Menu Zavrieť

Futbaloví rozhodcovia prestali domácim toľko nadržiavať. Čo je za tým?7 min čítania

Ako ovplyvnili futbal korona a video asistent rozhodcov VAR

Diskusie o politike a futbale všade vo svete spájajú nielen často nekritická zanietenosť pre ten svoj „tím“, ale aj rozhorčenosť nad faulami našich ideologických či športových oponentov. Tak pre futbal, ako aj politiku, by bolo lepšie, keby podfukov à la Neymar či Blaha bolo čo najmenej, a aby u oboch prevládala tvrdá, no férová súťaž.

Dodržiavať pravidlá, resp. odhaľovať podvádzanie napomáha transparentnosť, keď vidíme politikom na prsty a futbalistom na ruky aj nohy. V minulosti sme v Transparency pozitívne recenzovali prínos zverejňovania zmlúv, elektronických aukcií či zverejňovania majiteľov dodávateľov štátu pre transparentnejšie fungovanie politiky. Pozrime sa tentokrát na „elektronického rozhodcu“ VAR, ktorého od roku 2018 postupne zaviedli hlavné futbalové ligy, a ktorý tento rok pomáha dozerať na fair-play aj v slovenskej lige. Premiéru má nová technológia aj na práve prebiehajúcich majstrovstvách Európy, kde si jej nasadenie odskúšala už aj slovenská reprezentácia.

Systém Video asistenta rozhodcu (VAR) bol v slovenskej Fortuna lige prvýkrát nasadený v sezóne 2020/2021 v aprílovom 3. kole nadstavby. Autor: TASR

Pre porovnanie trendov sme dali dokopy výsledky a rozhodnutia rozhodcov v 15 posledných sezónach v deviatich európskych ligách: Slovensko, Česko, Nemecko, Taliansko, Rusko, Francúzsko, Holandsko, Španielsko a Anglicko. Celkovo sme tak prelustrovali dáta za 42 089 zápasov, v ktorých padlo 113 322 gólov.

Keď sme robili podobnú štúdiu v roku 2012, konštatovali sme, že slovenská (ako aj česká) futbalová liga je výrazne závislejšia od rozhodnutí rozhodcov, lebo pri porovnateľnom počte kľúčových rozhodnutí ako penalty či červené karty, ktoré vedia výrazne ovplyvniť zápas, padalo u nás zo všetkých líg najmenej gólov.

Dnes je to už ale inak – priemer gólov za zápas z menej ako dva a pol gólu v roku 2010 stúpol na 2,9 gólu v nedávno skončenej sezóne. Je to nielenže najviac za celé skúmané obdobie od roku 2007, ale je to viac ako priemer v Anglicku, Španielsku či Francúzsku. Z deviatich skúmaných líg padlo túto sezónu najviac gólov v Taliansku, viac ako tri góly počas zápasu.

Ide o dlhodobý európsky trend – vo všetkých ligách okrem Španielska v priemere na zápas počet gólov stúpol o zhruba desať percent za ostatných 15 rokov.

Čo zmenila korona a VAR?

Viac gólov je pre fanúšika väčšinou vítaný trend, pre nás je však dôležitejší pohľad, či sú rozhodcovia férovejší. Mnohé výskumy totiž potvrdzujú, že verdikty rozhodcov podliehajú rôznym tlakom: pod vplyvom atmosféry na štadiónoch sú prísnejší na hosťujúce tímy, fauly pískajú skôr proti vyšším ako nižším hráčom, ale aj futbalistom s reputáciou nečistej hry, a naopak sú za rovnaké zákroky miernejšími voči hráčom, ktorí pochádzajú z rovnakej krajiny ako oni (k tomu môže prísť pri medzinárodných klubových súťažiach).

Okrem postupného nástupu VARu bola v aktuálne skončenej sezóne veľkou zmenou aj absencia divákov kvôli covidu. Ten má okrem rozhodcu vplyv aj na samotný výkon tímov, čiže pri skúmaní kvality rozhodovania musíme byť opatrní. Ako sa teda zmenili verdikty rozhodcov vo futbale?

Od vlaňajšieho vypuknutia pandémie si futbalisti, fanúšikovia i rozhodcovia zvykali aj na zápasy bez divákov. Snímka je zo zápasu ŠK Slovan Bratislava – FK Pohronie v júni 2020. Autor: TASR
  1. Viac penált, najmä proti domácim

V každej lige padlo minulú sezónu viac gólov z penált ako v priemere tri sezóny predtým, v ČR takmer dvojnásobok! Trend viac gólov z penált je jasný od roku 2018, keď sa rozšíril VAR do prvých dvoch európskych líg. Minulú sezónu padlo v deviatich ligách 11% všetkých gólov z penált, do roku 2010 to bolo zhruba necelých osem percent.

Hoci časť nárastu počtu penált ide na vrub prísnejšiemu posudzovaniu hrania rukou, zjavne tu funguje aj iný efekt. „Extra“ penalty boli totiž udeľované najmä v prospech hostí. Z penaltových gólov v európskych ligách minulý rok mali domáci podiel len 54%, najmenej za 15 rokov. Do zavedenia VARu to bývalo v priemere 63% (u nás 68%, v českej lige až 79%!!). Keďže rekord – 57% pre domácich – padol už počas predcovidovej sezóny, zdá sa zrejmé, že to nebola len absencia divákov, ale aj VAR, ktorý viedol rozhodcov k dôkladnejšiemu trestaniu faulov na hosťujúcich hráčov.

Efekt je silný aj pri penaltách udelených po 80. minúte zápasu. Kým do zavedenia VAR šlo 62% penált v prospech domácich, od roku 2018 to v ligách s VARom bolo len v 56% prípadoch, opäť 15-ročné minimum.

Viac udelených penált a gólov z nich tvorí zhruba tretinu nárastu celkového počtu gólov vo futbalových zápasoch minulý rok.

  1. Viac kariet pre domácich, obzvlášť na záver zápasu

Podobne ako pri penaltách došlo k nárastu počtu červených aj žltých kariet za fauly domácich hráčov. Od zavedenia VARu v 2018 v dvoch posledných sezónach došlo k rekordne vysokému podielu červených (44%) a ako aj žltých (49%) kariet voči domácim zo všetkých udelených kariet danej farby. V siedmich z ôsmich líg, kde sa VAR zaviedol aspoň na polovicu zápasov, stúpol podiel žltých aj červených kariet za zákroky domácich, najviac v ruskej a českej lige (Slovensko sme nehodnotili kvôli malej vzorke, keďže VAR sa testuje len od jari).

Opäť, pri minulej sezóne mohla hrať rolu aj korona – až v piatich z deviatich líg počet žltých kariet pre domácich a hostí bol presne rovnaký, čo sa nestalo v predošlých 14 sezónach ani v jednej z líg ani raz.

Ale pri červených kartách v posledných desiatich minútach riadneho hracieho času spravil VAR výraznú zmenu. Domáci v tom čase od rozhodcov dostávali v priemere 40 percent udelených červených kariet. V posledných dvoch sezónach ale v siedmich ligách so zavedeným VAR systémom stúpol podiel červených pre domácich na 49%!

Domáci menej úspešní

Menej priaznivé verdikty rozhodcov voči domácim (resp. menej nepriaznivé voči hosťujúcim tímom) viedli aj k reálnej zmene výsledného skóre. V aktuálne skončenej sezóne v deviatich skúmaných ligách v priemere vyhrali domáci len 41% zápasov, najmenej za ostatných 15 rokov. Kým v rokoch 2007-17 bol tento priemer 47%, s postupným zavedením VAR v rokoch 2018-20 klesol na 45%, a minulú sezónu s dvojitým efektom VARu a korony to bolo len spomínaných 41%.

Naopak, hostia sa túto sezónu tešili až v 34% percentách zápasov, kým do roku 2018 to nikdy nebolo viac ako 30%. Už sezónu pred covidom to bolo dovtedy rekordných 31%.

Ako ukázala minuloročná medzinárodná štúdia, systém VAR zvyšuje presnosť rozhodnutí rozhodcov z 92 na 98 percent. Ak sa budúcu sezónu tribúny opäť zaplnia divákmi bez obmedzení, dá sa teda očakávať, že v priemere sa domáce výsledky tímov zlepšia (vzrastie podpora divákov pre hráčov), no nevrátia sa na pôvodné úrovne spred VARu. Povedie to k férovejším zápasom, čo by mohli celkovo oceniť aj diváci.

Už len keby sme takéto jednoduché a účinné inovácie našli aj pre tú druhú našu vášeň, politiku.

Gabriel Šípoš, dáta spracoval Matej Tunega

Zdrojové dáta

Ak sa Vám štúdia páčila, podporte tvorbu podobných analýz aj Vy. Ak ste futbalovým rozhodcom, a nechcete zmeškať naše ďalšie články o futbale, pridajte sa k odberu noviniek Transparency. Ďakujeme, športu zdar a futbalu zvlášť!