Časť z nich po našich otázkach už vrátili, ostatné preverí kontrola.
Bratislavský mestský poslanec Rastislav Tešovič (Team Vallo) je v schéme štátnej pandemickej pomoci nájomcom najväčším prijímateľom spomedzi politikov na Slovensku. Od ministerstva hospodárstva (MH) získal spolu už šesť rôznych dotácií vo výške viac ako 92-tisíc eur. Radí sa tak medzi jedno percento najväčších poberateľov nájomných dotácií vôbec, na úrovni známych maloobchodov či turistických zariadení. Tešovič pritom riadi len dve občianske združenia a dve firmy, ktoré mali v posledných výkazoch nulové tržby.
Pracuje v advokátskej kancelárii (v roku 2019 nemala žiadne výkony) a ako poslanec sedí v štyroch dozorných radách, vrátane Dopravného podniku. Poslancuje aj v Devínskej Novej Vsi. Podľa majetkového priznania mal minulý rok príjem 29-tisíc eur, z toho štyri tisícky z verejných funkcií. V roku 2016 kandidoval do parlamentu ako nezávislý za OĽaNO-NOVA, o dva roky do mestského parlamentu už bez straníckej kandidátky, minulý rok za PS/Spolu.
Tešovičovo politické združenie Devínska Inak, ktoré bolo jeho platformou pri opakovane neúspešnej kandidatúre za starostu v Devínskej Novej Vsi, dostalo v apríli tohto roka od Sulíkovcov 28-tisíc eur za 3,5 mesiaca „sťaženého podnikania.“ Keďže štát maximálne prispeje na 50% nájomného, de facto by to znamenalo ročné nájomné na úrovni 190-tisíc eur, obrovská suma na malé združenie. Pre porovnanie, my v Transparency platíme ročne na nájomnom v širšom centre Bratislave za 5 kancelárií 15-tisíc eur. Celá volebná kampaň Devínska Inak v roku 2018 vyšla na necelých 5-tisíc eur.
Dominantná časť dotácie združenia, cez 22-tisíc eur, sa týkalo nájmu v rodinnom dome prebudovanom na nebytový priestor na Považskej 48 u Tomáša Korčeka, ďalšieho mestského poslanca (Klub nezávislých). Korček, tiež právnik, sa odmietol vyjadriť telefonicky, ale deň po našich otázkach poslal celú dotáciu späť ministerstvu. Neskôr nám napísal:
„Z dôvodu, že nájomca nebol schopný riadne a včas uhrádzať svoje splatné záväzky nájomná zmluva už bola ukončená. Nakoľko pri vypĺňaní žiadosti o dotáciu tretou osobou prišlo k nevedomej chybe pri písaní a počítaní bola uvedená žiadosť o dotáciu stornovaná a dotácia v celosti vrátená späť na účet Ministerstva hospodárstva SR,“ odpísal Korček. Nesprávnu výšku si vraj všimol až pri kontrole účtu v máji. Žiadosť o dotáciu so žiadanou sumou pritom musia podpísať obe strany nájomného vzťahu.
Podľa zmluvy z minulého leta, ktorú nám Korček poskytol, malo byť celoročné nájomné jeho priestorov 12-tisíc eur a teda maximálne možná žiadaná dotácia za tri a pol mesiaca 1750 eur. Namiesto toho Korček s Tešovičom požiadali a dostali viac ako desaťnásobok tejto sumy.
Zneužívané dotácie
Na problémy s koronadotáciami sme už v Transparency opakovane upozornili. S prijímateľmi sa nepodpisujú zmluvy, čiže na rozdiel od zaužívanej praxe neexistuje v centrálnom registri zmlúv žiadny údaj, kto koľko peňazí a na čo dostal. Údaje infožiadosťami od ministerstiev zhromažďujeme preto my a na stránke Transparency ich mesačne zverejňujeme v prehľadnej tabuľkovej forme.
Schéma na krytie nákladov na nájomné, ktoré spravuje ministerstvo hospodárstva, je oproti iným schémam aj náchylnejšia na podvody. Kým iná podpora je väčšinou odvodená od počtu zamestnancov či výšky obratu, dotácie na nájomné sa vyplácajú podľa výšky nájomného, ktoré si medzi sebou dohodnú prenajímateľ a nájomca. Zmluvu ministerstvo nepožaduje, stačí vyplniť údaje. Je v podstate nemožné skontrolovať, či zmluva nie je antedatovaná a či vôbec deklarovaná činnosť v tých priestoroch prebehla, obzvlášť, ak nájomca neplatil a ide o čerstvo uzavretú dohodu tesne spred začiatku pandémie.
Začiatkom roka sme opísali pravdepodobné podvody v nájomnej schéme u desiatok firiem za 1,4 milióna eur. Časté problémy sme našli u firiem, ktoré do časov pandémie vykazovali minimálne tržby, žiadali oproti iným veľmi vysoké dotácie a boli vlastnícky zvyčajne prepojené – prenajímateľ aj nájomca boli buď totožné alebo spriaznené osoby. Podali sme tam aj trestné oznámenia. Pred mesiacom sme zase upozornili na bojnický penzíon Zefír, ktorý dostal 193-tisíc v dotáciách, viac ako väčšina veľkých hotelov.
Bratislavská štvorka
Viac ako 53-tisíc eur v dotáciách dostala doteraz aj Spoločnosť priateľov vinárstva a vinohradníctva, ďalšie združenie vedené Tešovičom. O Spoločnosti a jeho aktivitách nie je na internete či sociálnych sieťach žiadna stopa. Väčšinu dotácií žiadali podľa Tešoviča na vzdelávacie aktivity v bývalom družstve v Blatnej na Ostrove, dedinky pol hodinu z Bratislavy. S aktivitami podľa Tešoviča len začínali, zmluvu podpísali v januári minulého roku.
Ďalších takmer 20-tisíc v dotáciách si vypýtali podľa žiadosti na dve kaviarne resp. pohostinstvá. Jednu, na Kempelenovej 2 v Karlovej Vsi, prenajala Tešovičova rodinná firma Political Consulting, druhú na J.C.Hronského 20 v pri Račianskom námestí eseročka THX, vlastnená lamačským a bývalým mestským poslancom Radoslavom Olekšákom. Obe fungovali pod názvom Prešporská pivnica, povedal nám Tešovič. Keď sme sa boli na týchto adresách pozrieť, nič podobné sme tam nenašli. Ľudia z okolitých podnikov nám tvrdili, že ani pred pandémiou tam nič také nezaznamenali. Jediná Prešporská pivnica, ktorú sme v na internete našli v Bratislave, sídli neďaleko vlakovej stanice.
Olekšák je Prenajímateľ Olekšák pri otázkach na dotáciu nevedel povedať ani adresu, ani názov podniku. Jeho firma THX mala v zatiaľ najnovšej účtovnej závierke tržby len 13-tisíc eur. Prenájom kaviarne vraj začal len v roku 2020.
Samotná THX dostala za ostatný rok dotáciu nielen ako prenajímateľ, ale aj ako nájomca, a to vo výške 34 200 eur. Podľa Olekšáka šlo o paintballové centrum v priemyselnej štvrti Popradu, ktoré začali prevádzkovať tesne pred začiatkom pandémie minulý rok, no potom ho museli zavrieť. O centre sme žiadnu zmienku na internete nenašli, čo je na klientov orientovanú službu zvláštne. Prevádzkovatelia z Paintball Poprad, ktorí sa venujú tomuto športu už roky, nám tvrdili, že posledná konkurencia v meste tam bola pred 8 rokmi a podľa nich nik iný takéto služby v Poprade a okolí neposkytuje.
Nereálna sa javí aj výška nájomného. Ak 34-tisíc znamená 50% polročného nájomného (sťažené podnikanie), ročné nájomné pre prevádzku by presahovalo stotisíc eur, čo by prevádzku robilo nerentabilnou. Pre porovnanie, bratislavská paintballová firma s dvoma halami nezarobila dva roky pred pandémiou viac ako 82-tisíc eur ročne.
Medzi firmami poslancov sme v zozname prijímateľov našli aj agentúru Ponte tour Sone Svoreňovej, ktorá dostala počas pandémie od štátu podporu takmer 12-tisíc eur. Bratislavská mestská poslankyňa Svoreňová (Klub nezávislých) si dotácie vypýtala na priestory zhodou okolností u dvoch firiem Rastislava Tešoviča – Political Consulting a 1.oddlžovacia. S Tešovičom sa úplne nezhodli na objekte nájmu – podľa neho šlo o dve adresy, podľa nej o tri. Svoreňová v telefonáte vysvetlila, že chcela začať s kurzami jogy v apríli minulého roka, no plány jej zhatil najprv výpadok inštruktorky a potom pandémia.
Kým Ponte tour mala takmer 90-tisícové tržby aj pred pandémiou, čo svedčí o dostatočnej aktivite, dve spomínané Tešovičove firmy vykázali v závierkach pre daňový úrad nulu. Tešovič dnes vraví, že účtovné závierky boli chybne spravené, a čoskoro pošlú daniarom dodatočné daňové priznania. Tiež dodal, že kým pri zvyšných dotáciách verí, že aj kontrola by potvrdila ich správnosť, všetky dotácie žiadané na združenie Devínska Inak napokon vráti.
„Som si to vyhodnotil, že to eticky nebolo správne,“ povedal.
Transparency podala Ministerstvu hospodárstva podnet na kontrolu pri všetkých dotáciách v celkovej výške 137-tisíc eur, ktoré sme v článku opísali. Ministerstvo tvrdí, že po ukončení schémy toto leto detailne skontroluje všetkých prijímateľov pomoci. Obávame sa, že práce bude habadej.
Gabriel Šípoš
Ak považujete našu prácu za užitočnú, podporte nás aj finančne, nech štátne dotácie idú skutočne tým, ktorí ich potrebujú. Ďakujeme!