Otvorenosť samosprávnych krajov verejnej kontrole sa dva roky od posledných volieb zvýšila v priemere iba mierne (o 2,4 percentuálneho bodu[1]). Ako ukázal najnovší rebríček transparentnosti žúp, ktorý Transparency International Slovensko pripravila už tretíkrát, priemerné skóre žúp sa prvý krát prehuplo tesne cez hranicu 50 percent (50,2%). Župy tak dosiahli mierne lepší výsledok ako stovka najväčších slovenských miest (47,4%).

Zlepšenie v rebríčku zaznamenalo päť žúp, z toho Trenčianska a Žilinská podstatné. Zhoršili sa tri župy, najviac Banskobystrická a Bratislavská.

K najvýraznejším zmenám došlo práve v dvoch krajoch, v ktorých sa po posledných voľbách vymenili župani. Kým v Trenčianskom kraji, kde nahradil Jaroslav Baška zo Smeru posledného župana z HZDS Pavla Sedláčka, sa podarilo procesy väčšej otvorenosti naštartovať a oproti poslednému rebríčku si polepšili až o 18 percentuálnych bodov, v Banskobystrickej župe bola situácia presne opačná. Nový župan Marian Kotleba z ĽSNS, ktorý odstavil Vladimíra Maňku zo Smeru, zvrátil viaceré pozitívne opatrenia „zdedené“ po predchodcovi a kraj si tak v rebríčku pohoršil až o 11 percentuálnych bodov.

V Trenčíne napríklad začali na rozdiel od minulosti vopred zverejňovať materiály k zastupiteľstvám, aj zápisnice zo zasadnutí, pri výberových konaniach začali používať písomné testovanie a župa si upravila aj riešenie potenciálneho konfliktu záujmov pri verejnom obstarávaní.

Naopak, v Banskej Bystrici testovanie pri výbere zamestnancov používať prestali, zhoršila sa kvalita zverejňovania zmlúv, spolitizoval sa župný časopis a pri predaji majetku ani raz nevyužili elektronickú aukciu.

Oba kraje však aj napriek pomerne výraznému posunu v prístupe k transparentnosti obhájili pozície z predošlého rebríčka, čo je spôsobené aj tým, že v roku 2013 Banskobystrická župa zvíťazila s náskokom až desiatich percentuálnych bodov, kým Trenčianska župa za predposledným zaostávala až o 14 percentuálnych bodov. Výsledky ôsmich žúp sa tak značne vyrovnali, keď sa rozdiel medzi prvým a posledným znížil z minulých vyše 44 percentuálnych bodov na terajších 15 percentuálnych bodov.

Najvýraznejší progres župy zaznamenali v oblasti zariadení sociálnych služieb, o ktorých dnes župy, napriek pretrvávajúcim rezervám, zverejňujú viac informácií ako v minulosti. Dobrým príkladom je Nitrianska župa, na stránke ktorej si obyvatelia môžu vyhľadať nielen kontakty na jednotlivé zariadenia, ale aj aktuálne informácie o voľných miestach a počte žiadateľov.

Pokrok je badateľný aj v oblasti prístupu k informáciám. Pozitívny posun je, že kým v roku 2013 len dve župy zverejňovali pravidelne zvukové alebo videozáznamy zo zasadnutí zastupiteľstva, teraz ich je už sedem. Výnimkou zostáva len Trenčiansky kraj, ktorý poskytuje aspoň krátke reportáže zo zasadnutí.

Výsledky rebríčku transparentnosti žúp 2015
Poradie podľa percentuálneho zlepšenia v porovnaní s rokom 2013Zisk/strata oproti 2013Posun v poradí oproti roku 2013Celkové poradie
v rebríčku 2015
1. Trenčianska župa

(Δ +18,02%)

0

8.   (40,7%)
2. Žilinská župa

(Δ +15,70%)

(+4)

3.   (52,22%)
3. Košická župa

(Δ +2,78%)

(+2)

5.   (50%)
4. Prešovská župa

(Δ +2,06%)

(+1)

2.   (54,49%)
5. Trnavská župa

(Δ +1,31%)

(-1)

6.   (49,74%)
6. Nitrianska župa

(Δ -1,42%)

(-3)

7.   (49%)
7. Bratislavská župa

(Δ -7,49%)

(-2)

4.   (50,3%)
8. Banskobystrická župa

(Δ -11,11%)

0

1.   (56%)

Pozn.: Výsledky za rok 2013 sú pre lepšie porovnanie prepočítané aktuálnou metodikou

Za najproblematickejšie naopak považujeme oblasti personálnej politiky a účasti verejnosti na rozhodovaní, v ktorých župy nevyvíjajú žiadne úsilie o väčšiu transparentnosť.  Výberové konania na miesta referentov organizuje len Trnavský samosprávny kraj, táto župa je zároveň jedinou, na stránke ktorej sa dajú nájsť aspoň čiastočné informácie o ich priebehu a výsledku. Ani v jednej župe nemôže občan vystúpiť k prerokovávanému bodu bez toho, aby sa vopred nahlásil alebo aby mu to povolili poslanci. Rovnako žiadna z nich neponúka obyvateľom ani nástroj na verejné zaslanie a sledovanie odpovedí na ich sťažnosti či pripomienky.

Priaznivý stav neprevláda ani v oblasti krajmi platených médií, ktoré až polovica z nich stále využíva skôr ako nástroj na propagáciu úspechov župana. Do extrému tento stav dospel najmä v Banskobystrickej župe. Vo vydaniach jej časopisu sa stránka bez fotografie či pozitívnej zmienky o županovi takmer nedá nájsť.  Podobne je to aj na Facebooku, kde sa z 55 príspevkov, ktoré sa na stránke župy objavili od januára do júna, predseda Marian Kotleba v texte či na fotke objavil až 49 krát.

Transparentnosť žúp sme celkovo merali pomocou 110 indikátorov v 11 oblastiach (prístup k informáciám, účasť verejnosti na rozhodovaní, financie a obstarávanie, predaj a prenájom majetku, dotácie a granty, sociálne zariadenia, personálna politika, etika a konflikt záujmov, mediálna politika, podniky a investície VÚC, dopravná politika). Vychádzali sme pritom z ôsmich rôznych zdrojov od webových stránok krajov, cez dotazník zaslaný úradom, župné médiá, informácie z portálu tender.sme.sk, až po žiadosti zaslané županom a hlavným kontrolórom.

Meranie transparentnosti žúp považujeme za veľmi účinný nástroj na ceste ku kvalitnejšej verejnej kontrole, ktorá môže výrazne zúžiť priestor na korupčné a klientelistické správanie. Rebríček však nemeria samotnú korupciu, ale iba otvorenosť zverejňovania a nastavené pravidlá. V žiadnom prípade sa tak lepšie hodnotená župa nedá automaticky označiť za nekorupčnú, a naopak.

Veľké rezervy v transparentnosti žúp korelujú aj s ich medializovanými kauzami, ktoré sa napriek nižšiemu záujmu verejnosti i novinárov o tento stupeň verejnej správy spájali aspoň v istej miere so všetkými krajmi. Či už išlo o vyberanie darov od zamestnancov úradu na osobný účet župana a masívne dosadzovanie straníkov do funkcií v Banskej Bystrici, zrušenú súťaž na luxusnú limuzínu v Košiciach, tajnosti okolo kamerového systému na nitrianskom župnom úrade alebo inzerovanie v časopise straníckych kolegov bratislavského župana.

Partnerom projektu Otvorená samospráva 2015, ktorého cieľom je zvyšovať transparentnosť samospráv, je DATALAN, a.s. Všetky informácie o rebríčku transparentnosti žúp 2015 vrátane podrobných výsledkov nájdete na stránke http://zupy2015.transparency.sk ako aj v prezentácii na podstránke projektu http://zupy2015.transparency.sk/sk/sets/zupy-2015/analyses.

V prípade doplňujúcich otázok sa prosím obráťte na nižšie uvedené kontakty.

 

Porovnanie výsledkov žúp v rebríčku transparentnosti 2015 podľa oblastí
Politika (oblasť)Váha v %Priemerné výsledky v %
Prístup k informáciám25,979,2
Financie a obstarávanie24,459
Etika a konflikt záujmov9,627,9
Predaj a prenájom majetku7,824,6
Personálna politika6,219,6
Podniky VÚC6,241,6
Účasť verejnosti na rozhodovaní6,223,4
Mediálna politika4,751,9
Dotácie a granty3,932,5
Sociálne zariadenia3,150
Dopravná politika2,125
CELKOVO10050,2

 

 

 Martin Kollárikkollarik@transparency.sk, 0910/597 727,

Michal Piškopisko@transparency.sk, 0905/840 421


[1] Výsledky za rok 2013 sme pre lepšiu porovnateľnosť s aktuálnymi výsledkami prepočítali podľa súčasnej metodiky, a preto sú medzi nimi a výsledkami z rebríčka zverejneného v roku 2013 mierne odchýlky. V prípade záujmu o samostatné výsledky z rebríčka 2013 prosím navštívte stránku http://zupy2013.transparency.sk/

logo Ekopolis

Rebríček transparentnosti žúp 2015 je súčasťou projektu Kampaň za zachovanie silného infozákona, ktorý bol podporený z Fondu pre mimovládne organizácie, ktorý je financovaný z Finančného mechanizmu EHP 2009-2014. Správcom Fondu je Nadácia Ekopolis.