verejné firmyKto skutočne stojí za nedávnym prenájmom lokomotív za 309 miliónov pre národného dopravcu ZSSK, z verejných registrov nevedno. Indície vedú k jednému z najbohatších Slovákov Evženovi Balkovi. Či a aký podiel vo firme má, jej predstavitelia zatiaľ nezodpovedali.
Koncom novembra uzatvorila Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) a lízingová firma Rolling Stock Leas jeden z najväčších kontraktov štátneho prepravcu za rok 2024. Zmluva v hodnote cez 309 miliónov eur sa týkala lokomotív, presnejšie hnacích koľajových vozidiel, ktoré si bude ZSSK najbližšie desaťročie od lízingovky prenajímať.
Súťaž na prenájom 15 kusov s možnou opciou na ďalších 15 viacsystémových interoperabilných rušňov Siemens Vectron MS vypísala ZSSK začiatkom septembra. Využívať by sa mali prioritne pre súpravy diaľkovej vnútroštátnej a medzinárodnej dopravy. Súčasťou prenájmu je aj kompletný servis lokomotív.
Prvých päť lokomotív, podľa návrhu zmluvy upravenej koncom septembra 2024, očakával štátny dopravca najneskôr do 10. decembra a má ich už k dispozícii. Zvyšné má lízingová spoločnosť dodať v priebehu rokov 2025 a 2026. Cena nájmu za jednu lokomotívu sa pohybuje od 69 000 do 71 000 eur.
Do súťaže na prenájom sa prihlásila jediná spoločnosť – Rolling Stock Lease. Ide o rovnakú spoločnosť, ktorá rušne ZSSK prenajímala aj predtým. Spoločnosť sa premenovala v roku 2020 z S Rail Lease.
Reálni vlastníci: neznámi
Štátny osobný dopravca uzavrel kontrakt bez toho, aby zisťoval, kto za firmou reálne stojí. Skutoční majitelia lízingovej spoločnosti totiž nie sú známi. A to aj napriek tomu, že ide o jeden z najväčších tendrov štátneho osobného dopravcu a firma tak musí byť zapísaná aj v Registri partnerov verejného sektora (RPVS).
Pôvodne za lízingovou spoločnosťou stála rakúska Erste Group. Dnes sú už v RPVS ako koneční užívatelia výhod zapísaní len konatelia lízingovej spoločnosti Tibor Čunderlík a Július Chovanec.
Podľa advokátskej kancelárie Erben & Erben, ktorá zápis v RPVS verifikovala, v Rolling Stock lease „neexistuje spoločník – fyzická osoba, ktorá by mala priamy alebo nepriamy podiel alebo ich súčet najmenej 25% na hlasovacích právach v Partnerovi verejného sektora alebo na jej základnom imaní“. Podobne je to s menovaním štatutárneho orgánu (čo je právomoc valného zhromaždenia) či s nárokom na hospodársky prospech najmenej 25% z podnikania spoločnosti.
V RPVS, kde je určujúcim pre zápis vlastníka práve najmenej 25% podiel, sú tak zapísaní iba konatelia. O skutočných vlastníkoch vieme z registra len to, že spoločníkmi firmy sú Slovenská sporiteľňa s 3% podielom na základnom imaní a írska obchodná spoločnosť Galtymore Partners Capital Fund ICAV, podfond Galtymore One s 97% podielom na imaní. Pri nej ešte verifikačný dokument v ďalšej línii spomína ako jedného z akcionárov lichtenštajnskú spoločnosť‘ Merchant House Holding AG.
Kto skutočne za lízingovou spoločnosťou stojí, nie je známe ani z ďalšieho verejného Registra právnických osôb, kde si firmy údaje zapisujú samé. Koneční užívatelia výhod pri Rolling Stock lease uvedení nie sú vôbec, ako zainteresované osoby si rovnako ako v RPVS udávajú Slovenskú sporiteľňu a Galtymore Partners Capital Fund ICAV, podfond Galtymore One.
ZSSK napriek tomu nič nebránilo v uzatvorení veľkého kontraktu, keďže aktuálne znenie zákona takýto zápis v RPVS umožňuje. „ZSSK v rámci zákonných podmienok nie je oprávnená požadovať ďalšie informácie o vlastníckej štruktúre a týmito následne podmieňovať možnosť účasti na procese verejného obstarávania,“ napísal hovorca spoločnosti Dominik Drevický.
Komplikovaná štruktúra
Rolling Stock lease má komplikovanú vlastnícku štruktúru. Jej väčšinový vlastník – írska spoločnosť Galtymore – upísala dva druhy akcií. Participujúce, s ktorými je spojené právo na podiel na zisku, ale nie hlasovacie právo a neparticipujúce, s ktorými je spojené hlasovacie právo, ale nie právo na podiel na zisku.
Participujúce akcie Galtymore One upísalo viacero investorov nepriamo prostredníctvom ďalších právnických osôb, pričom žiaden z konečných užívateľov výhod týchto investorov nemá právo na hospodársky prospech najmenej 25 % z podnikania v spoločnosti Galtymore.
Dva kusy neparticipujúcich akcií a stopercentný podiel na hlasovacích právach v spoločnosti Galtymore vlastní spoločnosť Merchant House Holding AG z Lichtenštajnska.
Indície smerujú k Balkovi
Bližší pohľad na pozadie týchto vzťahov naznačujú, že za lízingovou spoločnosťou by mohol stáť Evžen Balko – jeden z najbohatších ľudí na Slovensku. Jeho majetok časopis Forbes odhadol na 400 miliónov eur, čo ho radí na 14. miesto najbohatších Slovákov. Spolu s rodinou je štvrtinovým spolumajiteľom spoločnosti Minerfin, ktorá obchoduje s rudami, a českej skupiny Moravia Steel, do ktorej patria Třinecké železiarne.
V minulosti spoluvlastnil podľa Nadácie Zastavme korupciu jednu z najväčších slovenských firiem na Slovensku – Budamar Logistics, ktorej hodnota výrazne presahuje podľa Forbesu 50 miliónov eur. Bolo to spolu s Jánom Moderom a Máriou Blaškovou, ktorej zosnulý manžel Ľubomír Blaško sa v minulosti spomínal ako jeden zo sponzorov strany Smer.
V Transparency sme si za poplatok vyžiadali z obchodného registra v Lichtenštajnsku výpis spoločnosti Merchant House Holding AG, ktorú vidno vo vlastníckej štruktúre dodávateľa lokomotív ako poslednú. Jedným z členov Správnej rady tejto spoločnosti je lichtenštajnský advokát a notár Claudio Andreas Frick. Ten zároveň spolu s Evženom Balkom a jeho synom Denisom sedí aj v Správnej rade ďalšej spoločnosti Balko Capital Limited Ltd, ktorá sídli na rovnakej adrese v lichtenštajnskej obci Schaan ako Merchant House Holding AG.
Frick zároveň figuroval aj v ďalších železničných spoločnostiach na Slovensku. Bol konečným užívateľom výhod do roku 2021 v spoločnosti Lokorail a do októbra 2024 aj v spoločnosti ŽOS Vrútky. Oficiálnymi vlastníkmi Budamaru boli Claudio Frick a Kristen Mikkel Volmer Lind, pri rokovaniach o kúpe výrobcu vagónov Tatravagónka Poprad ho zastupovali reálni vlastníci Ivan Petríček a Evžen Balko.
Transparency oslovila s otázkami o vlastníkoch aj spoločnosť Rolling Stock lease. Konateľ Tibor Čunderlík ochotu odpovedať najprv deklaroval, no odpovede zatiaľ neposkytol. Po ich zaslaní ich do článku doplníme.
Ako ďalej?
Aj tento prípad jasne ilustruje limity súčasných verejných registrov pri odhaľovaní skutočných vlastníkov firiem. Špeciálne, ak sa vlastníci ďalej strácajú v komplikovaných štruktúrach v zahraničí.
Pomôcť by mohlo zníženie hranice pre zápis konečných užívateľov z terajších 25% už na 10% vlastníckeho podielu, prinajmenšom pri veľkých verejných zákazkách. Súčasný limit sa v praxi ukazuje ako príliš vysoký a umožňuje obchádzanie účelu zákona, neraz aj špekulatívnym zápisom. Na úrovni EÚ by sme mali ďalej tlačiť aj na lepšie prepojenie medzinárodných registrov a sprístupnenie väčšieho rozsahu informácií verejnosti.
Marek Poracký, externý spolupracovník Transparency International Slovensko
Analýza vznikla v rámci projektu „Unveilling compliance gaps: Identifying loopholes fueling corruption schemes“ s podporou Global Anti-Corruption Consortium, tvoreného združeniami Organized Crime and Corruption Reporting Project a Transparency International.
