Kým drvivá väčšina zo stovky najväčších miest na Slovensku zverejňuje záznamy z rokovaní svojich zastupiteľstiev, alebo robí priame prenosy, stále nám prichádzajú podnety na obce, ktoré obyvateľom zakazujú, aby si priebeh rokovania nahrali. Na to však nemajú právo a porušujú tak zákon.
Podľa nášho rebríčka transparentnosti miest z jesene 2022 video alebo audio záznamy z rokovaní mestských poslancov zverejňovalo 89 zo 100 najväčších miest. Avšak najmä pri menších obciach sa opakovane stretávame s tým, že vedenie nechce občanom umožniť ani len nahrávanie zastupiteľstva. Najnovšie sme kritizovali fakt, že občanovi zakázali nahrávať zastupiteľstvo v Pohraniciach. „Môžeš tam sedieť a počúvať,“ povedali mu vo videu, ktoré nájdete na FB profile Transparency Slovensko.
Starostovia však takúto kompetenciu nemajú, keďže obyvatelia majú podľa Ústavy SR právo na prijímanie a rozširovanie informácií. Ústavný súd tak už v roku 2014 v podobnom prípade konštatoval, že rokovania sú verejné nielen preto, aby občania mohli získať informácie o rokovaní, ale aj preto, aby informácie mohli šíriť a vykonávať tak občiansku kontrolu nad verejnou mocou. Poslancom, ktorí si neželali byť nahrávaní, súd odkázal, že ako verejní funkcionári sú povinní strpieť vyššiu mieru publicity a kontroly nad svojou činnosťou.
Čo hovorí Ústavný súd
Prijímanie a rozširovanie informácií je základným právom občanov, preto sa k problému s nahrávaním zastupiteľstva opakovane vyjadroval Ústavný súd.
Ústavný súd Slovenskej republiky viacnásobne (I. ÚS 57/00, IV. ÚS 40/2003, II. ÚS 255/2010 a iné) konštatoval porušenie Ústavou SR zaručeného práva na prijímanie a rozširovanie informácií podľa čl. 26 ods. 1 a 2 v spojení s čl. 13 ods. 4 a čl. 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, keď bolo osobám zúčastneným na rokovaní obecného zastupiteľstva znemožnené vyhotovovať zvukové alebo zvukovo-obrazové záznamy.
Napríklad v rozhodnutí ku konaniu III. ÚS 451/2014 ÚSSR konštatoval: „Verejnosť rokovania orgánov samosprávy nemôže byť obmedzená iba na možnosť byť na rokovaní fyzicky prítomný, pretože zmyslom tohto inštitútu je okrem možnosti kohokoľvek získať informácie o rokovaní, o jeho priebehu a o jeho obsahu, aj umožnenie občianskej kontroly nad výkonom verejnej moci. Verejnosť rokovania znamená aj to, že získané informácie možno ďalej voľne rozširovať.“
Verejnosť rokovania obecného zastupiteľstva môže byť obmedzená len z osobitným zákonom daného dôvodu.
Ak prítomní podmienili vyhotovenie zvukového záznamu ich súhlasom, je namieste uviesť, že boli v riadnych voľbách zvolení za verejných funkcionárov, ktorí sú povinní strpieť vyššiu mieru publicity a kontroly nad svojou činnosťou (zasadaním ObZ). ÚSSR v rozhodnutí II. ÚS 44/00 z 05.01.2001 uvádza: „Podľa právneho názoru ústavného súdu za súčasť základného práva na súkromie a ani za prejav osobnej povahy (v zmysle § 11 Občianskeho zákonníka) nemožno u verejného činiteľa považovať výkon jeho zákonom upravenej služobnej právomoci na verejnosti.“. Výkon ich funkcie nemožno v žiadnom prípade považovať za súčasť ich základného práva na súkromie .
Ak je vykonávanie obrazových a zvukových záznamov na verejnom rokovaní obecného zastupiteľstva zakotvené v rokovacom poriadku zastupiteľstva, je to v rozpore s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky z roku 2000, ktorý rozhodol, že „Uznesením Mestského zastupiteľstva v Dubnici nad Váhom č. 29/2000 zo dňa 27. apríla 2000, ktorým bol schválený doplnok k Rokovaciemu poriadku Mestského zastupiteľstva v Dubnici nad Váhom, ktorým Mestské zastupiteľstvo v Dubnici nad Váhom nesúhlasilo s vyhotovením zvukového a zvukovo-obrazového záznamu zo svojho rokovania, b o l i p o r u š e n é práva navrhovateľov na slobodné prijímanie a rozširovanie informácií pomocou zvukového a zvukovo-obrazového záznamu podľa čl. 26 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj čl. 13 ods. 2 v spojení s čl. 26 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.“
V prípade, že sa občan rozhodne obrátiť sa s ústavnou sťažnosťou na ÚSSR, musí byť zastúpený advokátom.
Čo hovorí prokuratúra
Ak je v rokovacom poriadku zastupiteľstva uvedený zákaz vyhotovovania zvukových, obrazových alebo zvukovo-obrazových záznamov, odporúčame podať na prokuratúru podnet na preskúmanie zákonnosti tohto zákazu. Prokurátori niekoľkokrát konštatovali porušenie zákona, ak rokovací poriadok, prípadne uznesenie ObZ obsahovalo takýto zákaz (napr. upozornenie Okresnej prokuratúry Košice-Okolie pod. č. Pd 45/21/8806-5 alebo Krajskej prokuratúry v Prešove pod. č. Kd 175/21/7700-8).
Na prokuratúru sa obrátila aj Transparency v prípade nahrávky zastupiteľstva vo Fekišovciach, ktorú si pred šiestimi rokmi pozreli dva milióny ľudí. Starostku sme vtedy upozornili nielen na to, že sa k poslancom nemôže správať ako ich nadriadená. Podali sme tiež podnet na prokuratúru, ktorá uznala, že jej požiadavka, aby záznam nebol zverejnený, je nezákonná a že ona sama nemôže vyhlásiť rokovanie za tajné.
Za neverejné môže rokovanie vyhlásiť iba zastupiteľstvo, avšak iba tú jeho časť, na ktorej sú prerokovávané chránené údaje. Celé stanovisko prokuratúry nájdete tu.
Za neprijateľné sme označili aj vyhrážanie sa starostky, že v prípade zverejnenia záznamu z rokovania pristúpi k právnym krokom.
Čo hovorí ombudsman
Aj Verejný ochranca práv v stanovisku z roku 2010 jasne konštatoval, že „na verejnom rokovaní obecného zastupiteľstva sa môžu zúčastniť obyvatelia obce, ale aj iné osoby. Je len na rozhodnutí týchto osôb, či budú informácie na rokovaní obecného zastupiteľstva prijímať len prostredníctvom svojich zmyslových orgánov, alebo aj technických zariadení (diktafón, videokamera a pod.).“
Verejný ochranca práv zároveň konštatuje, že „Zákon o obecnom zriadení predpokladá úpravu podrobných pravidiel o rokovaní obecného zastupiteľstva v rokovacom poriadku obecného zastupiteľstva, ale nijakým spôsobom neoprávňuje obmedziť možné spôsoby prijímania informácií na verejnom rokovaní obecného zastupiteľstva, ani keby takéto obmedzenie bolo súčasťou rokovacieho poriadku obecného zastupiteľstva, alebo by sa na ňom obecné zastupiteľstvo inak uznieslo.“
Text celého stanoviska nájdete na tomto linku.
Tento text je súčasťou projektu „Ako posilniť regionálne kontrolné mechanizmy?“ pod záštitou programu PROTEUS, financovaného Transatlantic Foundation a Európskou úniou.
