Kto neokráda štát, okráda vlastnú rodinu. Len máločo charakterizuje morálny rozklad spoločnosti počas bývalého režimu lepšie, ako toto jednoduché heslo. Žiaľ, vykynožiť tento prístup sa nám celkom nepodarilo ani takmer 30 rokov od Nežnej revolúcie. Časť spoločnosti si ho len jemne upravila: Keď kradnú tamtí hore, prečo by som mal zrovna ja dotovať taký štát? A tak sa točíme v bludnom kruhu, v ktorom korupcia potichu zabíja našu slušnosť.
Korupciu v najvyšších kruhoch nemožno stíhať, pretože neexistuje. Pamätáte si ešte tento okrídlený výrok dnes už bývalého ministra vnútra Roberta Kaliňáka, ktorý bol sám spájaný s množstvom káuz? Ak sa pozrieme na oficiálne štatistiky, najvyššie natvrdo odsúdeným politikom za korupciu naozaj stále zostáva primátor okresnej Čadce. Kým štát nedokáže za korupčné kauzy spravodlivo trestať aj veľké ryby, „padni komu padni“ zostane v slovenčine iba frázou.
Neverte politikom, médiám, ani občianskej spoločnosti, všetci vás chcú podviesť. My jediní to s bojom proti korupcii myslíme vážne a dokážeme vyčistiť tento chliev! Sú vám podobné apely povedomé? Krajina, v ktorej obyvatelia považujú kradnutie za neoddeliteľnú súčasť politiky, sa stane ľahkou korisťou pre falošných prorokov z konšpiračných médií či neštandardných a extrémistických strán. Nedovoľme korupcii, aby premenila pravdu iba na vysmievané slovo.
Korupcia zabíja slušnosť, spravodlivosť, aj pravdu, no ešte sa na ňu neumiera. Tak o situácii u nás rozmýšľali mnohí, keď čítali správy o desiatkach uhorených v nočnom klube v Bukurešti, ktorý získal licenciu aj napriek nesplneniu bezpečnostných noriem. Po brutálnom zavraždení Martiny Kušnírovej a Jána Kuciaka, ktorý ako investigatívny novinár písal o prepojení politiky a mafie, je všetko inak.
Počas spomienky na zavraždený pár to dobre vystihol spisovateľ Martin M. Šimečka:
Hoci nepoznáme meno vraha, poznáme páchateľa. Je ním korupcia.
Podporte boj
za slušnosť, spravodlivosť a pravdu.
Podporte boj proti korupcii!