Nové dáta o príjmoch lekárov ukazujú, že viacerí lekári radili v rovnakom čase tak farmafirmám ako aj ministerstvu zdravotníctva, aké lieky sa majú uhrádzať. Dá sa ustrážiť takýto konflikt záujmov?
Presne pred rokom podal nemecký farmaceutický gigant Boehringer Ingelheim na ministerstvo zdravotníctva žiadosť o zaradenie ich nového lieku na cukrovku Synjardy do kategorizácie, teda do systému preplácania ceny lieku z verejného poistenia. O tri mesiace neskôr vtedajší minister Viliam Čislák tieto žiadosti schválil. Odhady výrobcu hovoria o tom, že do štyroch rokov by malo na liek prejsť asi 900 pacientov ročne a verejné náklady presiahnu za rok pol milióna eur.
Minister sa pri schvaľovaní žiadostí o kategorizácii riadi názorom odborníkov, ktorých štát na túto prácu menuje. Jednou z kľúčových osôb pri rozhodovaní o lieku Synjardy bol doktor Emil Martinka, predseda odbornej pracovnej skupiny pre antidiabetiká ako aj člen kategorizačnej komisie. Martinka v oboch skupinách hlasoval za zaradenie lieku do kategorizácie.
Doktor Martinka je uznávaným odborníkom. Je prezidentom Slovenskej diabetologickej spoločnosti, primárom v Národnom endokrinologickom a diabetologickom ústave ako aj vo svete citovaným vedcom.
Ale jeho rodinná firma MMM Consulting pracuje aj pre výrobcov liekov. Za nešpecifikované konzultácie práve pre Boehringer dostala minulý rok odmenu 16 500 eur. Ďalších viac ako 11 tisíc eur inkasovala firma v roku 2015 za konzultácie s firmami Merck Sharp & Dohme (5390 eur), Johnson&Johnson (3472 eur) a Sanofi (2304 eur). V októbri toho istého roku Martinka dvakrát súhlasne hlasoval za nový inzulínový liek aj od Sanofi. Do pár rokov by náklady verejných poisťovní na tento liek mali dosiahnuť štvrť milióna eur ročne (podobne ako pri Synjardy by mali ísť na úkor iných výrobcov, nie z navýšenia nákladov pre poisťovne).
Martinka úvahy o konflikte záujmov a lobbingu pre farmapriemysel vo funkcii poradcu v kategorizácii odmieta, no verejne sa k situácii vyjadriť nechcel.
Nástrahy spolupráce
Spolupráca lekárov s farmafirmami je u nás či vo svete bežná a prirodzená. Firmy zdieľajú svoje najnovšie poznatky lekárom na konferenciách, konzultujú vývoj nových liekov s odborníkmi z praxe a následne využívajú získané poznatky pri liečbe pacientov. Táto spolupráca však predstavuje aj konflikt záujmov, ktorý môže správanie lekára ovplyvniť v prospech sponzorujúcej firmy, napríklad aj v tom, či predpíše originálny liek alebo generikum.
Ešte závažnejší konflikt záujmov však prichádza pri spomínanej kategorizácii, kde sa často rozhoduje o samotnom komerčnom úspechu či neúspechu lieku na trhu. Ročne sa o zaradenie svojich medicínskych produktov do kategorizácie snažia výrobcovia s päťdesiatimi novými liekmi – tri štvrtiny zo sto žiadostí sú pri tom aj úspešné. Na lieky, ktoré dostali zelenú v kategorizácií, sa potom skladajú všetci, ktorí platia zdravotné odvody. A nie sú to omrvinky – v roku 2015 sme za lieky z verejného zdravotného poistenia zaplatili miliardu eur.
Hlavní svetoví výrobcovia sa nedávno sami rozhodli (hoci tlak škandálov tomu výrazne pomohol) aktívne zverejňovať dáta o platbách lekárom. Transparentnosťou chcú umožniť verejnú kontrolu ich vzťahov s lekármi.
Podľa čerstvých dát zverejnených výrobcami liekov za minulý rok udelili dve tisícky lekárov súhlas na zverejnenie informácií o platbách; tých bolo spolu 2600 v celkovej sume 1,3 milióna eur. Až 2200 prevodov z nich je v hodnote nižšej ako 1000 eur. Na zverejnenie prevodov hodnôt právnickým osobám sa súhlas nevyžadoval.
Celkovo sme medzi spolupracujúcimi lekármi objavili 20 poradcov z kategorizácie liekov. Výšky jednotlivých plnení poradcom boli rôznorodé – od 155 až po 9400 eur; zväčša za poskytovanie konzultácií, čo v praxi môže znamenať aj odborné prednášky. Medzi spolupracujúcimi poradcami je okrem Martinku sedem ďalších predsedov odborných pracovných skupín (OPS) a jeden stály člen kategorizačnej komisie z roku 2015.
Až sedem z 30 najobjemnejších prevodov fyzickým osobám vykázaných farmaceutickými firmami smerovalo súčasným či bývalým poradcom z kategorizácie. Ján Murín, stály člen kategorizačnej komisie, dostal za konzultácie 5000 eur od AstraZeneca. Odborníčka na pľúcne choroby Helena Leščišínová prijala plnenia vo výške 9400 eur od GSK. Martin Hrubiško, poradca pre skupinu imunostimulačných liekov, dostal za konzultačné služby od firiem GSK a Stallergene spolu viac ako desať tisíc eur. Murín, Leščišínová ako aj ďalší lekár Martin Brezina zároveň pozitívne hlasovali o liekoch v rovnakom roku, keď od ich výrobcov dostávali aj odmeny či inú finančnú podporu.
Popritom farmafirmy previedli takmer 3 milióny eur aj právnickým osobám. Medzi podporenými zdravotníckymi organizáciami sa objavujú špecializované lekárske komory, či asociácie venujúce sa konkrétnym druhom ochorení. No medzi organizáciami je aj niekoľko sro-čiek poradcov z kategorizácie.
Okrem spomínaného MMM Consulting medzi prijímateľmi vystupuje aj alergiologická ambulancia MED-CAKI s.r.o. vyššie spomínaného doktora Hrubiška (4,6 tisíc eur od firmy Merck Sharp & Dohme), ambulancia Sanicon Petra Turčániho, predsedu poradnej skupiny pre neurologické lieky (poradenstvo Boehringeru za 5850 eur a Pfizeru za 4500 eur). Amgenu cez svoju sro-čku radil za 1900 eur aj primár endokrinologického centra a poradca kategorizácie pre endokrinológiu Peter Vaňuga.
Transparentnosť po slovensky
Konflikty záujmov poradcov v kategorizácii slovenský zákon rieši povinnosťou ich nahlásiť, ak prekročia trojnásobok priemernej mzdy – teda približne 2600 eur (Martinka i ďalší odborníci nám napísali, že tieto povinnosti si voči ministerstvu splnili). Tieto hlásenia sa však automaticky nezverejňujú a dokonca nám ich ministerstvo zdravotníctva na základe infozákona odmieta poskytnúť (nevzdávame sa a odvolali sme sa). Trváme na tom, aby boli tieto hlásenia pre celú verejnosť prístupné.
Druhým problémom je, že štát si poradenstvo externých odborníkov v kategorizácii neváži. Hoci pár desiatok ľudí u nás každoročne rozhoduje o miliónoch eur za lieky, nedostávajú za túto prácu žiadnu odmenu. To len ďalej prehlbuje priepasť medzi verejným a súkromným záujmom odborníkov.
Nakoľko by štát mal eliminovať konflikty záujmov odborníkov v súčasnej situácii, je otázne. Zakázať prácu pre farmafirmy úplne či od istej výšky príjmu počas funkcie v kategorizačných komisiách je jednou možnosťou, no treba zvážiť, či neutrpí kvalita komisií. Druhou možnosťou je prísnejšie regulovať platby pre kľúčových ľudí ako sú predsedovia odborných poradných skupín či stáli členovia kategorizačnej komisie. Tak to podľa svojich slov uplatňujú v GSK (ďalšie oslovené firmy Boehringer a Merck Sharp& Dohme finančné vzťahy za konflikty záujmov ani nepovažujú).
Navyše, (najmä vnímaným) problémom môže byť práca pre farmafirmy po skončení práce v kategorizácii – verejnosť sa môže pýtať, či to nemá súvis s predchádzajúcimi rozhodnutiami odborníkov. Najvyššími priznanými individuálnymi odmenami minulý rok bolo celkových 23 tisíc eur od Boehringeru a GSK pre Martu Hájkovú, ktorá do jesene 2014 bola šéfkou poradnej skupiny pre pneumológiu. Verejní funkcionári (odborníci v kategorizácii nimi nie sú) majú napríklad u nás ročný zákaz pracovať pre firmy, o ktorých v štátnej funkcii predtým rozhodovali.
Minister zdravotníctva Tomáš Drucker prednedávnom odvolal štyroch členov kategorizačnej komisie vrátane šéfa, pričom podľa médií mohol byť dôvodom práve konflikt záujmov (vyššie spomínaný Ján Murín však v komisii ostal). Pri dvoch nedávno kategorizovaných liekoch dokonca podal žalobu.
Dôležitejším krokom však bude zvýšiť transparentnosť celého systému. A ak chce mať štát rozhodnutia o liekoch aj kvalitné aj nezávislé, mal by si veľmi zvážiť, či sa do toho neoplatí aj zainvestovať.
Barbora Tholtová, Gabriel Šípoš, Nikola Gurgoľová
Ak sa vám článok páčil a chceli by ste, aby sme ešte častejšie vymáhali transparentnosť v našom zdravotníctve, podporte nás aj finančne. Ak by ste sa radi zúčastnili nášho najbližšieho tréningu ako kontrolovať verejné nemocnice, máte ešte šancu sa prihlásiť. Ďakujeme![:]