Testovali sme, čo všetko sa dá cez transparentné účty zakryť. Výsledok – takmer všetko ide spraviť tak, aby volič vlastne nevedel, kto a ako financuje stranícke kampane.

Desiate parlamentné voľby v novodobej histórii Slovenska sú aj voľbami najtransparentnejšími. Verejnosť nemala dosiaľ nikdy toľko informácií o peniazoch, s pomocou ktorých sa bojuje o priazeň voliča. Svojich darcov či veriteľov menujú strany na svojich weboch. Príjmy a výdavky sú dostupné na transparentných volebných účtoch. Facebook a Google zverejňuje objem a dokonca aj cielenie politickej reklamy pre každý jeden subjekt. Viacero strán zdieľa s verejnosťou dáta nad rámec zákona, vrátane daňových priznaní svojich lídrov.

Lenže aj tak ostávajú v transparentnosti financovania kampaní významné diery.  Pozrime sa na samotné transparentné účty.  Tie majú podľa zákona zobrazovať všetky príjmy a výdavky strán priamo počas predvolebnej kampane a každý občan má k nim mať voľný prístup na internete.

Štát to necháva na súkromný sektor. Transparentné účty momentálne  ponúkajú dve banky – Slovenská sporiteľňa (SlSP) a Fio banka.  Všetky politické strany  so šancou na parlament majú účet v SlSP. Ide o štandardný bankový produkt – klasický bežný účet, ku ktorému banka doplnila modul, vďaka ktorému transakcie takýchto účtov vidno na špeciálnej webovej stránke.

Netransparentná transparentnosť

Prvý problém sa týka príjmov. Hoci zákon to zakazuje, účty umožňujú vložiť aj hotovosť bez uvedenia vkladateľa, viď prípad z konca minulého roka (v celom článku nebudeme vzhľadom na moratórium menovať politické strany –účelom tohto článku je kritizovať nedostatky systému, nie kroky jednotlivých strán). Jedna strana prijala na svoj účet v piatich hotovostných vkladoch viac ako 18-tisíc eur. Po našej kritike celý účet zrušila, a zriadila si nový – akože ten skutočný volebný účet.

Ďalším problémom je, že tieto volebné účty uvádzajú zdroje darov podľa názvu účtu, nie podľa ich majiteľa. Tie sú síce často totožné s majiteľom, ale neplatí to vždy. Tak sa aj v tejto kampani stalo, že jedna zo strán prijala počas kampane 250-tisíc eur z neidentifikovateľného zdroja – z účtu označeného názvom Prevádzkový (po našej kritike daná stran názov účtu zmenila). Inými slovami, súčasné nastavenie účtu vám nebráni skutočný pôvod peňazí zakamuflovať.

Druhým veľkým problémom sú výdavky. Tie by občanovi mali pomôcť odsledovať, či sú všetky formy kampane a všetci dodávatelia naozaj na účte uvedení a či sa teda dodržiava maximálny limit výdavkov. Lenže transparentný účet SlSP majiteľovi dáva možnosť nazvať si prijímateľa platieb ako si len zmyslí.

Vyskúšali sme si to aj sami. Založili sme si v banke transparentný účet, a poslali dve platby Donaldovi Trumpovi, a ďalšiu bez akéhokoľvek označenia (v skutočnosti šli všetky platby ťažko chorým deťom na liečbu). Nastavenie účtu vám nijako nebráni si meno príjemcu vymyslieť, resp. odignorovať, a samo na strane výdavkov nepáruje skutočné meno prijímateľa s tým, ktoré si napíšete Vy sami.

Toto sa potvrdilo aj v kampani, keď sme zistili, že jedna zo strán odoslala desaťtisíce eur neexistujúcim firmám. Keď sme to začali preverovať, strana zistila, že jej pracovníčka pri úhradách faktúr nesprávne zadala mená prijímateľov. Iná strana zase poslala viac ako 60-tisíc z účtu bez toho, aby uviedla názov protistrany.

Ešte raz – na transparentných účtoch ste v tejto volebnej kampani videli tisícky platieb dodávateľom strán, ale súčasný systém účtov otvára jednoduchý priestor na to, aby ste peniaze poslali inam, ako strany verejne deklarujú (rovnaký problém majú samozrejme aj nepolitické transparentné účty, ako napr. charita či iné verejné zbierky).

FakeÚčet2020

Tretím problémom je voľba samotného názvu transparentných účtov. Tie si strany môžu v banke zvoliť podľa ľubovôle, nemusia dodržiavať predpísanú formu. My sme si napríklad náš účet nazvali Voľby2020 (pred názov sme dali výkričníky, aby sme boli v poradí účtov na stránke úplne prví). Reálne bol ale založený riaditeľom Transparency Gabrielom Šípošom. Na bankovej stránke transparentných účtov si však viete vyhľadávať len podľa klientom zvoleného názvu účtu, nie podľa skutočného majiteľa.

Jedna zo strán v kampani si účet vedie pod názvom Parlamentné voľby 2020.  Keď ho hľadáte medzi transparentnými účtami podľa mena strany, nič nenájdete.

To samozrejme sťažuje kontrolu – a môže pomýliť darcov, lebo občan tak automaticky nevie, kto reálne za účtom stojí. Niektoré strany tam majú svoje logá, iné nie. Jediným spôsobom ako zistiť, kto skutočne vlastní tie kampaňové účty – a či naozaj prispievate strane a nie fejku –  je overiť si to u samotnej strany, alebo sa preklikať na stránku ministerstva vnútra, ktorá oficiálne čísla transparentných účtov zverejňuje.

Štefan Frimmer, šéf korporátnej komunikácie Slovenskej sporiteľne, nám v reakcii napísal, že „banka nezodpovedá za obsah údajov uvedených príkazcom v platobnom príkaze, len kontroluje ich formálnu správnosť.Tiež neposudzuje, či majiteľom zvolený názov účtu súvisí s činnosťou majiteľa účtu, prípadne či názov účtu korešponduje s účelom pre ktorý bol transparentný účet zriadený.“ Kontrolu transakcií má robiť štát, nie banka, dodal.

Chce štát transparentné kampane?

Nejde len o problém Sporiteľne: kým pri Fio banke sa dá lepšie vyhľadávať a povinným údajom je aj majiteľ účtu, je v nej tiež možné poslať peniaze bez identifikácie protistrany.

Určite netvrdíme, že politické strany nedokonalosti účtov v kampani často zneužívali. Nemáme na to dostatok dôkazov, veď skontrolovať sme dokázali len malé percento ich transakcií. Ale tiež je pravdou, že keďže štát od strán nepožaduje skutočné faktúry, a ani platby inak nekontroluje, dáva veľký priestor „kreatívnemu financovaniu.“

Jednou z prvých úloh novej vládnej garnitúry po voľbách by mala byť oprava nedostatkov volebnej legislatívy, od znovupovolenia tretích strán, zrušenia prieskumového moratória po sprísnenie vykazovania darcov. Čo sa týka volebných účtov, myšlienka je určite správna. Akurát by mal štát do jej realizácie viac investovať. Či už cez vlastnú štátnu banku, alebo nech teda finančne podporí privátne banky, aby vyvinuli osobitný bankový produkt vhodný pre predvolebné politické kampane.

Najhoršie by bolo sa naďalej tváriť, že transparentnosť sme zaviedli, a všetko je vlastne v poriadku. Ani ten Donald Trump by nám to neuveril.

 

Ľuboš Kostelanský, Gabriel Šípoš

Celú našu kontrolu parlamentných volieb sme robili čisto z príspevkov občanov. Pomôžte nám kontrolovať politikov aj po voľbách. Či už peňažným darom, alebo venovaním vašich 2% z daní. Ďakujeme.