whistleblowingBarbora Formelová sa pridala sa k nášmu tímu v roku 2021 a dobrovoľnícky sa intenzívne zapájala na diaľku v čase pandémie, stretla náš tím aj naživo, keď pomáhala s tlačovou konferenciou. Nominovali sme ju na dobrovoľnícke ocenenie Srdce na dlani. V registračnom formulári pre záujemcov a záujemkyne o dobrovoľníctvo v Transparency uviedla nespokojnosť so Slovenskom – chcela urobiť každý deň svet trochu lepším a práve v dobrovoľníctve videla príležitosť ako spraviť niečo konkrétne, a nielen pasívne písať statusy na internete.
Aktuálne nastupuje do 3. ročníka Medzinárodných vzťahov a Európskych štúdií v Brne, pričom sa sama vyjadrila, že sa ju škola napĺňa a teší sa na návrat do nej. Počas leta stážovala, a trávila čas s rodinou a kamarátmi.
Ak si spomínaš na svoje dobrovoľnícke začiatky v Transparency?
Pamätám si, že to bolo počas náročnej koronovej doby, kedy sme boli zavretí doma. Mala som pocit, že sa chcem pričiniť o to, aby tu bolo lepšie. V roku 2021 som cítila, že veľa vecí na Slovensku stále nefunguje. Napísala som životopis a motivačný list s tým, že by som chcela byť dobrovoľníčkou, následne pred prázdninami som začala.
Mala si od dobrovoľníckej spolupráce očakávania? Ak áno, naplnili sa pri spätnom porovnaní s realitou?
Neviem si teraz spomenúť, aké som mala očakávania, je to predsa len dlhá doba. V každom prípade to ale bolo naplňujúce. Išlo totiž o prvú zmysluplnú pracovnú skúsenosť, ktorú som v živote mala. Určite mi dala veľa. Oceňovala som, že to nebolo len v štýle „choď nám spraviť kávu a roztriediť poštu.“ Vlastne to bola aj moja prvá skúsenosť s neziskovým sektorom i dobrovoľníctvom.
Mala som 19 rokov, keď som sa Transparency začala viac zaujímať, a otvorilo mi to dvere do pracovného života, nielen toho školského, ktorý som dovtedy žila. Mohla som reálne zažiť pracovné tempo a zadania, zúčastnila som sa online konferencií. Z nich som si robila zápisky a vypracovávala obsahové sumáre, neskôr aj titulkovala videá Transparency. Bolo to pre mňa poučné, najmä v téme tzv. whistleblowingu – chráneného oznamovania korupcie na pracovisku.
Pracovala som s Facebookom i Google Analytics, pomocou ktorých sme monitorovali správanie užívateľov na webe. Keď sa na to teraz spätne pozriem, vtedy som tomu vlastne ale až tak úplne nerozumela. (úsmev)
Ktoré z dobrovoľníckych zadaní ťa bavilo?
Spomínané online konferencie. Síce boli náročnejšie na intenzívne sústredenie sa – bolo to v angličtine a v digitálnom formáte, niektoré z nich trvali niekoľko hodín. Napriek tomu bol ich obsah pre mňa zaujímavý a asi aj najprínosnejší.
Predtým som problematiku rozoberanú na týchto online podujatiach nepoznala do hĺbky. Pamätám si, že sa rozoberali rôzne prípady whistleblowerov, ich kauzy a následný dopad týchto objavení či už pre organizáciu, v ktorej pracovali alebo pre samotnú krajinu. Témou boli často aj rôzne právne systémy na ochranu oznamovateľov korupcie. Oboznámilo ma to s príbehmi odvážnych ľudí. Som prirodzene zvedavý človek, rada sa učím, neviem, kde inde by som mala možnosť získať tento typ informácií.
Spomínam si, že som sa oboznámila s prípadom predraženého slovenského predsedníctva v Rade EÚ v roku 2016, ktoré odhalila Zuzana Hlávková aj Pavol Szalai. Tí odhalili praktiky ministerstva zahraničných vecí za vlády Fica. Je to ďalší dôvod, prečo sa bojím znovuzvolenia mafie do parlamentu.
Bavilo ma aj spolupracovať na reportovaní, pripadalo mi to pre mňa najviac obohacujúce, sama som sa tým mnoho naučila.
Ako si vnímala Transparency pred začiatkom dobrovoľníctva?
Predovšetkým cez médiá, to bol môj prvotný kontakt s organizáciou – pri zverejňovaní každoročného indexu vnímania korupcie centrálou Transparency International v Berlíne. Aktívne som vyhľadávala na webe, čítala som si, čo Transparency robí. Prirodzene som dala follow na Facebooku, na LinkedIne, na Instagrame.
Čo si sa vďaka dobrovoľníctvu naučila?
Najmä som si rozšírila všeobecný prehľad, poskytlo mi to perfektnú základňu na ktorej sa dá stavať. Nadobudnuté znalosti i zručnosti síce nevyužívam pravidelne, ale viem, že ich mám. Zídu sa mi v bežnom živote,v práci, aj na skúškach v škole.
V tej dobe som chcela ísť viac mediálnou cestou, od toho som v súčasnosti už torchu opustila. Preto pre mňa bolo zaujímavé skúsiť si titulkovanie videí – vrátane anglických titulkov. To som sa napríklad naučila vďaka ďalšej dobrovoľníčke Soničke, ktorá viedla workshop.
Veľmi zaujímavé, prínosné a predovšetkým využiteľné bolo aj školenie o bezpečnom správaní v online prostredí a IT bezpečnosti. Po školení sa už správam trošku zodpovednejšie a neklikám hneď na prvé veci.
Viacero zadaní, ktorým si sa venovala, bolo aj o samoštúdiu vybraných tém cez audiopodklady. Ako hodnotíš prácu s týmito zdrojmi?
Podcasty z tej doby mám doteraz stále po ruke, tými sú predovšetkým sPrávne naladení aj podcast českej pobočky Transparency – Stošestka. Počúvam ich často, mám to vo svojom podcast liste.
Napočúvala som aj knihu Moc korupcie, bolo to super načítané a veľmi príjemne sa to počúvalo. Vtedy som mala audio knihy ešte radšej ako teraz, a preferovala som ich pred klasickou tlačenou verziou. V tom čase bol pre mňa obsah knihy inšpirujúci, prekvapivý.
Počas online výročnej konferencie centrály Transparency v Berlíne som mala možnosť napozerať si rumunský film Colectiv. Bol úžasný, pamätám si úplne živo jednotlivé scény – požiar v klube, kde boli mladí ľudia, riedenie dezinfekcií v nemocniciach a kšeftovanie s nimi. Bolo to hrozné, zapríčinilo to množenie červov v ranách pacientov a ich úmrtia.
Na Slovensku táto kauza nebola až tak medializovaná. Pritom to bol obrovský škandál. Rumunsko v tom čase už bolo členskou krajinou EÚ. Keď si predstavím, že niečo podobné by sa pokojne mohlo stať skorumpovaným vládam na Slovensku, človeka to udrie.
Pomáhala si aj s prípravou a zabezpečovaním priebehu tlačovej konferencie k nami vydanej knihe. Ako si vnímala organizovanie takéhoto typu podujatia zo zákulisia?
Vtedy som vnímala, že tá tlačovka mala byť niečo veľké. Bolo frustrujúce, že prišlo len pár novinárov. Bolo mi to hrozne ľúto, že je tu ponuka zaujímavých informácií a obsahu, no média neposlali viac novinárov. Nerozumela som, prečo sa o to nezaujímajú. Teraz už viac rozumiem tomu, že médiá pokrývajú také témy, ktoré ľudí zaujímajú. Boj proti korupcií asi nie je až taký vzrušujúci ako mediálne kauzy politikov, keďže sú tieto informácie často náročné na konzumáciu.
Aj dnes vnímam, že veľa dôležitých vecí, žiaľ, médiá nepokrývajú. Vtedy to bol pre mňa asi prvý tvrdý kontakt s realitou.
Ako reaguje okolie na to, že si dobrovoľníčka v Transparency?
Keď som sa prihlásila, všetci okolo mňa to vnímali pozitívne. Mám veľké šťastie, že ma podporujú, aby sa mi darilo v profesijnom živote. Žijem vo veľmi vzdelanej bubline, nemám problém ako iní, že by moji rodičia boli úplne inak názorovo orientovaní. Stretám sa s veľkou podporou všetkého, čo si zaumienim.
Komu by si dobrovoľníctvo odporučila, a pre aký typ človeka je vhodné?
Dobrovoľnícka spolupráca s Transparency je veľmi prirodzená a príjemná, vždy sa myslí na potreby dobrovoľníka či dobrovoľníčky. Skutočne to obohatí človeka, nikdy to nebolo na úkor môjho osobného času. Keď som nechcela niečo robiť, nemusela som, keď som chcela, tak som mohla. Dá sa očakávať veľmi dobré prostredie, potom sa výborne spolupracuje. Človeku dobrovoľníctvo poskytne hlbší vhľad do rôznych problematík, ktoré sa nemá inak odkiaľ dozvedieť, informácie, ktoré nejdú ani vygoogliť.
Odporučila by som vyskúšať si dobrovoľníctvo hocikomu, kto je ochotný robiť pre svoje okolie a krajinu niečo viac, a zlepšovať to ako si tu žijeme. Riadím sa tým, že skutky jednotlivcov nakoniec formujú celkové blaho spoločnosti. Každý vie prispieť svojou troškou, a myslím že každý by aj mal. Potom by to tu vyzeralo inak.
Mladí nechcú robiť prácu zadarmo. To je podľa mňa problém generácie Z, nie je ochotná urobiť viac, ako odpracovať si svojich osem hodín. Tzv. quiet quitting v zamestnaní je na jednej strane asi aj dobrý pre mentálne zdravie, no na druhej strane sa tým neposunie spoločnosť. Tým ale neodsudzuuem mladých ľudí, ja to chápem. Žijeme v rýchlej dobe, čelíme infovojne, za posledné roky zažívame jednu krízu za druhou. Mladí ľudia su frustrovaní a uzatvárajú sa do svojej bubliny, aby sa ochránili.
Človek si však práve pri dobrovoľníctve v Transparency vie nájsť, čo ho zaujíma. Napr. ja osobne som vtedy bola viac orientovaná na sociálne siete a médiá, takže sme sa venovali Facebooku a titulkovaniu. V dobrovoľníckom tíme sú však aj ľudia, ktorí sú zameraní na IT, tak ich nápň tvorí IT údržba a správa. Každý si v dobrovoľníctve dokáže nájsť niečo, s čím chce pomôcť.
Rozhovor viedla a za odpovede ďakuje Zuzana Grochalová.
Za prepis audiozáznamu vrúcne ďakujeme Tatiane Weissovej, našej dobrovoľníčke.