Po rokoch klesol aj podiel elektronických aukcií

Rozsiahle minuloročné novely zákona o verejnom obstarávaní zatiaľ nepriniesli napriek zámerom rýchlejšie a efektívnejšie tendre. Naopak, nakupovanie verejného sektora trvá dlhšie, úspory sú nižšie a menej sa používajú aj elektronické aukcie. Ukazuje to analýza Transparency International Slovensko na základe dát z Vestníka verejného obstarávania spracovaných portálom Otvorené verejné obstarávanie (tender.sme.sk).

Tendre2013

Minulý rok trvali tendre v priemere 145 dní, najdlhšie za ostatných päť rokov a o 9 dní viac ako rok predtým. V priemere sa súťaží zúčastnilo 2,6 firmy, kým ešte v roku 2011 to bolo takmer tri firmy. Na rozdiel od troch predchádzajúcich rokov prestal klesať podiel nákupov s jedinou ponukou – rovnako ako predminulý rok tvorili až 46% tendrov. Podiel tendrov s elektronickou aukciou klesol medziročne z 58% na 44% všetkých nákupov. Priemerná dosiahnutá úspora voči očakávanej cene dosiahla 11% oproti 15% v roku 2012.

Na druhej strane pozitívnou správou je nárast súťaživosti pri objemovo veľkých tendroch. Súťaží v nich priemerne takmer šesť firiem oproti štyrom rok predtým. V nadpolovičnom podiele z nich sa využívajú e-aukcie. Na najnižšiu úroveň za ostatných päť rokov klesol aj podiel rokovacích konaní, najmenej transparentnej metódy pri hľadaní uchádzačov.

Negatívne trendy v dĺžke trvania a počte súťažiacich pri stredných a menších objemoch by mohlo zvrátiť úspešné zavedenie elektronického trhoviska, ktoré sa chystá na druhú polovicu roka. Vláda by mala venovať zvýšenú pozornosť aj kvalitnému nastaveniu systému centrálneho obstarávania s cieľom zvýšenia úspor zo súťaže.

Minulý rok sa na Slovensku uzavrelo vo verejnom obstarávaní takmer 7600 zmlúv za 9,3 miliárd eur. Na každý pracovný deň tak pripadlo 30 zákaziek za 37 miliónov eur. Každé druhé euro v zákazkách bolo hradené z eurofondov. Práve zvýšené krytie eurofondami bolo hlavnou príčinou medziročného zdvojnásobenia objemu verejných zákaziek v roku 2013.

Viac dát nájdete v priloženej analýze nižšie.

Gabriel Šípoš

Riaditeľ Transparency International Slovensko 

Štúdia trendov vo verejnom obstarávaní za roky 2009-2013

Gabriel Šípoš, Transparency International Slovensko

V roku 2013 sa na Slovensku uskutočnilo 7 592 tendrov v objeme 9,3 mld eur. Ide o počet verejných obstarávaní, ktoré boli minulý rok oficiálne vykázané vo Vestníku verejného obstarávania, teda nadlimitné, podlimitné a podprahové zákazky (pri tovaroch a službách od 10 tisíc eur, pri stavebných prácach od 20 tisíc eur)[1]. V roku 2013 tak verejné zákazky predstavovali tretinu celkových výdavkov verejných financií. Každý pracovný deň sa v priemere uzavrelo 30 tendrov za 37 miliónov eur.

Objem peňazí vydaných na tendre sa tak oproti roku 2012 viac ako zdvojnásobil, zo 4,3 na 9,3 miliárd eur. Nárast o 3,5 mld eur spôsobilo zvýšené používanie eurofondov na financovanie verejných zákaziek. Za ďalšími 1,6 mld eur z medziročného rozdielu stojí rozsudok súdu, ktorý Lesom SR prikázal postupovať podľa zákona o verejnom obstarávaní, čo sa naplno prejavilo v oficiálnych dátach minulý rok.

Najväčším zadávateľom bolo ministerstvo vnútra s viac ako štvrtinou objemu zákaziek, potom Lesy SR (20%) a Národná diaľničná spoločnosť (9%). Najväčšími dodávateľmi verejného sektora v minulom roku boli Siemens, Váhostav (obaja po 6% celkového objemu) a Datalan (3,5%).

Podiel tendrov uskutočnených elektronickými aukciami poklesol. Celkovo sa v minulom roku uskutočnilo 3365 elektronických aukcií, čo v prepočte znamená 44% všetkých tendrov. Rok predtým však bolo aukciou ukončených až 58% vyhlásených tendrov. Pokles súvisí s novelou zákona o verejnom obstarávaní, ktorá od polovice roka 2013 zdobrovoľnila vykonávanie aukcií pri nákupe tovarov, ktoré nie sú bežné na trhu.

V prepočte na objem zákaziek však podiel tendrov nakupovaných cez e-aukcie stále rástol a dosiahol rekordných 60%. Ešte v roku 2010 sa aukciami súťažilo len v 1,5% objemu všetkých tendrov.

Tabuľka č. 1. Podiel tendrov s elektronickými aukciami

2010

2011

2012

2013

Podľa počtu tendrov

4,0%

28,3%

58,2%

44,3%

Podľa objemu tendrov

1,5%

12,7%

51,8%

60,2%

Zdroj: tender.sme.sk

Dôležitým zdrojom financovania verejných zákaziek na Slovensku sú eurofondy. V prepočte na objem zákaziek šlo v minulom roku v priemere o každý druhý tender, ktorý sa platí z eurofondových peňazí. V roku 2012 to bola len tretina.  V absolútnom vyjadrení sa kontrahované objemy medziročne zvýšili viac ako trojnásobne, z miliardy a pol na viac ako 5 miliárd eur.

Tabuľka č. 3. Podiel tendrov financovaných z eurofondov

2010

2011

2012

2013

Podľa počtu tendrov

38,2%

31,3%

18,0%

17,0%

Podľa objemu tendrov

22,2%

55,3%

34,7%

54,3%

Zdroj: tender.sme.sk

Efektivita obstarávania

Pre meranie kvality verejného obstarávania používame štyri základné indikátory – podiel otvorených súťažných postupov pri príprave súťaže, počet uchádzačov súťažiacich o zákazku, dĺžku trvania tendrov a výslednú cenovú úsporu voči cene predpokladanej obstarávateľom.

Otvorenosť verejných obstarávaní sa v roku 2013 mierne znížila. Kým v roku 2012 sa dve tretiny tendrov uskutočnili cez postup verejnej súťaže, ktorá je najotvorenejšou metódou obstarávania, minulý rok to bolo len 58% . V prepočte na objem zákaziek sa navyše zdvojnásobil podiel užších súťaží – tvorili až tretinu objemu tendrov. Súvisí to najmä s nákupmi počítačovej techniky ministerstvom vnútra.

Naopak, dobré správy prináša vývoj pri najmenej otvorených postupoch – rokovacích konaniach. Minulý rok bol ich podiel najmenší za ostatných päť rokov. Tvorili len zhruba 4 % (objemu i počtu) tendrov.

Tabuľka č. 3 Podiel postupov  – podľa počtu tendrov

Postup

2009

2010

2011

2012

2013

Verejná súťaž

53,6%

37,3%

50,8%

65,4%

57,9%

Užšia súťaž

6,3%

14,1%

8,0%

2,9%

1,1%

Súťažný dialóg

0,0%

0,1%

0,0%

0,0%

0,1%

Rokovacie konanie

9,4%

7,0%

6,3%

6,7%

3,5%

Iné

5,4%

8,4%

7,2%

0,1%

0,3%

Plnenie rámcových zmlúv[2]

25,3%

33,1%

27,7%

24,9%

37,1%

Zdroj: tender.sme.sk

Priemerný počet záujemcov o verejné obstarávanie zaznamenal mierny pokles z 2,7 na 2,6 zúčastnených firiem.  Ide o ďalší pokles oproti maximu v roku 2011, keď v priemere v zákazkách súťažilo 2,9 firmy. Pre porovnanie, v Európskej únii predstavoval priemer uchádzačov v  roku 2010 5,5 firmy. Na Slovensko sa ešte v roku 2009 v tendroch v priemere zúčastňovali len dve firmy.

Naopak dobrou správou je nárast súťaživosti v prepočte na objem uchádzačov zo štyroch na 5,7 firmy. Vyplýva to z faktu, že veľké stavebné ako aj IT zákazky mali minulý rok vysoký počet zúčastnených firiem.  Celkovo však mala stále takmer polovica všetkých tendrov len jedného uchádzača.

Tabuľka č. 5 Priemerný počet uchádzačov – súťaživosť[3]

2009

2010

2011

2012

2013

Podľa počtu tendrov

1,9

2,4

2,9

2,7

2,6

Podľa objemu tendrov

2,8

1,6

4,0

4,0

5,7

Podiel počtu s jedným uchádzačom

62%

54%

49%

46%

46%

Zdroj: tender.sme.sk

Priemerná dĺžka verejných obstarávaní od ich vyhlásenia po uzavretie zmluvy bola v roku 2013 štyri a pol mesiaca, čo je najviac za ostatných päť rokov. Oproti roku 2012 je to o 9 dní viac. Veľké tendre na diaľnice či zložité IT systémy však trvajú aj rok . Zmeny v zákone z prvej polovice minulého roka teda napriek vládnym zámerom zákazky neurýchlili. Pre zmeranie skutočného dopadu noviel je však potrebné počkať aspoň rok, dva od ich účinnosti. Pri nákupe bežných tovarov, služieb a prác by malo nakupovanie zrýchliť elektronické trhovisko, ktorého zavedenie sa plánuje na druhú polovicu roka 2014.

Tabuľka č. 7. Dĺžka tendrov od vyhlásenia po uzatvorenie zmluvy (v dňoch)[4]

2009

2010

2011

2012

2013

Priemerná dĺžka

123

131

134

136

145

Zdroj: tender.sme.sk

Výsledné ceny z tendrov v roku 2013 boli v priemere o 11% nižšie ako ceny predpokladané obstarávateľmi.  Je to o štyri percentuálne body horší výsledok ako rok predtým, keď úspora predstavovala 15%. Mierny pokles úspory v tendroch nastal aj pri prepočte na objem tendrov.

Hoci okolo kvality odhadovania predpokladanej ceny sú oprávnené diskusie, nepredpokladáme, že ich kvalita sa z roka na rok výrazne mení. Ak to platí, priemerná odchýlka od nich predstavuje relevantný indikátor cenovej hladiny pri obstarávaní.

Tabuľka č. 8 Priemerná úspora voči predpokladanej cene[5]

2009

2010

2011

2012

2013

Podľa počtu tendrov

7,9%

8,8%

11,8%

15,0%

11,4%

Podľa objemu tendrov

-2,1%

6,2%

11,4%

13,8%

12,1%

Zdroj: tender.sme.sk


[1] Celá nasledovná analýza je postavená na dátach, ktoré boli získané z aplikácie tender.sme.sk, ktorá používa dáta zverejňované vo Vestníku verejného obstarávania. V priebehu roka 2012 bola upravovaná forma zverejňovania Vestníka a aktualizovaný bol aj tender.sme.sk. Preto sú medzi číslami za roky 2009-12 v minuloročnej a tohtoročnej analýze TIS o obstarávaní menšie rozdiely. Tie však nie sú natoľko významné, aby niečo menili na konštatovaniach o trendoch v kvalite verejného obstarávania.

[2] Rámcová dohoda sa používa na opakované dlhšie trvajúce dodávanie predmetov už len od vybratých uchádzačov. Dohode predchádza jeden z postupov verejného obstarávania.

[3] Vzorka bola očistená o tendre Lesov SR, ktoré sa až v roku 2013 zaradili medzi povinné subjekty zákona o verejnom obstarávaní na základe rozhodnutia súdu. Vzhľadom na veľký rozsah tendrov – 1,8 mld eur (teda pätinu celého objemu obstarávania verejného sektora) nie sú s nimi celkové dáta o súťaživosti porovnateľné.

[4] Vzorka bez plnení rámcových dohôd a bez tendrov Lesov SR, viď poznámku 4 pre vysvetlenie. Taktiež bola očistená o nereálne hodnoty, teda dĺžka trvania pod 30 dní a menej.

[5] Vzorka bola očistená o chýbajúce údaje a tiež o málo pravdepodobné úspory, teda nad 80% očakávanej ceny, resp. zdraženie o viac ako polovicu predpokladu. Eliminovaných tak bolo v priemere okolo 5% výsledkov tendrov.