„Šport nerozdeľujeme na ľavicový, pravicový, na červený, modrý…šport rozdeľujeme na dobrý a zlý, úspešný a neúspešný a myslím si, že z tohto treba aj vychádzať.“ Takto vysvetľoval Dušan Galis, poslanec Smeru a splnomocnenec vlády pre mládež a šport, svoje plány pre podporu športu na začiatku volebného obdobia. Sľuboval do rozdeľovania dotácií priniesť transparentnosť a viac kontroly.
Už za prvej Ficovej vlády totiž Galis čelil kritike, že z rovnakej pozície prideľuje dotácie na futbalové ihriská obciam vedeným starostami za koaličné strany Smer, SNS a HZDS. Zhruba dve tretiny dotácií v roku 2007 šlo takýmto obciam, hoci ich zastúpenie na komunálnej moci bolo len tretinové. Galis čísla nikdy nevyvrátil, a verejnosti ponúkal len podružné argumenty: „Keď tie deti sa tam hrajú, nikto sa detí, nikto sa nepýta či otec je KDH, alebo v Smere, alebo obyčajní ľudia. Proste je to stavané pre deti a tie deti sa tam hrajú a to je pre mňa podstatné.“
Faktom však je, že deti voličov Smeru sú naďalej silne preferované, ako na to začiatkom leta upozornil aj Denník N. Od roku 2014 začal Galis opäť rozdávať desiatky tisíc eur obciam na výstavbu ihrísk. Do úspešnej stovky sa z takmer 300 žiadostí dostala až polovica obcí so starostami za Smer. Takmer tri štvrtiny žiadostí z týchto obcí u Galisa uspelo. Naopak, obce s deťmi, ktorých rodičia zvolili starostov za opozíciu či nezávislých, to majú presne opačne. Až dve tretiny ich žiadostí skončili v koši.
Hoci Galisov úrad má na stránke podrobný formulár s 30timi kritériami, podľa ktorého mala jeho komisia bodovať jednotlivé žiadosti, konečné bodovanie žiadostí nám úrad neposlal s vysvetlením, že zoznam zohľadňujúci vyhodnotenie kritérií vlastne vôbec nezostavoval. O to ľahšie sa potom prideľujú dotácie po straníckej linke.
Fiktívne tendre?
Pridelením dotácií na ihriská sa však problémy nekončia. Obce majú totiž povinnosť dodávateľa ihriska plateného dotáciami vysúťažiť. Doteraz bolo ukončených sedem zákaziek z peňazí pridelených Galisovým úradom minulý rok, väčšinou v malých obciach na východe (päť z nich dostali starostovia za Smer). Všetky vyzerali ako cez kopirák – rovnako pochybne.
Po prvé, každý z týchto tendrov na výstavbu za zhruba 50 tisíc eur organizovala poradenská spoločnosť E-aukcie, vlastnená schránkovou firmou z Londýna. Po druhé, napriek zákonnej povinnosti neboli súťažné podklady zverejňované na webe Úradu pre verejné obstarávania odo dňa vyhlásenia súťaže, ale až – po vyhlásení víťaza. Po tretie, kritériá neboli vhodne nastavené.
Súťažilo sa vždy v troch kritériách – cena (50% bodov), kvalita technického riešenia (25%) a lehota výstavby (25%). Relatívne veľká váha lehoty dodania oproti cene je netradičná – ekonomicky výhodnejšie je predsa dostať ihrisko o týždeň neskôr a ušetriť tak aj tisíce eur. Navyše, aj vyhodnocovanie tohto kritéria bolo postavené na hlavu. Firma, ktorá postaví ihrisko najrýchlejšie dostane plných 25 bodov, druhá najrýchlejšia firma 12,5 bodu, tretia najrýchlejšia 6,25 a tak ďalej, vždy delené dvoma. Rýchlejšie stavajúca firma je takýmito kritériami natoľko favorizovaná, že ak by druhá najrýchlejšia firma chcela kompenzovať dlhšiu výstavbu o jediný deň, musela by ponúknuť až o štvrtinu nižšiu cenu.
Presne takáto situácia nastala v Snine. Humenská firma Reinter ponúkla v súťaži najnižšiu cenu. Vyhrala ale bratislavská firma M.Cup, hoci jej ponuka bola o tretinu – 20 tisíc eur – drahšia. M.Cup totiž sľúbil, že ihrisko postaví o dva a pol týždňa skôr ako Reinter. Šéf správy majetku na radnici v Snine Ján Paľovčík nám na postup mesta povedal, že predsa zákon bol dodržaný a cena nie je vždy kľúčovým kritériom. Nuž, snáď to rovnako vidia aj občania v Snine, keď mesto začiatkom tohto roku ohlásilo veľké šetrenie vrátane kultúry a údržby ciest a zelene.
Firma M.Cup mimochodom vyhrala všetkých sedem tendrov na ihriská z Galisových grantov. Okrem sninskej súťaže sa obstarávaní vždy zúčastnili len tri rovnaké bratislavské firmy – M.Cup, MPL Staving a Record TK. M.Cup vždy s prehľadom vyhral, s najnižšou cenou i termínom dodania (od 9 po 15 dní, podľa obce a typu ihriska). Jeho konkurenti lehotu neprispôsobovali, MPL Staving chcel všetky ihriská postaviť za 15 dní, Record TK za 17 dní.
Mimo tendrov dotovaných Galisovým úradom však M.Cup už nie je zďaleka taký častý víťaz. Pri tendroch s dominantným kritériom ceny mal v poslednom čase zvyčajne najhoršie ponuky (pozri napríklad súťaž v Lipovciach či v Plaveči).
Rozbehnutá stovka tendrov
Momentálne je rozbehnutých skoro sto súťaží na výstavbu ihrísk v obciach, ktoré dotáciu dostali tento rok. Ich otváranie je tak vhodne načasované na obdobie tesne pred parlamentnými voľbami v marci budúceho roka.
Štvrtinu z nových tendrov organizuje stará známa firma E-aukcie. Firma opäť na zákon kašle a podklady pre uchádzačov poriadne nezverejňuje. Podávame preto podnety na kontrolu na Úrad pre verejné obstarávanie, na Najvyšší kontrolný úrad ako aj na Protimonopolný úrad, ktorý vyšetruje podozrenia z kartelových dohôd pri zákazkách. Samozrejme, sami budeme
všetky prebiehajúce zákazky sledovať a urobíme všetko preto, aby nám politici prestali deliť šport na ľavicový a pravicový.
Martin Turček, Gabriel Šípoš
Radi by sme odsledovali, ako Galisove tendre skončia v nasledujúcich mesiacoch. Ak to považujete za užitočné, podporte prácu Transparency aj finančne. Ďakujeme!
Článok je súčasťou dvojročného projektu Monitoring verejného obstarávania, ktorý bol podporený sumou 87 750 eur z Fondu pre mimovládne organizácie, ktorý je financovaný z Finančného mechanizmu EHP 2009-2014. Správcom Fondu je Nadácia otvorenej spoločnosti – Open Society Foundation. Cieľom Fondu je rozvoj advokačných a watch-dogových aktivít. Podmienkou projektu pre Transparency je nájsť 10% alebo 8 775 eur z iných zdrojov. Projekt končí v januári 2016.