Menu Zavrieť

Potrebuješ najmä odhodlanie (rozhovor)11 min čítania

K Transparency sa pridal koncom roka 2018. Po ukončení štúdia v Banskej Bystrici sa zamestnal v nadnárodnej spoločnosti a popri práci v nej si našiel aj čas na dobrovoľníctvo. Pôvodne plánoval prácu v štátnej sfére, zaujímala ho však aj súkromná. O rok neskôr sa presťahoval do Prahy, kde pokračuje na Karlovej univerzite v doktorandskom štúdiu medzinárodných vzťahov. Ostal s nami v spojení pri práci na dobrovoľníckych zadaniach na diaľku. O svojich skúsenostiach, obľúbených úlohách aj odporúčaniach pre tých, čo dobrovoľnícke zapojenie sa zvažujú, hovorí v rozhovore KRISTIÁN FÖLDES.

Kristián na školení Transprarency o vizualizácii dát pre zamestnanecký a dobrovoľnícky tím

Ako sa začal tvoj príbeh s Transparency? Prečo si sa rozhodol pre dobrovoľníctvo?
Dlhšiu dobu som sledoval Transparency najmä na Facebooku. V tom čase som vnímal prácu organizácie v kontexte kritiky vtedajšieho premiéra R. Fica. Rád som sledoval politiku a tak som začal vnímať facebookové Transparency príspevky o korupcii a príbuzných témach.

Priateľka Miška začala počas leta 2018 spolupracovať s Transparency ako dobrovoľníčka. Raz mi spomenula, že s niektorými aktivitami by som vedel pomôcť, že by ma to možno zaujímalo. Prišiel som po ňu osobne do kancelárie na Bajkalskej, kde práve končila s dobrovoľníckym zadaním v ten deň. Vtedy som sa prvýkrát rozprával s koordinátorkou dobrovoľníckeho tímu – najmä o rozbiehaní online elfovania. To ma celkom zaujalo, ostali sme v kontakte, a tým začal môj príbeh s Transparency. Potom som spoločne s ďalším dobrovoľníkom a koordinátorkou išiel na verejnú diskusiu o online elfoch. Stretol som tam v publiku aj ďalšieho kamaráta, Tomáša Kriššáka, ktorý neskôr s Transparency spolupracoval ako lektor k téme online gramotnosti pre generáciu seniorov.

Medzi prvými zadaniami som pracoval na internom adresári, časovo to bolo celkom náročné. Vyhľadával som neziskové organizácie a občianske združenia v samosprávach, v ktorých by mohli pôsobiť angažovaní seniori a seniorky: hasičské zbory, združenia na ochranu prírody, folklórne združenia… Prekvapivým zistením bolo, že skoro každá dedina má dobrovoľný hasičský zbor. Taká mapa Slovenska z trochu iného pohľadu.

Využívaš skúsenosti z dobrovoľníckej spolupráce počas štúdia alebo v bežnom živote?
O pojme “elfovanie” som pred spoluprácou s Transparency nevedel, aj keď som sa mu podvedome venoval ešte pred dobrovoľníctvom. Výpomoc pre Transparency ma naučila zmeniť prístup k online obsahu. Uvedomil som si, že je lepšie premyslieť si spôsob komunikácie, aby človek nenapísal príliš agresívnu reakciu. Naučil som sa nepísať komentár okamžite, uvažovať, či má hlavu a pätu, sústrediť sa viac na vysvetľovanie, neútočiť. Keď mám na čas, stále sa snažím vyvažovať polarizované diskusie.

Najvýbušnejšou témou bolo z mojej skúsenosti vzdelávanie seniorskej generácie, a to nielen v online priestore, ale počas leta 2019 aj na diskusiách naživo v knižniciach. Na dvoch som bol aj osobne a zažil osoby, ktoré prišli s úmyslom podujatie narušiť. Naživo sú odporcovia a kritici bojazlivejší než v online priestore. Taktiež ľudia v dôchodkovom veku s pozitívnym alebo neutrálnym postojom píšu v online priestore obšírnejšie príspevky, mladší nepíšu komentáre na celú stranu. Dnes sme tlačení vyjadrovať sa krátko a jasne. V minulosti bolo bežnejšie sa zdĺhavo vyjadrovať, a to sa prejavuje v diskusiách pod facebook postami, kde sa zapája staršia generácia. Inak je to super, často sú to hodnotné reakcie k téme, milé, iným štýlom než sme zvyknutí. Po zverejnení manuálu Transparency určeného seniorkám a seniorom bolo viacero online reakcií o snahe indoktrinovať dôchodcov a dôchodkyne.

Stáva sa, že niekto dá pomerne agresívny alebo cynický komentár, zareagujem naň protiotázkou alebo miernou cynickosťou, a v priebehu debaty sa ukáže, že komentujúci to nemyslel až tak zle, ale skôr v online priestore to vyznelo inak než pôvodný úmysel. V online priestore nie je vždy jednoznačné, či je človek na druhej strane agresívny, cynický alebo len nevie sformulovať vety. Takto dochádza k nedorozumeniam. Aj som sa zhodol s inými diskutujúcimi, že síce nesúhlasíme jeden s druhým, ale vieme rešpektovať odlišný názor a debata skončila mierumilovne. Natrafil som na ľudí, ktorí boli podobne ako ja zvedaví, menej informovaní alebo mali iba iný názor a nešlo im o hádku. To je však menšina prípadov, drvivá väčšina komentuje s účelom rozbiť debatu.

Spomenul si podujatia, čo zahŕňa dobrovoľnícka pomoc pri nich?
Od prípravy priestorov cez zabezpečenie občerstvenia, komunikáciu s rečníkmi a rečníčkami, usmerňovanie účastníkov a účastníčok, až po pozývanie ľudí, o ktorých vieme, že sa zaujímajú o témy podujatí. Väčšinou speaker príde a odprezentuje, no väčšina práce na debatu pohltí jej samotná príprava, čo si mnoho ľudí neuvedomuje.

Benefitom dobrovoľníctva je byť súčaťou týchto podujatí, počúvať to naživo. Počas leta 2020 som bol na víkendovej Skalke, kde bola debata s poslancom Dostálom a štátnym tajomníkom ministerstva životného prostredia Smatanom. Diskutovali o ochrane životného prostredia – aj ako oni dvaja robili aktivizmus pred 15-20 rokmi. Pán Smatana spomínal zasadnutie vlády v regióne, kde bolo údajne nočné rokovanie. Prišli tam s ampliónom, a hlasnou hudbou, aby spravili rozruch. Potom odtiaľ utekali pred policajtmi. Pripadalo mi to ako v zlom sovietskom filme. Aj takto sa podľa neho bojovalo za životné prostredie. Škoda, že sa o tom viac nevie.

Čerešnička na torte bolo, keď hostia vonku na poli pracovali s lanom a mali počas toho zaviazané oči. Zaujímavý náhľad do správania ľudí – sledoval som, ako funguje zmýšľanie a komunikácia. Ako niektoré dominantné charaktery ľudí bránia, aby sa navzájom dohodli. Predpokladal som, že poslanec Dostál bude dominantná sila, ale vôbec nebol. Dokonca v tejto slepej hre vyšiel ako priemer. Odniesol som si z toho, že politika je predsa len umenie kompromisov, byť súčasťou teamu a myslieť na výsledok, a nielen na seba. Týmto spôsobom robili aj aktivizmus pre ochranu prírody.

Ktorým dobrovoľníckym úlohám sa venuješ rád? Máš obľúbené?
Vďaka účasti na webinároch som sa naučil zaujímavé veci, ku ktorým by som sa pravdepodobne sám od seba nedostal. Bežní ľudia o tomto type podujatí zväčša nemajú povedomie. Utkvel mi v pamäti medzinárodný REFLECT FEST, kde som na skvelej prednáške o online hlasovaní vo voľbách v Estónsku zistil viac. Síce som vedel, že nejaké online voľby už v Estónsku fungujú, ale vôbec som si nevedel predstaviť, ako.

Dobrovoľník Kristián na internom školení Transparency

Zadanie, pri ktorom som pracoval s infožiadosťami a zákonom o slobodnom prístupe k informáciám, ma naučilo, v akej forme, a do akej miery môže obyčajný smrteľník zisťovať rôzne informácie od rôznych inštitúcií. Predtým som vedel, že zákon existuje, ale nie, ako ho používať, aké sú lehoty na odpoveď od úradníkov. Na jednom zo zadaní som spolupracoval s ďalšou dobrovoľníčkou nadiaľku. Išlo to skvelo, vymenili sme si pár mailov, komunikovala rýchlo o deľbe práce a odosielaní žiadostí, zdieľali sme online disk na dokumenty, spoločne sme to spracovali dobre aj rýchlo.

Počas hodnotenia transparentnosti financovania politických kampaní strán pred parlamentnými voľbami som pomáhal so začierňovaním osobných dát z dokumentov. Bodovalo sa aj na základe majetkových priznaní lídrov strán, ktorým som sa venoval. To bola veľmi dobrá úloha! Síce jednoduchá, ale len tak by som si k niečomu podobnému poobede nesadol, aj keď by mohol. Pracoval som na dokumentoch od lidrov silných strán. Bolo zaujímavé nahliadnuť do pozadia, odkiaľ získali svoje postavenie, čo vlastne robili. Malo to aj obrovský pozitívny ohlas medzi ľuďmi, a hodnotím to ako jednu z najlepších a najdôležitejších prác, ktoré Transparency robí. Mnohým ľudom, ktorí idú voliť a záleží im na tom koho zvolia, to môže poskytnúť dôležité informácie, keď sa nevedia rozhodnúť medzi dvoma podobnými kandidátmi.

Kniha Moc korupcie v Kristiánovej poličke

Transparency si podporil aj finančne, darom na vznik knihy Moc korupcie, ktorú sme vydávali koncom roka 2020. Čo Ťa motivovalo pridať sa aj k finančným podporovateľom Transparency?
Mal som dva dôvody. Prvý: osobná skúsenosť v rámci bývalej školy s crowdfunding kampaňou cez startlab.sk. Na fakulte sme zbierali peniaze na klubovňu. A druhý: chcel som podporiť, aby knihy putovali do 200 verejných knižníc, keďže ľudia potrebujú informácie a robiť si na základe nich názory.

Knihu mám na poličke, zatiaľ som ju len prelistoval – časť so Zuzanou Hlávkovou. Málokto ten príbeh pozná podrobne, a pritom ide o jednu z prvých známejších postáv, ktorá prehovorila v rámci slovenskej politiky proti človeku na vysokej pozícii, ktorý mal značnú kredibilitu.

Zbožňujem dizajn knihy, keď som ju uvidel prvýkrát, vravel som si: “Wow, jeden z najlepších knižných dizajnov, aký som kedy videl.” Tie diery a ich odkaz. Evokujú mi smrť J. Kuciaka a M. Kušnírovej, a cez nich, že vlastne čo vlastne korupcia môže spôsobiť. Či už diery v štátnom rozpočte alebo v žiaľ aj v ľuďoch.

Ako na dobrovoľníctvo v Transparency reaguje Tvoja rodina a okolie?

Keď som povedal rodičom , že začínam, nevedeli o čo ide. Nie sú informovaní v spoločenských témach, ale boli pozitívne prekvapení, že som aktívny a snažím sa. Širšej rodine som napríklad posielal prospekt pre dôchodcov v rámci projektu #DlhujemeImTo. Aby sa informovali aj z iných zdrojov ako len z televízie. Ohlasy na minimálne neboli negatívne, skôr neutrálne. Kamaráti to brali tiež veľmi pozitívne. Občas ma podpichovali a vtipkovali o tom čo robím, že som Sorošove dieťa (úsmev). Ale v dobrom, a vôbec to nemysleli vážne, keďže sa zaujímajú podobné veci.

Čo možno od dobrovoľníctva v Transparency očakávať a komu by si ho odporučil?

Človek, ktorý dobrovoľníctvo zvažuje, môže byť v pohode aj tabula rasa. Záleží od dobrovoľníckych úloh, no jediné čo potrebuje, je odhodlanie a snahu. Miesto očakávaní by mala byť skôr ochota úprimne pomôcť, oddanosť.

Odporučil by som ho v prvom rade ľuďom, ktorých zaujímajú veci verejné alebo sledujú politiku či všeobecné dianie. A tiež tým, ktorí by chceli odrazový mostík do iných sfér verejného života, iných neziskoviek alebo do exekutívy. Považujem za dôležité smerovanie ľudí zospodu nahor, aj keď je to nebezpečné kvôli prepojeniam a následne možnému terču pre útoky hejterov. Dobrovoľníctvo je ideálne pre ľudí s ambíciami túžiacimi získať prehľad. Aj pre mňa je to skvelá inšpirácia – zistiť, že to takto môže fungovať.

Online elfovstvo by som odporučil robiť to v menšej miere – zopárkrát za týždeň, ale nie celé dni. Môže to byť vyčerpávajúce, keďže nikto s nikým nesúhlasí a zároveň neustála snaha časti diskutujúcich útočiť, vybičovať to. Som veľký flegmatik, ale to byť pre menej otrlých celkom traumatické.

Zhovárala sa Zuzana Grochalová

Ďakujeme našim dobrovoľníčkam Barborke Formelovej a Nine Ševčíkovej za pomoc s prepisom nahrávky rozhovoru do textovej podoby.
A dobrovoľníčke Romane Borzovej za pomoc s editovaním vizuálov.