Ročne ministerstvá a štátne orgány predkladajú zhruba 500 návrhov, či noviel zákonov na verejnú diskusiu pred tým, ako je návrh zaslaný na vládu. Každý môže zákony počas dvoch týždňov pripomienkovať a predkladatelia musia návrhy vyhodnotiť a odpovedať, ktoré akceptujú a prečo. Až 74 percent pripomienok zákonov je akceptovaných. Znie to ako ideálna tvorba legislatívy, však? Na základe unikátnej analýzy doteraz nezverejnených dát o tzv. medzirezortnom pripomienkovom konaní sme však zistili, že otvorenosť k vplyvu na zákony zďaleka nie je taká ideálna.
Priama demokracia – pre štátnu správu
V prvom rade, pripomienkovanie je doménou samotnej štátnej správy. Tá je až za 86 percentami schválených pripomienok. Len sedem percent zmien navrhovaných zákonov pochádza z neštátnych inštitúcií. Všetky štatistiky si viete v interaktívnej forme pozrieť aj na našom novom portále.A aj potom verejnosť – väčšinou aktívni občania a mimovládne organizácie – ťahajú za krátky koniec. Sú skupinou s absolútne najmenšou šancou, že ich pripomienku budú akceptované – len každá štvrtá sa dostane do zákona. Komentáre miest a obcí či zamestnávateľov sú oproti verejnosti dvojnásobne úspešné. Aj vplyv odborov je výrazne vyšší – štyri z ich desiatich pripomienok prejdú do zákona.
Typ subjektu | Počet pripomienok | Akceptovaných | Obyčajná | Zásadná |
Štátna správa | 115148 | 81,63% | 10,50% | 89,50% |
Justícia | 3948 | 70,24% | 7,93% | 92,07% |
Štátne firmy | 3358 | 56,16% | 29,24% | 67,03% |
Samospráva | 3392 | 51,42% | 49,97% | 50,03% |
Zamestnávatelia | 4287 | 49,78% | 57,66% | 42,34% |
Odbory | 1998 | 40,79% | 48,15% | 51,85% |
Podnikatelia | 6677 | 37,85% | 62,30% | 37,70% |
Univerzity | 125 | 27,20% | 60,00% | 40,00% |
Verejnosť | 5077 | 26,18% | 19,22% | 80,78% |
Tvorbu zákonov za Fica najviac ovplyvňujú veľké firmy
Porovnanie posledných troch vlád – data však máme len od roku 2008 – ukazujú, že na Ficove vlády majú z neštátnych subjektov pri pripomienkovaní zákonov absolútne najväčší vlpyv veľkí zamestnávatelia, čo je na verbálne ľavicovú vládu prekvapivé. V akceptácii pripomienok nasledujú súdy, mestá a obce a na štvrtom mieste odbory. Radičovej vláda v najvyššej miere akceptovala pripomienky súdov, až potom zamestnávateľov a samospráv. Akceptácia názorov tak zamestnávateľov, ako aj odborov však bola u Radičovej vlády o takmet polovicu nižšia, ako u úradníkov za Ficových vlád.
Vplyv verejnosti medzi vládami je porovnateľný, s mierne väčšou úspešnosťou sa môže pochváliť prvá Ficova vláda – s pripomienkou, že u nej máme data len za posledný rok a pol vlády, teda viac-menej predvolebný čas.
Ešte raz sa oplatí ilustrovať slabučký vplyv verejnosti na tvorbu zákonov u nás. K jednému zákonu pride v priemere 40 pripomienok. Z týchto štyridsiatich je od verejnosti len jedna jediná. Vzhľadom na takmer iba štvrtinovú úspešnosť verejnosti na zákon to potom vychádza tak, že hlas verejnosti tvorcovia zakonov vypočujú v priemere len v jednej jedinej veci každé štyri zákony.
Najviac pripomienkujú od Ministra financií
Nasledovný graf zobrazuje všetky inštitúcie, ktoré zasielali pripomienky. Čím viac pripomienok zaslala, tým viac miesta na grafe zaberá. Čím častejšie boli ich pripomienky schvaľované, tým sýtejšiu zelenú farbu majú na grafe. Najmenej úspešným naopak patrí sýta červená.
Absolútne najčastejšie pripomienkuje zákony ministerstvo financií a je relatívne úspešné – 78 percent jeho pripomienok je akceptovaných. Nasledujú ministerstvo vnútra a práce. V úspešnosti vedie Protimonopolný Úrad a Správa štátnych hmotných rezerv, ktorých pripomienky sú akcpetované vo viac ako 90 percentách prípadov. Naopak, medzi “červenými” diskutérmi vyniká verejnosť a univerzity.
Pokiaľ ide o autorov zakonov, tak najviac pripomienok k zákonom dostalo Ministerstvo hospodárstva – viac ako 16 tisíc. Z nich akceptovalo tri štvrtiny. Často sa pripomienkujú návrhy ministerstva financií, zdravotníctva, vnútra a spravodlivosti. Z nich je najmenej otvoreným práve rezort spravodlivosti Za posledných 6 rokov akceptoval len 57 percent pripomienok, od verejnosti však len 12 percent. Veľkú úlohu zohral aj infozákon, v ktorom bolo akceptovaných len 1% pripomienok verejnosti a 5% pripomienok celkovo.
Otvoríme tvorbu zákonov verejnosti aj v praxi?
Sledovanie vplyvu na zákony cez data o pripomienkovom konaní má svoje slabiny. Vplyv môže prebiehať cez pracovnú skupinu – ale takisto aj cez zatvorené dvere – už pri písaní prvého návrhu. A po schválení vládou stale existuje možnosť meniť text zákona v parlamente – hoci väčšina zákonov, ktorá prechádza v parlamente je predtým schválená vládou.
V každom prípade má verejnosť parvo na lepšie data o tvorbe a schvaľovaní zákonov. Napríklad kvalitné prepojenie dát, ktoré separátne spravuje ministerstvo spravodlivosti a národná rada by mohlo ukázať, koho pripomienky boli schvaľované pri návrhoch, ktoré podporila vláda, alebo opozícia, či kto v parlamente hlasoval za zákony, kde bola odmietnutá drvivá väčšina pripomienok verejnosti. Kvalite diskusie by pomohlo, keby samotné návrhy verejnosti mohli byť široko pripomienkované. Nehovoriac o tom, že data v štrukturovanej forme by mali byť poskytované automaticky, nie ako teraz, keď sme ich od ministerstva spravodlivosti vypáčili po týždňoch dlhej komunikácii.
Tvorba zákonov u nás stale zostáva pre občanov do veľkej miery alchýmiou. Je na štátnej správe, aby si získavala vyššiu dôveru aj transparentnejším pripomienkovým konaním.
Martin Turček, Gabriel Šípoš
Ak veríte, že zákony by sa malo na Slovensku tvoriť prehľadnejšie a s vyšším vplyvom verejnosti, podporte prácu Transparency s týmto cieľom. Ďakujeme!