Už o pár dní sa voliči vydajú k referendovým urnám. O tom kto, v akom rozsahu a za aké peniaze sa ich usiloval v kampani ovplyvniť, má verejnosť na rozdiel od ostatných typov volieb len minimum informácií. Zákonodarcovia totiž na transparentnosť vedenia kampane pri referende akosi pozabudli.
Nedávne voľby starostu v obci Dunajská Lužná boli tesné. O víťazstve napokon rozhodlo 41 hlasov, pričom dvaja najúspešnejší kandidáti investovali do kampane zhodne zhruba po 5800 eur. Kým nový starosta Ernest Németh stavil predovšetkým na sociálne siete, letáky či bannery, jeho súper Vladimír Píš skúšal voličov osloviť aj cez volebnú brožúru, penovú párty a nafukovacie atrakcie. Aj napriek mnohým nedostatkom v transparentnosti, na ktoré sme v Transparency International opakovane upozorňovali, mohla verejnosť podrobnosti o financovaní volebných súbojov v mestách, obciach a župách pomerne podrobne sledovať v priebehu celej kampane.
Dnes, pár dní do celoštátneho referenda o možnosti skrátenia volebného obdobia, vieme o objeme a pôvode peňazí na kampaň podstatne menej ako pri voľbe starostu Lužnej. V regionálnych a miestnych voľbách totiž musia všetci kandidáti na župana, primátora či starostu v obci nad 5000 obyvateľov financovať kampane výlučne prostredníctvom transparentných účtov.
Na tých môže verejnosť sledovať nielen jednotlivé výdavky kandidátov, ale aj odkiaľ peniaze na kampaň získali a kto sú ich darcovia. Do mesiaca po voľbách musia kandidáti odovzdať aj záverečnú správu o prostriedkoch vynaložených na volebnú kampaň. Podobné pravidlá platia aj pre kampane v ďalších hlasovaniach. S jednou výnimkou – referendom.
Odkázaní na tvrdenia politikov
O financovaní referenda sa verejnosť nedozvie prakticky nič. Nedostatok zákonnej regulácie spôsobuje, že pokiaľ jeho iniciátori sami dobrovoľne nezverejnia relevantné údaje, verejná kontrola referendovej kampane zostáva prakticky nulová.
O aktuálne prebiehajúcej kampani tak vieme len veľmi kusé a neoveriteľné informácie, ktoré v médiách poskytli samotní lídri strán. Smer údajne nasadil 1100 bilbordov, SNS 500 a Republika 41 za dovedna 3000 eur. Hlas, ktorý neprešiel voľbami, a preto zatiaľ nedostáva štátny príspevok, vraj na platenú kampaň nemá a voličov burcuje osobne cez svojich starostov. Žiadne transparentné účty, žiadna kontrola donorov, žiadna evidencia.
Napriek tomu, že referendum môže iniciovať aj nepolitický subjekt (za dosiaľ posledným z roku 2015 stálo napríklad občianske združenie Aliancia za rodinu), zvýšená miera transparentnosti je aj tu na mieste. Ciele referenda sa totiž vždy týkajú celospoločenského záujmu, o iných podľa ústavy rozhodovať týmto spôsobom ani nemožno. Verejnosť by preto mala mať právo vedieť, kto finančne podporuje iniciátorov hlasovania a aké prostriedky a odkiaľ do presviedčania občanov investujú.
Príklad aktuálneho referenda navyše ukazuje, že môže ísť aj o efektívnu predkampaň pred samotnými voľbami. Ich termín je síce na spadnutie, no kým vyhlásené neboli, pravidlá kampaní nie sú takmer žiadne. Pri kontrole nákladov strán na činnosť mimo volebnej kampane sa musíme uspokojiť akurát s ich správami zverejňovanými s mnohomesačným sklzom.
Volebnú legislatívu treba zmeniť
Transparentné účty síce stále na Slovensku nie sú z hľadiska verejnej kontroly nastavené optimálne, ich existencia sa však pri verejnej kontrole osvedčila a nie je dôvod na to, aby neposlúžili aj na sprehľadnenie financovania referenda. Zavedením povinnosti zriadiť osobitný účet pre referendovú kampaň, ako aj zavedením povinnosti vykonávať všetky transakcie len cez takýto účet sa docieli ľahká a rýchla možnosť verejnej kontroly výdavkov aj darcov.
Rovnako by sme mali dbať aj na povinnosť označovania súvisiacej politickej reklamy aj v online prostredí, aby aj používatelia sociálnych sietí či internetových platforiem dokázali ihneď identifikovať, že sledujú platenú kampaň a kto za ňou stojí.
Naopak, hlavný argument pre finančné limity na kampaň pri referende odpadá. Tým bola pri volebných kampaniach snaha „vytvoriť rovnaké podmienky pre všetky kandidujúce politické strany a kandidátov“.
Aj keď kampaň pred sobotným referendom je naozaj len striedma, na nízke štandardy transparentnosti by mali zákonodarcovia následne zareagovať úpravou legislatívy. Nevidíme naozaj žiadny zmysluplný dôvod, prečo by mala spoločnosť o kampaniach s dosahom na zmeny ústavy, medzinárodné vzťahy či pády vlád vedieť menej ako o kampani kandidátov na starostu Dunajskej Lužnej.
Michal Piško, Ján Ivančík
Podporte prosím našu prácu aj Vy, aby sme mohli naďalej kontrolovať voľby a referendum. Ďakujeme!