Čo prezradili transparentné účty o prezidentských kandidátoch?
Už 2,3 milióna eur prijali kandidáti na prezidentský úrad na svojich účtoch v daroch, a to do prvého kola volieb ešte ostáva dva a pol týždňa. Tohtoročná prezidentská kampaň má namierené stať sa tou najdrahšou v histórii. V roku 2014 boli oficiálne výdavky na úrovni 800-tisíc eur, no s tými neoficiálnymi ich odhadujeme do troch miliónov.
Vďaka zmene volebných zákonov je tentokrát kampaň aj najtransparentnejšia. Kandidáti majú povinné viesť všetky príjmy a výdavky na transparentnom účte, a to od už pol roka pred vyhlásením volieb, nielen posledný mesiac a pol pred voľbami, ako to vykazovali ešte v minulých voľbách.
Čo prezrádza pohľad na transparentné účty o kandidátoch a celkovej kampani?
Príjmové položky deviatich kandidátov s najvyššími preferenciami sme pracne rozdelili podľa charakteru darov na tie od samotných kandidátov a ich rodín, od ich politických strán a spolustraníkov, od firiem a potom od občanov (malé dary do sto eur vrátane, a dary nad sto eur osobitne). Zámerom bolo dostať celkový obraz, kto vlastne financuje volebné kampane kandidátov.
Tu sú naše hlavné postrehy:
- Kampane platia najmä politici a strany
Celkovo až 40% doterajších darov pochádza od politických strán či politikov, ktorí kandidátov výslovne podporili. Stranícke peniaze (od strany a jej top politikov) sú jediným zdrojom kampane Mariána Kotlebu, dominujú u Milana Krajniaka a Bélu Bugára a sú za polovicou peňazí Zuzany Čaputovej a Maroša Šefčoviča. S výnimkou Čaputovej, ktorú podporuje neparlamentná strana Progresívne Slovensko, sú v konečnom dôsledku zdrojom krytia kampaní ostatných zmienených kandidátov štátne peniaze. Tie dostali či už ich parlamentné strany za voľby, alebo ide o zárobky zväčša poslancov národnej rady.
- Ak nie ste politik, kandidatúra je len pre zámožných
Ak nie ste politik a nepodporuje vás politická strana, môžete ísť do volieb s akou takou nádejou v podstate len vtedy, ak máte slušné úspory. Piati z deviatich kandidátov dali do kampane aspoň 40-tisíc eur, teda takmer štyri a pol roka čistého zárobku priemerného Slováka. Rekordérom v kampani do včera bol Robert Mistrík, ktorý s manželkou dali do kampane už takmer pol milióna eur.
Kým v parlamentných voľbách vám v prípade úspechu náklady de facto preplatí štát (príjem za získané mandáty a hlasy), v prezidentských to tak nie je – finančná návratnosť je vlastne len v plate, momentále 13-tisíc mesačne aj s paušálnymi náhradami. Ak teda kandidát nezíska priazeň parlamentných či rastúcich neparlamentných strán, šancu na prezidenta má len naozaj zámožný človek. Andrej Kiska bol toho príkladom v minulých voľbách.
- Firmy sa do politiky nehrnú
Len jedno percento z 2,3 milióna eur darov na kampane prišlo od firiem. Doteraz odišlo z firemných účtov len 20 položiek. Z toho 19 firiem podporilo Zuzanu Čaputovú, no sumami na úrovni malých občianskych darov – v priemere poslali 60 eur. Za zmienku z celej kampane stojí len tajomná Erste Consulting, ktorá poslala 2.januára tohto roka 12 460 eur Štefanovi Harabinovi. Jediným spoločníkom firmy, ktorá predminulý rok nevykázala žiadnu činnosť a na účte a v pokladnici mala dokopy len tisícpäťsto eur, je 48-ročný Igor Cako.
Či si firma v minulom roku niečo zarobila a prečo podporila Harabina nevieme, keďže na firemnom kontakte nám nik telefón nedvíhal.
Spájanie firiem s politikou vníma väčšina manažérov za toxické, čomu sa ťažko diviť. Podnikatelia preto financujú kampane skôr vo vlastnom mene. Najväčším darcom je šéf ESETu Richard Marko s partnerkou, ktorí prispeli 80-tisíc eur Robertovi Mistríkovi. Druhou najväčšou darkyňou z biznisu je Lucia Pašková z firmy CURADEN (Curaprox), ktorá v siedmich daroch poslala Zuzane Čaputovej spolu 35-tisíc eur.
V celkovom porovnaní s vlastnými zdrojmi či peniazmi politických strán je však podpora podnikateľov v prezidentských voľbách len okrajová.
- Čaputová má rekordnú finančnú podporu od občanov
Hoci Eduard Chmelár má až dve tretiny financovania kampane z viac ako 700 darov do sto eur, čo je celkovo najvyšší podiel zo všetkých vážnejších kandidátov, kráľovnou občianskej podpory je Zuzana Čaputová. Tá získala už takmer 2700 takýchto malých darov v sume 77-tisíc eur. Pre porovnanie – Matúš Vallo v nedávnej primátorskej kampani prilákal cez 800 darov a vyzbieral 26-tisíc, kým rok predtým priekopník politického crowdfundingu Ján Lunter v boji o banskobystrického župana vyzbieral od osemsto bežných ľudí spolu 44-tisíc eur.
Najčastejším darom pre Čaputovej kampaň je 30 eur, kým u Chmelára aj u Harabina (ktorý má tretiu najpočetnejšiu skupinu malých darcov) je to 20 eur. Len v príspevkoch do 50 eur vyzbierala Čaputová od ľudí viac peňazí, ako František Mikloško doteraz na celú svoju kampaň. Mikloško má za celý čas na transparentnom účte 76 darcov, čo je menej, než koľko ľudí pošle peniaze Čaputovej za polovicu bežného pracovného dňa.
Pohľad na frekvenciu darov ukazuje, že na podporovateľov najviac zaberajú zverejnené prieskumy verejnej mienky, účasť na diskusiách, či výslovné žiadosti o podporu na Facebooku. Na Čaputovej účte bol dosiaľ najsilnejším minulý pondelok (deň predtým diskutovala s Mistríkom i Šefčovičom, a potom spustila video s herečkami Z.Fialovou a Z.Mauréry), keď dostala 374 darov v celkovej sume 14-tisíc eur. Tri štvrtiny počtu darov dostala doteraz táto kandidátka od mužov.
Takmer ideálna súťaž?
Predbežne by sa teda dala kampaň hodnotiť pozitívne. Relatívne široké názorové pole v tohtoročných voľbách nenaznačuje, že by bolo treba vážne meniť pravidlá pre súťaž. Sú tam staré známe postavy ale aj noví ľudia, politici ale aj úplní nováčikovia. Kvórum pre získanie hlasov pre účasť či už medzi občanmi alebo v parlamente vyzerá primerane. Sila najmä parlamentných strán vo volebnej kampani je značná, ale zdá sa, nie neprekonateľná.
Podnikateľské či firemné financie nie sú na rozdiel od USA žiadnym problémom, skôr sa zdá, že by ich mohlo byť na vyváženie straníckych peňazí aj viac. V každom prípade potešiteľné je, že rastie sila malých občianskych darov. Celkovo prezidentských kandidátov aspoň raz podporilo už 3,5 tisíc ľudí, čo je najväčšia mobilizácia občianskych peňaženiek v histórii slovenských demokratických volieb vôbec.
Ostáva tak už len zrušiť ten zákaz zverejňovania prieskumov verejnej mienky – práve pri väčšom počte kandidátov a dvojkolovej voľbe pomáhajú prieskumy lepšie vybrať postupujúcich a tak znížiť frustráciu z premárneného hlasu.
PS: Vývoj príjmov a výdavkov na kampane kandidátov na prezidenta si môžete v prehľadnej forme pozrieť na našom novom webe volby.transparency.sk.
Gabriel Šípoš, Ján Hradický
Pridajte sa k tlaku Transparency na čistotu volieb a venujte nám svoje 2 % dane, aby sme mohli sledovať aj ďalšie voľby. Ďakujeme!
