Ministri zdravotníctva za Hlas vymenili šéfov už v 28 zo 48 zdravotníckych zariadení a inštitúcií spadajúcich pod ich rezort. Mierou a rýchlosťou výmen citeľne prekonali aj ministrov z predchádzajúceho volebného obdobia.
Napätá situácia v slovenskom zdravotníctve vyvrcholila koncom roka 2024 výpoveďami 3300 lekárov. Paralýzu sa podarilo zatiaľ dočasne oddialiť, hoci vláda práve v zdravotníctve sľubovala pokoj a stabilitu. Časť chronických problémov v slovenskej verejnej správe pritom pramení aj v masívnych politických výmenách po každých voľbách, zdravotnícke inštitúcie nevynímajúc. Práve na realitu v tomto rezorte aj od posledných volieb z jesene 2023 sme sa rozhodli bližšie zamerať v tejto analýze.
Najskôr však pre kontext zdôraznime, že výmeny riaditeľov a ďalších štatutárov nemocníc a ďalších verejných zdravotníckych inštitúcií sa na Slovensku v značnom rozsahu opakujú po každej zmene vlády. Už pred dvomi rokmi sme v spoločnej publikácii Transparency a INEKO „Výberové konania riaditeľov v zdravotníctve” upozorňovali, že napríklad po predčasných voľbách v roku 2012 nová ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská stihla za jeden a pol roka po nástupe do funkcie odvolať 17 riaditeľov štátnych nemocníc a zdravotníckych organizácií.
Často prichádza k výmene štatutárov nemocníc a podriadených organizácií aj po zmene ministra zdravotníctva v rámci tej istej vlády, čo sa čiastočne potvrdzuje aj v aktuálnom volebnom období.
Ministri Hlasu menia šéfov rázne
Naša aktuálna analýza z decembra 2024 ukazuje, že za prvý rok štvrtej vlády Roberta Fica stihlo vedenie ministerstva zdravotníctva, nominované stranou Hlas, vymeniť až 58 percent riaditeľov. V praxi to znamenalo 28 výmen šéfov z celkovo 48 organizácií ako sú nemocnice, špecializované liečebné ústavy či kontrolné inštitúcie, ktoré pod ministerstvo spadajú.
Množstvom výmen tak predstihli aj prvý rok vlády Igora Matoviča, kedy sme zaznamenali 17 výmen na čele v tom čase 47 fungujúcich inštitúcií, čo predstavuje 36 percent. Spomedzi posledných piatich posledných ministrov zdravotníctva spravil najviac výmen Vladimír Lengvarský, až 27, vo funkcii však bol dvakrát dlhšie ako Zuzana Dolinková s 24 výmenami (podrobnosti v grafe nižšie).
Do funkcií sa dostali nielen straníci, ale aj mená známe z rôznych káuz ako je Juraj Frajt, ktorý už riaditeľskú pozíciu zastával a odvolaný z nej bol v roku 2021 pre predražené CT prístroje. Dosadil ho nový minister zdravotníctva Kamil Šaško, ktorý už začal aj s výmenami nominantov predchodkyne Zuzany Dolinkovej (obaja Hlas).
Informácie o výmenách v inštitúciách spadajúcich pod Ministerstvo zdravotníctva sme hľadali v tlačových správach, v informáciách o výsledkoch výberových konaní, v obchodnom registri, vo výročných správach organizácií, v životopisoch riaditeľov, v majetkových priznaniach funkcionárov či v registri partnerov verejného sektora. Od Ministerstva zdravotníctva sme si vypýtali aj zápisnice zo všetkých výberových konaní. Hoci ako jediné z troch oslovených ministerstiev nám zápisnice sprístupnilo, porovnanie s našim prehľadom výmen ukazuje, že štyri chýbali.
Politizácia podkopáva stabilitu
Ako sme upozornili už v spomínanej publikácii z januára 2023, politické nominácie a príliš časté zmeny manažérov štátnych zdravotníckych zariadení neprispievajú k stabilite sektora, ani plánovaniu a manažovaniu v dlhšom časovo horizonte. Riaditelia, ktorí rátajú s odvolaním v horizonte pár rokov, majú obvykle slabšiu tendenciu pracovať na dlhodobých plánoch strategického rozvoja, alebo robiť nepopulárne, aj keď potrebné opatrenia.
Problémy zdravotníctva vníma aj súčasná vláda, ktorá v programovom vyhlásení sľubovala stabilizáciu ministerstva po personálnej i procesnej stránke a prípravu národnej zdravotníckej stratégie, pre ktorú plánuje „nájsť široký politický a odborný konsenzus, aby sa zabezpečila kontinuita projektov aj po roku 2027”. V dokumente dokonca hovorí o ambícii vlády odpolitizovať rezort zdravotníctva. „Zdravie nepozná ideológiu a dopyt po čo najlepšej zdravotnej starostlivosti je spoločným prianím voličov en block všetkých politických strán.”
Aj pre to by sme od ministrov zdravotníctva napĺňajúcich podobné ciele očakávali, že sa budú snažiť obklopiť odborníkmi vyberanými na základe ich schopností v transparentných výberových konaniach. Aktuálna situácia však naznačuje skôr prístup, keď je hlavným dôvodom pre odvolávanie predovšetkým vôľa ministra obsadiť pozície v podriadených organizáciách svojimi nominantmi. A tak stoja na čele zdravotníckych organizácií a inštitúcií aj vyštudovaná učiteľka, expolicajt alebo straníci.
Upozorniť však treba, že ani výberové konania nie sú všeliekom, ak sa nerobia naozaj kvalitne. Dobrým príkladom je v tomto aj minulá vláda, ktorá síce otvorené výberové konania sľubovala priamo vo svojom programovom vyhlásení, no viaceré výmeny zdravotníckych top manažérov sa v praxi diali rozpačito.
Šaško už menil aj Dolinkovej nominantov
Dolinková nastúpila do funkcie na konci októbra 2023, s odvolávaním začala už 14. novembra. O funkciu tak prišli aj dlhoroční šéfovia, napríklad Martin Somora z Centra pre liečbu drogových závislostí Banská Bystrica (od 2004), Daniel Kuba z Národnej transplantačnej organizácie (od 2013) či hlavný hygienik Ján Mikas (od 2016).
Aktuálny minister zdravotníctva Kamil Šaško spravil za dva a pol mesiaca vo funkcii už štyri personálne výmeny, pričom zbavil funkcie troch nominantov svojej predchodkyne z Hlasu. Najnovšie dosadil do čela Stredoslovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb Juraja Frajta, ktorého exminister Vladimír Lengvarský z funkcie v roku 2021 odvolal, pretože jeho firma dodávala predražené CT prístroje nemocniciam.
Novou riaditeľkou Národnej transplantačnej organizácie, ktorá sa zaoberá darcovstvom orgánov, sa stala Katarína Vadkertiová, absolventka pedagogickej fakulty. Podľa ministerstva má „bohaté skúsenosti z oblasti manažmentu farmaceutických spoločností, EÚ projektov, metodiky a poradenskej činnosti”. Odvolanie jej predchodcu, Daniela Kubu prišlo potom, čo médiá informovali o jeho konflikte záujmov v škandále s pupočníkovou krvou.
Národné centrum zdravotníckych informácií Dolinková zverila bývalému policajtovi Pavlovi Vršanskému. „Absolvent Akadémie policajného zboru v Bratislave pôsobil na viacerých funkciách v rámci policajného zboru,” napísali v tlačovej správe.
Kontroverzne bola vnímaná aj nominácia Mateja Ovčiarku, ktorého ešte v roku 2020 vtedajší premiér Peter Pellegrini odmietol vymenovať za člena Rady Úradu pre verejné obstarávanie. Pellegriniho kolegyňa z Hlasu Zuzana Dolinková však Ovčiarku, ktorého médiá, ale aj mimovládne organizácie ako INEKO a Nadácia Zastavme korupciu spájajú s viacerými kauzami, po nástupe do kresla ministerky vymenovala za šéfa sekcie Plánu obnovy na ministerstve.
Z výberovej komisie do predstavenstva
Ovčiarkovi tiež zverili výber siedmich vedúcich predstaviteľov zdravotníckych inštitúcií, keďže zasadal vo výberových komisiách, napríklad pre nemocnice v Nitre či Martine, alebo pre Národné centrum zdravotníckych informácií.
Jeho samého nakoniec ministerka v júli 2024 vymenovala za jediného člena predstavenstva plánovanej Nemocnice budúcnosti Martin, ktorej výstavba vyjde na stámilióny. Do výberového konania na tento post sa pritom Ovčiarka neprihlásil, sedel totiž v komisii. Jediného kandidáta, ktorého vypočúvali, v zápisnici zhodnotil tak, že uchádzač nepresvedčil o jeho vhodnosti na obsadenie funkcie a následne sa sám stal riaditeľom.
V prípade nitrianskej nemocnice Dolinková vymenila riaditeľa Michala Fajina, ktorý je podľa týždenníka MY Nitra členom Hlasu, za iného člena Hlasu – Ondreja Šedivého.
Dolinková, ale aj Šaško, obvykle postupovali tak, že najprv priamo vymenovali nového riaditeľa nemocnice či inej organizácie a až potom avizovali výberové konanie. Ani jeden z nich pritom nemenil pravidlá, teda smernice, ktoré prijali ešte ich predchodcovia. Oproti minulosti však vidíme výrazne zníženú snahu o transparentnosť.
Výhoda úradujúcich
Dolinková vymenila 24 riaditeľov rezortných inštitúcií, pričom informáciu o konaní výberového konania sme získali cez infozákon v 16 prípadoch. Znamená to, že výberovým konaním od nástupu vlády prešli dve tretiny vymenených riaditeľov.
Tam, kde sa výber uskutočnil, takmer vždy zvíťazili úradujúci, priamo dosadení riaditelia. Problematickým aspektom takéhoto postupu vždy je informačná výhoda úradujúcich riaditeľov oproti ostatným uchádzačom a neraz aj priazeň ministra signalizovaná jeho dočasným dosadením, ktorá môže tiež vplývať na rozhodovanie výberovej komisie.
Na druhej strane, nevýhodou môže byť predošlé odvolanie z funkcie. Aj v aktuálnom období sa napríklad o riaditeľské posty Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby či fakultných nemocníc v Nitre a Žiline opätovne uchádzali aj odvolaní riaditelia, žiaden z nich však od komisie nezískal toľko bodov, ako priamo dosadený riaditeľ.
Aj napriek početným nedostatkom z minulého volebného obdobia, aktuálne je situácia z hľadiska transparentnosti horšia. Kým v minulosti sme si mohli prečítať projekty tých uchádzačov, ktorí súhlasili s ich zverejnením, dnes je problém sa na stránke ministerstva dopátrať sa hoc aj k vyhodnoteniu kandidátov.
V kategórii o výsledkoch výberových konaní je zverejnený len výsledok posledného z nich. Smernica ministerstva o výberových konaniach, na ktorú nás odkázali aj z tlačového oddelenia, pritom hovorí, že výsledky výberových konaní majú byť na stránke ministerstva zverejnené, pričom ministerstvo môže zverejniť aj mená členov výberovej komisie a ich hodnotiace hárky.
Celkovo vo výberových konaniach súťažili v priemere dvaja uchádzači – len v prípade 6 zo 16 výberových konaní sa prihlásil len jeden uchádzač. Aj z predošlých analýz Transparency o praxi predošlých vlád vyplýva, že až v 89-percentách výberových konaní v rezorte zdravotníctva vyhral úradujúci riaditeľ.
V nemocniciach víťazili priami nominanti
Na riaditeľských postoch nemocníc sme od nástupu aktuálnej vlády mohli vidieť až 14 výmen, napríklad v Nitre, Trenčíne, Trnave, Martine, Prešove, Poprade, Nových Zámkoch, ktorých riaditelia boli vymenovaní priamo s následným prísľubom výberového konania, kde aj obvykle zvíťazili.
Výnimkou je výberové konanie na post riaditeľa Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Nových Zámkoch, kde neuspela poverená riaditeľka Zuzana Lukáčová a víťazom sa stal vedúci právneho oddelenia nemocnice Mikuláš Blaško.
Práve toto výberové konanie však výrazne zvyšuje priemer uchádzačov, pretože v ňom súťažil najväčší počet kandidátov spomedzi všetkých sledovaných výberových konaní – šiesti. Traja z nich vyhoveli, teda získali viac ako 120 bodov. V zápisnici je vidieť, že rozdiel medzi prvým a druhým miestom – novým riaditeľom a poverenou riaditeľkou bol minimálny, ale aj to, že víťazný projekt získal len o dva body viac ako ten od poverenej riaditeľky.
| Priemerný počet uchádzačov vo výberových konaniach | Vlády Fica a Pellegriniho | Vlády Matoviča a Hegera | Vláda Roberta Fica IV |
| Všetky podriadené organizácie MZ SR | 1,6 | 2,4 | 2,2 |
| Štátne univerzitné a fakultné nemocnice | 1,6 | 2,1 | 2,4 |
Pri úradoch a inštitúciách vyberali riaditeľov neverejne
Nová vláda si obvykle nárokuje aj na riaditeľské posty v zdravotníckych inštitúciách. Súčasná vláda vymenila vedúcich manažérov na Úrade verejného zdravotníctva, Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Národnej transplantačnej organizácii, Štátnom ústave na kontrolu liečiv či Národnom centre zdravotníckych informácií.
Príkladom rozdielneho prístupu bývalej a súčasnej vlády je aj výber nového riaditeľa Národného centra zdravotníckych informácií, ktoré zbiera, triedi a digitalizuje dáta o zdraví, zdravotnej starostlivosti a tiež zabezpečuje chod IT systémov v rezorte. Hlavne v časoch pandémie sa zviditeľnilo v negatívnom slova zmysle, keď im unikli dáta 130-tisíc ľudí, vyšetrených na koronavírus.
Výber jeho riaditeľov ukazuje rozdielny prístup oboch vlád, kým Dolinková vybrala riaditeľa priamo, v októbri 2021 sme mohli sledovať aspoň určitú snahu o otvorené výberové konanie na post jeho riaditeľa, výsledok však bol rozpačitý a skončil kritikou zo strany odborníkov a mimovládnych organizácií, ktorí výberové konanie sledovali.
Výberová komisia, ktorá bola zložená zo 7 zástupcov z rezortu zdravotníctva, informatizácie, Úradu vlády, Inštitútu zdravotníckych analýz a samotného NCZI, mala aj prísediacich, ktorí mohli odovzdať hárok s odporúčacím či neodporúčacím stanoviskom ku každému z uchádzačov. Medzi prísediacich sa zaradili ľudia z Ministerstva financií, IT Asociácie Slovenska, či neziskoviek ako Slovensko Digital a Nadácia Zastavme Korupciu. Vypočutie kandidátov bolo streamované na sociálnych sieťach a verejnosť mohla účastníkom klásť otázky cez Slido.
Do výberového konania sa prihlásilo až 11 uchádzačov, z toho 10 splnilo podmienky. Tí absolvovali odborný test a test z angličtiny na úrovni B2, cez ktorý neprešlo až osem uchádzačov. Víťazom sa stal Peter Lukáč, ktorého však neodporúčal žiaden prísediaci. Podľa SME nielenže nesplnil podmienky, ale tiež vo výberovom konaní na šéfa Pôdohospodárskej platobnej agentúry, kde pracoval pred tým, mal s angličtinou, ktorá ho v NCZI favorizovala, problém. Ministerstvo zdravotníctva pod vedením Vladimíra Lengvarského však kritiku nepripustilo a Lukáč bol vo funkcii (s prestávkou, kedy malo NCZI radu riaditeľov) od 5. novembra 2021 do 11. januára 2024.
Jeho nástupcu, expolicajta Pavla Vršanského vybrala exministerka Zuzana Dolinková priamo, výberové konanie, ktoré bolo potrebné v zmysle zákona o štátnej službe, sa uskutočnilo po polroku vo funkcii. Okrem plukovníka Vršanského sa prihlásili dvaja uchádzači, Rozália Ováriová, ktorá v NCZI riadila sekciu strategického manažmentu a Michal Korauš zo Železničných telekomunikácií.
Zo stručnej zápisnice sme sa dozvedeli len toľko, že uchádzači odpovedali na otázky komisie a prezentovali projekty stratégie rozvoja organizácie a že predseda zhodnotil výberové konanie a určil poradie kandidátov. Súčasťou je tabuľka so ziskom bodov, nie je však jasné, ako komisia hodnotila.
Prečo sa vypočutia nemohla zúčastniť aj verejnosť, nie je jasné. „Účasť verejnosti na výberových konaniach je riešená v rámci smerníc o výberových konaniach na obsadenie miest štatutárnych orgánov jednotlivých právnych foriem podriadených organizácií,” napísal nám Andrej Wallner z tlačového oddelenia. Smernica uvádza, že výberového konania sa môžu zúčastniť aj osoby, ktoré nie sú členmi výberovej komisie alebo uchádzačmi. Teda môžu, ale aj nemusia.
V obchodných spoločnostiach vymenili polovicu šéfov
Pod Ministerstvo zdravotníctva spadá aj osem obchodných spoločností, ktoré sa dostali do rebríčka transparentnosti stovky najväčších stopercentne verejných firiem. V rebríčku, ktorý Transparency zverejnila v novembri 2024, dosiahli tieto firmy priemerné skóre transparentnosti 47% a teda o jeden percentuálny bod viac, ako celá vzorka. Najvyššie sa spomedzi nich umiestnila výnosmi druhá najväčšia štátna firma na Slovensku – Všeobecná zdravotná poisťovňa (2. miesto so skóre 70%). Najmenej otvorený voči verejnej kontrole v rezorte zdravotníctva bol štátny podnik SLOVTHERMAE, Kúpele Diamant Dudince, ktorý skončil na 88. mieste so skóre 29%.
Ani jedna z tejto osmičky sa v rebríčku nedostala medzi 18 verejných firiem, v ktorých bol najvyšší manažér spoločnosti vyberaný vo verejnom výbere s verejným vypočutím. Rozdiely pri firmách založených Ministerstvom zdravotníctva sú však okrem miery transparentnosti badateľné predsa len aj v personálnej politike.
Kým Národný ústav srdcových a cievnych chorôb v Bratislave vedie od jeho transformácie na akciovú spoločnosť už 19 rokov jediný riaditeľ Mongi Msolly, šéfovia ostatných siedmich zdravotníckych zariadení sa menia v priemere každých 2,7 roka. Z celej osmičky od parlamentných volieb 2023 dosiaľ zmenili riaditelia v polovici z nich, pri VšZP už dokonca opakovane.
Nedávna analýza Transparency o frekvencii výmen top manažérov v štátnych firmách poukázala na negatívny trend, keď sa posledných dvadsať rokov na čele VšZP vystriedalo už 14 riaditeľov a „životnosť“ šéfa štátnej poisťovne tak dosahuje v priemere len 1,4 roka.
V porovnaní s tým sú riaditelia dvoch súkromných zdravotných poisťovní, ktoré spolu narábajú s 2,8 miliardami eur, v úplne odlišnej situácii. Michal Špaňár je na čele Unionu od roku 2015 a Martin Kultan v Dôvere už od roku 2012.
Pri takejto kadencii výmen v štátnom gigante s výnosmi cez 4,6 miliardy eur, sa plány, o akých hovoril v apríli 2024 nový riaditeľ VšZP Michal Ďuriš, zdajú málo realistické. „Prioritou pre nás bude v prvom rade spoločne sfinalizovať dlhodobú strategickú víziu stabilizácie a rozvoja poisťovne,” vyhlásil v tlačovej správe ministerstva po víťazstve vo výberovom konaní s dvomi uchádzačmi.
Ďuriš už medzitým vo funkcii skončil. V auguste ho z funkcie odvolala ešte Dolinková, jej nástupca Kamil Šaško obsadil v novembri do funkcie na priamo jej 15. šéfa za dvadsať rokov Matúša Jurových.
Obsadzovanie postu VšZP je však problematické dlhodobo. Nejde len o mediálne najvypuklejšie prípady, ako bola priama nominácia Marcela Foraia po zostavení jednofarebnej vlády Smeru v roku 2012. Forai sa preslávil kauzami uzatvárania zmlúv s vlastnou „tetou Ankou“ či s „masérom Kostkom“.
Rozpačité boli aj pokusy o výberové konania, napríklad v máji 2020 počas vlády Igora Matoviča a ministra zdravotníctva Mareka Krajčiho. V Transparency sme vtedy kritizovali, že napriek výberovému konaniu sa verejnosť okrem mena nového šéfa VšZP Richarda Strapka nedozvedela takmer nič. Na stránke ministerstva ani poisťovne neboli zverejnené mená kandidátov, výberovej komisie, poradie uchádzačov ani rozvojový plán víťaza.
Lepšie nevyzeralo ani dosiaľ posledné výberové konanie z marca 2024 so spomínaným víťazom Michalom Ďurišom. Ministerstvo nám na žiadosť sprístupnilo len anonymizované zápisnice, v ktorých boli vybielené aj mená uchádzačov, zo zápisnice nebolo jasné ani to, kto získal koľko bodov a kto výberové konanie vyhral.
Čaká sa na návrat k transparentnosti
Aj táto aktualizovaná analýza potvrdzuje pokračujúcu prax v rezorte zdravotníctva, kde sa každým novým ministrom spúšťa lavína zmien top manažérov v štátnych zdravotníckych zariadeniach. Dlhodobé problematické skúsenosti s často až automatickými plošnými zmenami po každých voľbách nepodporujú argument časti politikov na právo dosadiť si do pozícií vlastných nominantov, cez ktorých by mohli presadzovať naplánované politiky.
Pre lepší výkon verejných zdravotníckych zariadení by pozície štatutárov mali byť obsadzované odborníkmi vyberanými v transparentných výberových konaniach. Takíto odborní nominanti by mali byť odvolávaní len v odôvodnených prípadoch, pri konkrétnom pochybení alebo nesplnení stanovených kľúčových ukazovateľov.
Na Slovensku však dlhodobo prevažujú priame politické nominácie, pričom takýto poverení nominanti sú následne často potvrdzovaní v netransparentných výberových konaniach. Dôsledkom je aj nízka súťaživosť, keď sa do výberových konaní top manažérov zdravotníckych zariadení nehlásia v priemere ani dvaja uchádzači. Ak majú víťazi v súťažiach vôbec nejakých súperov, títo často nedosiahnu minimálny bodový zisk potrebný na úspešné absolvovanie výberového konania.
Pokusy vlády Eduarda Hegera o zavedenie otvorených transparentných výberových konaní priniesli viacero pozitívnych posunov, ale aj rozpačité príklady. Prístup aktuálnej štvrtej vlády Roberta Fica, ktorá na túto snahu nenadviazala, je však v tomto ohľade jednoznačne krokom späť.
Aj naša aktuálna analýza ukazuje, že transparentnosť pri obsadzovaní dôležitých manažérskych pozícií zostáva nedostatočná. Obzvlášť dôležitá by pritom mala byť v rezorte, ktorý čelí sústavným tlakom záujmových skupín a politickým záujmom. Jej zvýšenie je jedným z dôležitých predpokladov na zlepšenie nepriaznivej situácie v zdravotníctve. Pomôcť by mohla širšia dohoda aspoň na minimálnych štandardoch, s ktorými by sa vedeli stotožniť jednotlivé politické garnitúry.
Viaceré možné opatrenia sme sa pokúsili sformulovať vlani v publikácii o výberových konaniach riaditeľov nemocníc pripravenej vlani spolu s kolegami z INEKO. Skrátený a mierne upravený výpočet opatrení, s ktorými by sa dalo začať v podstate ihneď, prinášame aj v nasledujúcich odrážkach.
Kde začať?
- K minimálnym zmenám, o ktoré by súčasný minister mohol rýchlo postarať, patrí už len prosté dodržiavanie platných smerníc, podľa ktorých sa, napríklad, ústnej časti výberových konaní môže zúčastniť aj verejnosť.
- Šéf rezortu by však mohol prijať aj rýchle rozhodnutie, aby informácie o výberových konaniach nemizli zakrátko po ich uskutočnení, ale ostali na webe rezortu. Je to dôležité nielen z hľadiska verejnej kontroly, ale je tak možné neskôr prácu manažérov konfrontovať s ich sľubmi v projektoch, s ktorými zvíťazili.
- Životopisy uchádzačov, ich projekty a zloženie výberovej komisie by bolo jednoducho možné zverejňovať na webe rezortu s dostatočným časovým predstihom.
- Nenáročnou zmenou by bolo aj to, ak by členovia komisie mohli počas ústneho vypočutia položiť viac ako tri otázky, ako predpokladajú súčasné smernice rezortu, a najmä, ak by mohla otázky klásť aj verejnosť (prítomná verejnosť osobne, v prípade prenosu na diaľku napr. cez aplikáciu slido.)
- Rýchlym ale veľmi dôležitým opatrením by bolo aj to, ak by sa spolu so zápisnicou a výsledným hodnotením zverejňovali i hodnotiace hárky jednotlivých členov komisie. Pomerne jednoduché, ale zásadné by bolo pestrejšie zloženie výberových komisií, kde by mali miesto aj nestranní odborníci.
- Už o niečo náročnejšie, no prínosné, by bolo stanoviť a vopred zverejniť podrobnejšie hodnotiace kritériá, kde by malo byť zaradené aj posudzovanie osobnej integrity uchádzačov a ich prípadného konfliktu záujmov.
- Pomohol by aj vyváženejší prístup, keď dnes rozhoduje o víťazovi najmä kvalita projektu, za ktorý môže uchádzač získať dvakrát toľko bodov ako za písomnú a ústnu časť dohromady. Dôveryhodnosť výberového procesu by zvýšilo, ak by sa jazykové a odborné schopnosti neoverovali v rámci písomného testu, ale aj priamo na verejnom vypočutí.
Potreba systémovej zmeny
Nevyhnutným je však aj systémovejší prístup, zrejme až v prípade niektorej z budúcich vládnych garnitúr, ktoré by mohli presadiť transparentnejšie otvorené výberové konania v národnej legislatíve, vďaka čomu by už ich uplatňovanie nebolo na svojvôli rezortných šéfov.
V takýchto zásadách obsadzovania top manažmentu by bolo vhodné definovať pravidlá výberových konaní aj s využitím verejného vypočutia, merateľných indikátorov, bodového hodnotenia či zostavovania poradia.
Tiež však minimálne štandardy na uchádzačov o tieto posty, zásady pre kreovanie výberových komisií, vyrovnávanie sa s konfliktmi záujmov ich členov, či sa postarať o vyrovnanie šancí uchádzačov. Taktiež určiť vhodné lehoty pre proces výberových konaní, zásady ich publicity, alebo tiež otázku pripomienkovania zverejnených životopisov, motivačných listov a projektov zo strany verejnosti.
Vhodné by bolo zhostiť sa aj revízie zásad vymenovania a odvolávania top manažmentu, definovania poprizamestnaneckých a postzamestnaneckých obmedzení, či nastaviť systém pravidelného skladania účtov top manažérov, vrátane vyhodnocovania kľúčových ukazovateľov výkonnosti.
Dôležitým predpokladom je aj tlak verejnosti na zvyšovanie politickej kultúry, aby reprezentácie nevnímali manažérske pozície ako volebnú korisť, ale boli motivované do zodpovedného spravovania štátu.
Martina Hilbertová, Michal Piško, Ľuboš Kostelanský
Ak si myslíte, že verejné zdroje a manažérov, ktorí ich spravujú, má zmysel kontrolovať, pridajte sa k Transparency aj Vy. Ďakujeme!