Analytička Transparency MARTINA HILBERTOVÁ hovorila v spravodajstve RTVS 24 o výsledkoch najnovšej analýzy mediálnych púští, v ktorej sme sa pozreli na to, aká vážna je situácia v regionálnej žurnalistike a či zanikajúce a upadajúce lokálne noviny dokázali nahradiť elektronické médiá, predovšetkým online spravodajské portály, regionálne televízie a rádiá.
Tretina obyvateľov našej krajiny žije v tzv. mediálnych púšťach alebo na ich hrane. To znamená, že dianie v týchto okresoch pravidelne spravodajsky nepokrývajú takmer žiadne noviny, online portály či lokálne televízie a rádiá. Viac o tejto téme si povieme s Martinou Hilbertovou z Transparency International Slovensko. Vitajte v štúdiu. Najskôr vysvetlíme, prosím vás, našim divákom, čo je to tam mediálna púšť. Čo si pod tým máme predstaviť?
V Transparency sme si definovali mediálne púšte ako okresy alebo oblasti, ktorým sa nevenujú pravidelne žiadne lokálne periodiká, či už sú to tlačené noviny alebo online portály, alebo rádia, alebo lokálne televízie. Dôležité je slovo „pravidelne.“ Napríklad, keď bolo zemetrasenie, všetci sa zaujímali o okres Vranov nad Topľou, ale bežne o ňom neinformujú žiadne lokálne noviny alebo periodiká tak, aby sme vedeli, v akej finančnej kondícii je Vranov nad Topľou, aké sú tam plány, či sa napríklad nechystajú zmeniť nejaké ihrisko na sídlisko a podobne.
Aké riziká mediálne púšte prinášajú?
Miestni politici sú v takýchto mediálnych púšťach pod oveľa nižšou kontrolou. Rastie riziko korupcie, zneužívania moci, rastie riziko šírenia dezinformácií. Mestá a obce sice majú svoje radničné noviny – tomu sme sa venovali v ďalšom našom projekte Hlásne trúby, tie však politici veľmi radi využijú na svoj PR a tak sa k ľuďom dostávajú jednostranné informácie. Preto je veľmi dôležité, aby aj v regiónoch existoval nezávislý zdroj informácií.
Keď hovoríte, že ide o trend, to znamená, takéto mediálne púšte nie sú len na Slovensku, ale aj v iných krajinách.
Inšpirovali sme sa americkým projektom, kde zanikla štvrtina lokálnych novín a vznikli mediálne púšte. Najprv sme sa v pilotnom projekte v roku 2022 pozreli, aká je situácia v oblasti lokálnych tlačených periodík a zistili, že asi tretina slovenských okresov funguje bez nich. Aktuálne sme sa rozhodli preskúmať aj ostatné pramene a chceli sme vidieť, či online portály, lokálne televízie a rádiá dokážu nahradiť zanikajúce printy. A ukázalo sa, že tretina populácie žije ako keby v mediálnych púšťach alebo vo veľmi slabo pokrytých okresoch. A ak by sme chceli hovoriť aj o kvalite, tak rozdiel je v tom, že v tlačených novinách je obvykle kvalita žurnalistiky na vyššej úrovni. Redaktori prinášajú vlastné informácie, vlastné články, vlastné zistenia. V online médiách sme ich videli veľmi málo. Často fungujú tak, že len preklopia na web tlačové správy, ktoré dostanú e-mailom, alebo aj facebookové statusy bez toho, aby ich redakčne spracovali. No a takto sa môže aj nezávislé médium stať hlásnou trúbou starostu.
Keď hovoríte o tom, že jedna tretina slovenských okresov sú mediálne púšte, ktoré sú to a viete nám aj povedať, že prečo to tak je? Či je tam napríklad nejaký regionálny kľúč?
Kľúč je napríklad v tom, že aj lokálne médiá sa často zameriavajú predovšetkým na centrálne mesto. Čiže keď sme mapovali povedzme dvojmesačné obdobie konkrétneho média, zameraného na banskobystrický kraj, tak sme našli aj 400 správ z regiónu, no väčšina sa centralizovala práve na Banskú Bystricu a do odľahlejších regiónov sa nepúšťali. Práve preto na našej mape mediálnych púští môžete vidieť ako mediálnu púšť Banskú Štiavnicu alebo Žarnovicu.
Mapa spravodajských púští je interaktívna, po kliknutí na okres sa zobrazia podrobnosti.
Na druhej strane, ako môže takéto lokálne periodikum na seba zarobiť? Nie je to aj jeden z dôvodov, prečo vznikajú takéto mediálne púšte na Slovensku?
Sú rôzne mechanizmy, ako sa dá podporiť regionálna žurnalistika, ktoré vieme odpozerať zo zahraničia. Napríklad zníženie DPH na takéto periodiká alebo podpora od rôznych filantropov, crowdfunding, či možnosť stážovať pre študentov žurnalistiky. Je naozaj veľmi dôležité, aby tie médiá fungovali a ľudia sa dozvedali o tých veciach, ktorých sa ich bezprostredne týkajú.
Logicky vydávať a distribuovať nejaký miestny, povedzme týždenník a vydávať elektronickou formou regionálny denník, tak tie náklady sú neporovnateľné. Jedným z riešení je možno aj zakladanie takýchto regionálnych periodík, ktoré fungujú online.
Určite. Ale veľmi dôležité je aj to, aby boli kvalitné tie, ktoré existujú. My sme naozaj videli veľké rezervy. Ako keby medzi online portálmi neprebiehal žiaden konkurenčný súboj. Vidíte rovnaké články, rovnaké tlačové správy, odlišný je vlastne len dizajn. Sú, samozrejme, výnimky. Našli sme aj kritické komentáre a kritické články, ale keď to porovnám s printmi, tak tam je žurnalistika oveľa kvalitnejšia. Čiže ak chceme pokryť mediálne púšte, bolo by vhodné, aby šéfredaktori regionálnych periodík naozaj medzi sebou začali súperiť a snažili sa prinášať vlastné témy. Napríklad sledovali rokovania miestnych zastupiteľstiev, kde sa dozviete všetko, aby regionálne spravodajstvo nebolo len o tlačových správach, krimi správach a zaujímavostiach.
Nie je pre regionálnych novinárov ťažšie písať o nejakých nepríjemných témach, keď v menších mestách sa každý s každým pozná?
Toto je perfektná otázka. Môžem vám odpovedať aj z vlastnej skúsenosti, keďže som v minulosti pôsobila ako regionálna reportérka v denníku SME, že starostovia nie sú zvyknutí na kritiku, na verejný odpočet a skladanie účtov. Je to aj preto, lebo často zneužívajú obecné noviny, aby mali dobrý image a boli opätovne zvolení. Aj ja som ako novinárka zažila dosť silné tlaky na to, aby sme nepísali kriticky, aby sme písali inak. Je to nepríjemné, lebo novinár v tom regióne vlastne žije. Jeho deti tam chodia do školy, do škôlky, on si tam vybavuje stavebné povolenie a podobné. Čiže ten tlak naňho je úplne iný. A my potrebujeme, aby dokázal napríklad aj investigovať a prinášať také zistenie, ktoré by boli potrebné pre lokálnu demokraciu.
Potom asi naozaj treba prebudiť ľudí, záujem pichať do osieho hniezda, nie?
Určite, aj v mnohých takýchto mediálnych púšťach môžeme vidieť aktívnych občanov alebo poslancov, ktorí komunikujú na sociálnych sieťach jednotlivé témy.
To znamená, že povedzme takým receptom na mediálne púšte v kontexte toho, že už prestávajú vychádzať aj regionálne denníky, alebo že sú nákladné na prevádzku a neefektívne z hľadiska ekonomiky, sú naozaj sociálne siete? Dá sa to takto paušalizovať, že to je budúcnosť spravodajstva z regiónov, ktoré môžeme označiť za mediálne púšte?
Asi by som to takto neformulovala. Na sociálnych sieťach si hocikto môže napísať hocičo, ale novinári sa pri práci riadia určitými zásadami. Musia prinášať objektívne a nestranné spravodajstvo, osloviť obidve strany. Ak niekto len kopíruje facebookové statusy, tak sa to nedeje. A to je kríza žurnalistiky. Takto napríklad fungujú aj alternatívne médiá, že si jednoducho nepýtajú názor druhej strany a kopírujú len jednostranné statusy a potom vidíme, čo to v spoločnosti robí.
(Poznámka: Výsledky našej analýzy obsahu alternatívnych médií nájdete tu.)
