Takmer stovke účastníkov a účastníčok zo samospráv, štátnej správy i súkromného sektora sme prezentovali príklady dobrej praxe a odporúčania pri zavádzaní mechanizmov na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti na pracovisku. Konferencia Chránené oznamovanie protiprávneho konania na pracovisku, ktorá sa konala 24. septembra 2019 na pôde úradu Bratislavského samosprávneho kraja, priniesla aj poznatky o prešetrovaní a evidencii podnetov od oznamovateľov, technologických riešeniach a riešeniach pri právnom i morálnom konflikte záujmov.
V Transparency sa témou chráneného oznamovania (tzv. whistleblowing) zaoberáme dlhodobo. Boli sme aktívni pri príprave a zavedení zákona aj jeho novely platnej od 1. marca 2019. Zamestnávatelia zaviedli vnútorný systém týkajúci sa whistleblowingu vrátane určenia osoby zodpovednej za prijímanie, evidenciu a preverovanie oznámení. Z našich dát však vyplýva, že zamestnávatelia zamestnancov o právach a povinnostiach v súvislosti s whistleblowingom školia zriedkavo. Novourčeným osobám tak v začiatkoch často chýbajú nielen skúsenosti, ale aj znalosti o svojich právomociach, o tom, ako prijímať a efektívne preverovať oznámenia.
V úvode konferencie sme prítomných oboznámili s aktuálnymi trendami, na ktoré poukazuje aktuálny prieskum verejnej mienky od agentúry Focus. Za ostatný rok stúpol počet ľudí, ktorí vedia, že na Slovensku máme zákon na ochranu oznamovateľov korupcie z 29% na 39%, čo je dobrá správa. Stále však menej ako na jar 2017, keď si na to spomenulo až 44%. Nárast zrejme súvisel s vtedy aktuálnou kauzou slovenského predsedníctva. Ďalšou dobrou správou je, že 71% by vnímalo pozitívne, ak by niekto na ich pracovisku korupciu nahlásil.
Konferenciu sme otvárali prezentáciou projektu, v rámci ktorého spolupracujeme s dvoma pilotnými organizáciami verejnej správy (bratislavská župa a ministerstvo životného prostredia). Počas série školení sme oboznámili zamestnancov s právami a povinnosťami vyplývajúcimi zo zákona na ochranu oznamovateľov. Venovali sme sa aj téme verejného obstarávania, ktorú dlhodobo vnímame ako rizikovú oblasť na základe mapovania vnímania korupčných rizík úradníkmi.
Legislatívna ochrana umožňuje zamestnancom prehovoriť a poukázať na nekalé konanie vnútri organizácií. Interný kanál oznamovania má slúžiť aj organizáciám – aby konanie odhalili, vnútorne prešetrili a odstránili. Takéto oznámenia predstavujú najefektívnejší spôsob odhaľovania podvodov – sú trikrát efektívnejšie ako vnútorný audit.
Účastníci a účastníčky konferencie ocenili možnosť naživo stretnúť Ľubicu Lapinovú. Ako whistleblowerka bola za svoju odvahu a konanie ocenená ako Biela vrana. Počas moderovaného rozhovoru porozprávala o svojej osobnej skúsenosti s oznamovaním nekalého konania u bývalého zamestnávateľa. Ako kontrolórka upozornila na nedodržiavanie zákona o verejnom obstarávaní pri zákazke za vysoké sumy. Odmietla prepracovať protokol o kontrole podľa požiadaviek nadriadeného a po odmietnutí stratila zamestnanie.
Peter Kovařík zo Sekcie prevencie korupcie a krízového manažmentu Úradu vlády prítomným predstavil Nové výzvy pri ochrane oznamovateľov. Prítomní ocenili vysvetlenie novej legislatívy, právomoci, kompetencie a postupy novovznikajúceho úradu na ochranu oznamovateľov. Zaujalo ich tiež vysvetlenie postupov pri použití interného a externého kanálu na podávanie podnetov. Zarezonovala aj prípadová štúdia od Martina Smatanu z Inštitútu zdravotnej politiky, ktorý v nej bližšie predstavil tzv. big dáta ako najlepší liek na korupciu v zdravotníctve. Predstavil prácu s údajmi, ktoré Inštitút získal manuálnym spracovaním vyše 5-tisíc zmlúv zo Slovenska, Českej republiky a Poľska a viac než pol milióna faktúr liekov. Na ich základe stanovujú špecifikácia a ceny, pričom všetky údaje sú zverejnené. S takýmto prístupom sa im podarilo získať dôveru aj u potenciálnych whistleblowerov a následne promptne i efektívne zakročiť.
Program a prezentácie z príspevkov rečníkov i rečníčok zo Slovenska i zahraničia si môžete pozrieť tu:
Ján Ivančík, Transparency International Slovensko: Predstavenie projektu LISTUP: whistleblowing vo verejnej správe
Anotácia: Príspevok predstavuje projektové aktivity v dvoch pilotných organizáciách, ktoré sa stali priekopníkmi v zlepšovaní fungovania vnútorných oznamovacích mechanizmov.
Karol Meliška, APUEN: Verejne obstaravanie, whistleblowing a etika Meliska Karol (zvukový záznam prednášky)
Anotácia: Verejné obstarávanie je špecifickým formalizovaným procesom nakupovania z verejných finančných zdrojov. Je citlivý na neprimerané zásahy na strane verejného obstarávateľa aj na strane firiem súťažiacich o zákazky. Ak sa takýmto zasahovaním do hospodárskej súťaže prekročí zákonom a výkladovou praxou akceptovaná hranica a nepoužijú sa adekvátne zákonné nástroje na riešenie a odstránenie takéhoto stavu, jednou z možností ako zasiahnuť je whistleblowing. Príspevok sa venuje pravidlám stanovovania citlivosti na konflikt záujmov a príkladom neprípustného zasahovania.
Daniela Sojková, Ernst and Young, Viedeň: Krátky výlet k susedom: Ako je na tom Rakúsko s whistleblowingom
Anotácia: Príspevok predstavuje aktuálnu pozíciu Rakúska v téme whistleblowingu, prípravu krajiny na implementáciu smernice EÚ o ochrane osôb nahlasujúcich porušenia práva Únie. Tiež prezentuje potrebu ďalšieho konania smerujúceho k zefektívneniu korporátnych štruktúr v oblasti whistleblowingu.
Naďa Roštek, SLOVNAFT: Súkromný sektor skúsenosti so zavádzaním a riešením whistleblowingu
Anotácia: Príspevok sa zaoberá spôsobom zapracovania whistleblowingu do riadena etiky v rámci veľkej spoločnosti, ktorá je súčasťou nadnárodnej skupiny s pôsobnosťou vo viacerých jurisdikciách. Z poznatkov z praxe sumarizuje predpoklady a podmienky reálnej implementácie a upozorňuje na možné prekážky a negatívne aspekty v právnom i v spoločenskom kontexte.
Lenka Svobodová, Oživení, ČR: Bezpečný nástroj whistleblowerov – Globaleaks
Anotácia: Predstaví základné parametre konkrétního nástroja na nahlasovanie podnetov na pracovisku – ilustračne uvedie príklad, na základe kterého bude zdieľať 5-ročné skúsenosti s používaním technologického riešenia – externého oznamovacieho mechanizmu. Tento nástroj možno v organizácii zaviesť aj ako interní oznamovací kanál. V rámci projektu EAT – existuje možnosť mať ho zdarma na rok.
Martin Smatana, Inštitút zdravotnej politiky: Dáta najlepší liek na korupciu v zdravotníctve (prípadová štúdia)
Peter Kovařík, Úrad vlády SR: Nové výzvy pri ochrane oznamovateľov
Praktické skúsenosti so zavádzaním opatrení na ochranu whistleblowerov a prešetrovaním podnetov od nich (záznam zo živého prenosu panelovej diskusie, diskutovali: Ľ. Sádovský, Ministerstvo obrany SR, P. Kovařík, Úrad vlády SR, T. Synek, Technologická agentúra ČR, Česká republika, moderoval P. Nechala)
Konferencia Chránené oznamovanie protiprávneho konania na pracovisku bola usporiadaná v rámci projektu LISTUP, v ktorom sme od septembra 2018 realizovali spomínané školenia pre zamestnancov a zamestnankyne v dvoch pilotných organizáciách a zároveň sme v nich mapovali vnímanie oznamovania nekalých praktík v inštitúcii, identifikovali problémy oznamovania, a navrhli odporúčania na ich zefektívnenie a posilnenie dôvery v zamestnávateľa.
Teší nás, že o účasť na konferencii prejavilo záujem množstvo záujemcov a záujemkýň z verejnej správy a samospráv z rôznych častí Slovenska. Oblasti etiky a whistleblowingu sa venujeme aj na našom novom portáli Transparency Akadémia, a videá s návodmi, manuálmi, rozhovormi a inšpiratívnymi príbehmi aj o chránenom oznamovaní a etike zverejňujeme i na našom Youtube kanáli.