Whistleblowing

 

Prečo je to problém?

Za posledné štyri roky počet ľudí ochotných nahlásiť korupciu klesá a stagnuje – dlhodobo by viac ako polovica ľudí na Slovensku korupciu na pracovisku nenahlásila. V júni 2021 by sa neozvalo 59 % opýtaných, podnet by podalo 32,3 % respondentov. Rok predtým 2020 by tak určite alebo zrejme spravilo 36 % opýtaných, v decembri 2019 i na jeseň 2018 by korupciu na pracovisku ohlásilo 33 % respondentov. Najvyššia ochota ozvať sa proti nekalému konaniu v zamestnaní bola v roku 2017, kedy by tak určite alebo zrejme spravilo 37 % respondentov. Až 58 % občanov tvrdí, že by korupciu polícii určite alebo asi nenahlásili, aj keby o nej vedeli.

V januári 2022 podobne formulovaný prieskum realizoval nový Úrad na ochranu oznamovateľov, a podľa jeho výsledkov by korupciu alebo podvod na pracovisku bolo ochotných nahlásiť 61 % opýtaných, 35 % by sa neozvalo. Prvú šéfku Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti zvolili v NR SR po dvoch rokoch od schválenia novely koncom januára 2021. O vzniku rozhodla predošlá vláda už v roku 2018, poslanci však opakovane nedokázali ani po dvoch verejných vypočutiach vybrať človeka do jeho čela, a tým sa rozbeh činnosť úradu odkladal. S novým úradom spolupracujeme, no zároveň aj pozorne sledujeme, ako sa mu misiu darí napĺňať.

Ľudí, ktorí o korupcii na pracovisku vedia, zvyknú odradiť obavy zo straty zamestnania, odvety zo strany zamestnávateľa či iných osobných dôvodov. Na ďalších miestach u občanov prevládajú pochybnosti o tom, či budú ich podnety dôsledne prešetrené. Podľa globálneho barometra korupcie zverejneného berlínskou centrálou Transparency v júni 2021 si až 50% Slovákov myslí, že na korupciu u nás nemožno upozorniť bez strachu z pomsty.

Na Slovensku už bol odmenený aj prvý človek, ktorý nekalé praktiky na pracovisku oznámil. Ministerstvo spravodlivosti vlani vyplatilo lekárovi Rastislavovi Šalingovi 3150 eur. Na základe jeho oznámenia o falšovaní meraní hluku a prašnosti na popradskej hygiene bolo začaté trestné konanie vo veci zneužitia právomoci verejného činiteľa. V prípade už padol aj právoplatný odsudzujúci rozsudok

Nahlasovanie korupcie zamestnancami je všeobecne považované za jeden z najúčinnejších nástrojov odhaľovania nielen malej, ale aj veľkej korupcie. Hoci zákon na ochranu nahlasovateľov korupcie bol prijatý už v roku 2014, polovica občanov si myslí, že takýto zákon u nás neexistuje. Len 34 % bolo v máji 2021 presvedčených o opaku, rok predtým 37 % respondentov. Medziročný nárast znalosti o existencii legislatívnej ochrany je žiadny alebo nízky, v decembri 2019 o zákone vedelo 39 % Slovákov, na jeseň 2018 iba 29 %.

Naše riešenie

Pomáhame chrániť whistleblowerov, zabezpečujeme im odbornú pomoc a podporu, či radíme, ako bezpečne postupovať pri oznamovaní korupcie. V prípadoch, ktoré to umožňujú, pomáhame whistleblowerom investigatívou verejných výdavkov. Monitorujeme poskytovanie ochrany ľudom, ktorí spravili oznámenie o nekalej praktike. V roku 2019 bol status chráneného oznamovateľa poskytnutý 13-tim osobám, rok predtým bolo zaevidovaných 16 chránených oznamovateľov a oznamovateliek a v roku 2017 inšpektoráty práce poskytli ochranu 10-tim whistleblowerom.

Školili sme inšpektorov a inšpektorky práce, aktuálne vzdelávame zodpovedné osoby v štátnej a verejnej správe a pomáhame tak zvyšovať efektívne poskytovanie ochrany oznamovateľov a oznamovateliek. Taktiež kontrolujeme zavádzanie a využívanie vnútorných kanálov na podávanie oznámení vo verejných inštitúciách. Pomáhame vytvárať bezpečné prostredie na vznesenie pochybností a ich efektívne prešetrenie vo vnútri organizácií (so zameraním na štátnu správu a súkromných zamestnávateľov). Okrem toho informujeme o prípadoch whistleblowingu zo Slovenska a zo zahraničia, čím budujeme pozitívny obraz o oznamovaní nekalých praktík v spoločnosti.

Naše výsledky

Spolupracovali sme pri príprave a implementácii zákona o whistleblowingu a jeho novele, ktorá vošla do platnosti 1. marca 2019. Zasadzujeme sa za prijatie spoločných štandardov na ochranu whistleblowerov v celej EÚ, spolupracovali sme na tvorbe celoeurópskej smernice, ktorá je v platnosti od decembra 2021.

Zavádzanie zákona o ochrane whistleblowerov a jeho novely pravidelne sledujeme na viacerých úrovniach. Prvou sledovanou úrovňou je činnosť Úradu na ochranu oznamovateľov (predtým inšpektorátov práce), ktorý poskytuje ochranu ľudom nahlasujúcim protispoločenskú činnosť a zároveň činnosť Centra právnej pomoci, ktoré poskytuje právnu pomoc súvisiacu s oznamovaním protispoločenskej činnosti. Ďalšiu sledovanú úroveň predstavuje využívanie vnútorných kanálov na vybavovanie podnetov v ústredných orgánoch štátnej správy, v samosprávach, v nemocniciach.

Žiarivým príkladom našich výsledkov je podpora Zuzany Hlávkovej, ktorá poukázala na prípady predražených kultúrnych akcií MZV pri príprave slovenského predsedníctva v Rade EÚ. Sme hrdí na sieť vyše 700 firiem, ktoré sa zapojili do iniciatívy #StojimeZaOdvaznymi. Zaviazali sa pomôcť pri hľadaní zamestnania prepusteným oznamovateľom nekalého konania. Firmy dali najavo nulovú toleranciu ku korupcii a práve jej nahlásenie si vážia ako prejav profesionality, morálneho kreditu a odvahy.

Najväčšie úspechy a kauzy

• Stovka účastníkov a účastníčok sa zúčastnila na jeseň 2019 konferencie o dobrej praxi súvisiacej s ochranou whistleblowerov v súkromnom i verejnom sektore na Slovensku i v zahraničí.
• Vypracovali sme hodnotenie kandidátov na post šéfa Úradu na ochranu oznamovateľov.
• 700 firiem s 200-tisíc zamestnancami sa zaviazalo v roku 2018 pomáhať prostredníctvom siete #StojimeZaOdvaznymi oznamovateľom, ktorí v dôsledku ohlásenia korupcie prídu o prácu.
• Najvyšší kontrolný úrad potvrdil netransparentné prideľovanie zákaziek počas slovenského predsedníctva na Ministerstve zahraničných vecí, na ktoré upozornila oznamovateľka protispoločenskej činnosti.
• Oznamovateľov chránime len na papieri – Analýza pripravenosti inšpektorátov práce a implementácie zákona na ochranu whistleblowerov, ktorá odhalila vážne nedostatky.
• Praktický manuál, ako oznámiť nekalú praktiku a nedoplatiť na to – Príručka vysvetľujúca možnosti právnej ochrany whistleblowerov pri oznamovaní korupcie a iných nekalých praktík
• Ako som kvôli pochybným zákazkám odišla z ministerstva zahraničných vecí – Príbeh oznamovateľky, ktorá vyjadrila pochybnosti o zabezpečovaní verejného obstarávania pri príprave kultúrnych podujatí v rámci slovenského predsedníctva v Rade Európskej únie.

Iné odkazy

• • Transparency International v spolupráci s národnými pobočkami pôsobiacimi v EÚ vrátane slovenskej pripomienkovali počas roka 2018 tvorbu celoeurópskej smernice na ochranu whistlebowerov. V roku 2019 sa zasadili za znenie smernice, v ktorej ostáva zachovaná široká definícia oznamovateľa a tiež zaručené dôležité práva vrátane voľného výberu mechanizmu, ktorým oznamovateľ korupciu alebo nekalú činnosť nahlási.
  • Prieskum verejnej mienky (jeseň 2018) zisťoval povedomie a informovanosť o existencii právnej úpravy na ochranu oznamovateľov nekalých praktík ako aj ochotu nahlasovať korupciu.
  • Best Practice Guide for Whistleblowing Legislation – Transparency International, v spolupráci s národnými pobočkami, ktoré úspešne prispeli k prijatiu zákonov na ochranu whistleblowerov v krajinách, predstavuje ako zasadiť medzinárodné princípy dobrej legislatívnej praxe do právnych rámcov – marec 2018
  • Prieskum verejnej mienky o chránenom oznamovaní – máj 2016 – Prieskum zisťoval povedomie a informovanosť o dostupnosti právnej ochrany pri oznamovaní nekalej praktiky, ako aj vnímanie whistleblowerov verejnosťou.
  • Whistleblowing in Europe: Legal protections for whistleblowers in the EU – Publikácia z roku 2013 prináša prierezový pohľad do právnych, politických a sociálnych aspektov whistleblowingu v 27 členských štátoch Európskej únie.