Pýchu vlády Ivety Radičovej, Centrálny register zmlúv, denne navštívilo podľa pracovnej štúdie Transparency (pdf) od marca okolo 600 návštev, z toho tretinu tvorili štátni úradníci. Šesťsto návštev je podľa serveru top.sk približne toľko, čo má tento server o Pokémonoch, štvrtina návštevnosti Štatistického úradu a 115 krát menej ako návštevnosť Obchodného registru. Okrem hypotézy, že Pokémoni musia vyhrať boj so štátnou nudou za každých okolností, sa núka aj jedna iná – spôsob zverejňovania zmlúv na CRZ nie je pre bežného užívateľa dostatočne príťažlivý.
Bludisko zmlúv a dát
Ťažkopádnosť a zlá kvalita dát sú jednými z dôvodov, prečo CRZ nezaujalo. Nájsť jednu z 85 tisíc zmlúv v CRZ nie je vôbec jednoduché, ak človek presne nevie, čo hľadá. Dáta plné chýb a neadekvátne funkcie ako ich triediť a spracovávať mu to neuľahčujú. Pri zodpovedaní otázky kto, s čím a za koľko obchodoval ponúka CRZ nasledujúce nástrahy:
Kto s kým?: Zmluvné niekedy strany vystupujú pod menami, ktoré nezasväteným nič nevravia (ÚIA, VHÚ), pod menami viacerými (rekordérom sú pravdepodobne Lesy SR – 100+ podôb), či vystupujú v iniciálkach (fyzické osoby), ako keby obchodovanie so štátom bolo zločinom. Zlé dáta zásadne sťažujú posudzovanie zmlúv. Riešenie je pritom pri registrovaných subjektoch úplne jednoduché – stačilo by správne vyplniť IČO a prepojiť štátne databázy napríklad po vzore Hospodárskeho registra.
Čo?: Keďže CRZ chýba štandardizovaný spôsob určenia predmetu a názvu zmluvy, pričastým javom sú názvy typu „Zmluva o dielo č.17/26240220028/2011” alebo „Dohoda č. 32/64/28”. Jednoduché riešenie zavedenie povinnosti definovať predmet zmluvy (napríklad podľa spoločného slovníka obstarávania) by umožnilo pozrieť sa iba na zmluvy, ktoré sa týkajú stavebníctva alebo poradenských služieb.
Čóóóó?: Zverejnenie zmluvy predpokladá, že bude, čo čítať. Napriek tomu sa v CRZ nájdu zmluvy, ktoré snaživí štátni zamestnanci vyčiernili natoľko, že ich výhodnosť je nemožné posúdiť ako v príklade zmluvy „Dodatok č. 1 k zmluve o poskytovaní služieb č. ALS08-SA/0006“ Ministerstva zahraničných vecí. Pritom často ide o cenníky alebo špecifikácie tovaru, ktoré sú pre schopnosť občana skontrolovať výhodnosť zmluvy potrebné.
Za koľko?: Podľa nášho výskumu nemá každá štvrtá doteraz v registri zverejnená zmluva uvedenú hodnotu v prehľadove tabuľke. Niekedy to dáva zmysel, zmluvy môžu mať nefinančné plnenia, nemusia byť známe kontrahované objemy alebo sa môžu meniť len drobnosti ako adresa. Prípady Audiovizuálneho fondu, Hudobného centra alebo Správy služieb diplomatického zboru ukazujú, že nula býva aj pri zmluvách ktoré sa finančne plnia. Na to, o ktorý prípade ide, je potrebné otvoriť celé texty zmlúv. Akokoľvek bizarne to znie, hodnota zmluvy v prehľadovej tabuľke oficiálneho registra je nepovinným údajom.
Čo ďalej so zverejňovaním?
Zverejňovanie zmlúv je podľa Transparency jedno z najlepších protikorupčných opatrení vlády Ivety Radičovej. Ak má mať ešte väčší zmysel, treba ho robiť poriadne. Úlohu štátu vidíme predovšetkým v stanovení dobrých štandardov zverejňovania, prepojení registrov a povinného zdieľania dát so všetkými záujemcami, ako aj následnou kontrolou zverejňovania. Ak k tomu spraví vláda ešte dobrý portál, bude to bonus.
Ak nie, budeme ďalej pracovať na Otvorených zmluvách, ktoré sa snažia robiť zverejňovanie zmysluplnejším.
Pozri aj:
Ako obchádzať zverejňovanie zmlúv
Zmluvy.gov.sk nespĺňajú moderné štandardy transparentnosti