami, nenechá ich tam len preto, lebo to zvyšuje dosah. V tomto vidím vývoj smerom k lepšiemu. No určite treba ďalších elfov, ktorí na sociálne siete prinášajú slušnosť, fakty a empatiu a ja im v tom budem veľmi držať palce.
Komu by si odporučila stať sa online elfom?
Všetkým ľuďom dobrej vôle. Je potrebná odolnosť, základný prehľad o spoločnosti, zároveň rozumieť, čo znamená pojem dezinformácia. Každý z nás by sa tomu mal v možnej miere venovať online aj offline – podľa potreby. Odporúčam dávať si pritom pozor na svoje mentálne zdravie a súkromie.
Na jeseň 2023 si bola s naším tímom na víkendovom podujatí v Tatrách. Išla si kvôli tomu, že ťa oslovila téma alebo si to brala skôr nostalgicky?
Z každého rožka troška. Aj že budem s tímom Transparency, aj že je to téma, v ktorej mám určitú osobnú skúsenosť a prehľad – ten chcem prehlbovať. V súčasnosti sa venujem komunikácii v oblasti školstva a vzdelávania, takže je to pre mňa stále živá téma. Zároveň som chcela stretnúť ľudí, ktorých tá téma tiež zaujíma. Tešila som sa na networking.
Ďakujeme Ti, že Transparency aj finančne podporuješ. Čo bolo impulzom poslať nám dar?
Sme v demokratickej spoločnosti a stabilná demokracia stojí na viacerých nohách, ako napríklad aj tá kontrolná. Platím si predplatné vo viacerých médiách, dlhé roky prispievam aj organizácii Vagus, ktorá pomáha riešiť bezdomovectvo. Verím, že na to, aby sa nám tu dobre žilo, potrebujú dobre fungovať aj neziskové organizácie, ktoré dopĺňajú služby štátu a tiež organizácie, ktoré plnia úlohu watchdogov, teda nezávislej verejnej kontroly.
Stretla si sa s nami minulý rok aj na oslave 25. výročia. Ako vnímaš vývoj, posuny či zmeny organizácie za štvrťstoročie, prípadne odkedy si pracovala v Transparency?
Odpoviem z perspektívy človeka z oblasti komunikácie a marketingu. Veľmi ma oslovili kampane, ktoré robila Transparency na crowdfunding. Dodnes si pamätám perfektnú kampaň s bomboniérou. Odo mňa by ste za ňu hneď mali zlatú medailu. Celkovo šlo o veľký posun – odvážne, s dobre nastaveným humorom ste vyrozprávali príbeh organizácie. Verím, že mnohým to pomohlo spoznať organizáciu a rozhodli sa prispieť v crowdfundingu.
Celkovo vnímam aj zmeny v témach. To sa prirodzene odvíja od toho, čo sa akurát v spoločnosti deje. Transparency je na tepe doby, tak ako to správny watchdog má robiť. Z čias mojej stáže si pamätám hlavne tému transparentnosti v oblasti zdravotníctva. Pomohlo to do povedomia verejnosti dostať zdravé nakupovanie pre nemocnice. Odvtedy vnímam, že organizácia sa posunula ku monitoringu politických kampaní.
Spomínala si spoluprácu na rebríčkoch transparentnosti v samosprávach. Ostalo to s tebou? Pozeráš si hodnotenie svojho aktuálneho alebo domáceho mesta?
Áno, lebo viem, čo to dalo práce a do akej hĺbky to šlo. Nebolo to len o funkčnosti danej webstránky. Pre mňa sú informácie v rebríčku smerodajné v tom, ako vnímam hospodárenie aj konkrétne môjho mesta. Tiež ma to naučilo sledovať dianie v meste ako také. Síce nechodím na zastupiteľstvá, ale vždy si prečítam zápisnicu a sledujem online úradnú tabuľu. Je pre mňa dôležité vedieť, čo sa okolo mňa deje, nielen na úrovni, čo povedia susedia, ale čím reálne žije to mesto.
Utkvel Ti v pamäti nejaký zážitok alebo príbeh spojený s Transparency?
Napadol mi jeden uletený príbeh, ktorý nesúvisí s prácou. Keď som bola raz v kancelárii, započula som, ako pani Beblavá hovorila o divadelnom predstavení Holokaust v divadle Aréna. A že sa jej veľmi páčilo. Tak som si povedala, že to znie fajn a zobrala som naň svojho manžela. To bolo divadelné predstavenie, na ktorom som prvýkrát zažila skutočnú katarziu. Mám naň veľmi silné spomienky, ktoré zmenili to, ako sa pozerám na dejiny arizácie na Slovensku. Myšlienky z predstavenia mám v hlave, akoby to bolo pár mesiacov dozadu. Pritom to je už desaťročie.
Otázky sa v rozhovore pýtala: Zuzana Grochalová
Prepis z audionahrávky spracovala naša dobrovoľníčka Valéria Fajnová.
