Jakub Neščivera vyštudoval v Brne medzinárodné teritoriálne štúdiá na Fakulte regionálního rozvoje a mezinárodních studií, pochádza z Piešťan, ktoré si po intenzívnom dobrovoľníckom semestri v Transparency všíma už aj z pohľadu verejnej kontroly samosprávy, ale aj etického nakupovania v cestovnom ruchu. Popri štúdiu a dobrovoľníctve stíhal aj pracovať. Oddychuje športovaním (na bicykli, behom, v posilňovni) čítaním kníh, počúvaním hudby, hlavu si čistí prechádzkami so psom i osamote.
Ako sa začal Tvoj príbeh s Transparency?
V novembri-decembri 2021, keď ešte zúrila pandémia a hľadal som si stáž popri škole. Mali sme ju povinnú. Chcel som to odbiť nejako formálne, no v tom čase som čítal Timothyho Snydera – 20 lekcií z 20. storočia. V knihe bolo 20 dôležitých odporúčaní, ktoré môže každý spraviť, aby zlepšil chod a smerovanie svojej krajiny. Veľa tých bodov vo mne rezonovalo.
Ešte pred stážou som vnímal prácu Transparency ako protikorupčného hnutia, najmä kritizovanie vysokej politiky – sledovanie agendy premiéra, vtedy P. Pellegriniho. Ale predtým aj R. Fica a povedal som si, že toto môže byť zaujímavé, zmysluplné.
Snyderova kniha hovorí o tom, že každý jeden človek môže mravenčou prácou, angažovaním sa, starostlivosťou o najbližšie okolie – či už obce alebo mesta, dokáže mať veľký vplyv. Bol som zvedavý, ako Transparency funguje, akým štýlom narába s informáciami, aké projekty má – videl som veľmi širokú škálu.
Spojil som sa s Transparency cez Instagram na jeseň 2021, kedy sme cez správy komunikovali o práci M. Šimalčíka, ktorý pre Transparency pracoval a v tom čase vydával publikáciu k téme ázijských štúdií.
Ako si spomínaš si na prvé zadanie, na ktorom si pracoval v Transparency?
Ešte pred prvým zadaním som komunikoval s dobrovoľníčkou Radkou o tom, na akých zadaniach pracovala ona, ako stíhala popri škole, či sa jej to páčilo. V tom čase som končil školu, mal som obavy, ako dobrovoľníctvo zladiť so študijnými povinnosťami. Radka mi potvrdila, že je to o osobnom prístupe a nie je problém časovo to nastaviť tak, aby sa stíhala aj škola.
Prvé dobrovoľnícke zadanie bolo spojené s projektom, ktorého výsledky vtedy boli čerstvo publikované – Hlásne trúby. Spracoval som výsledky hodnotenia samosprávnych periodík – novín vydávaných radnicami do informačného materiálu na instagramovom účte Transparency.
Keď porovnáš svoje predstavy a očakávania o dobrovoľníctve s realitou, prekvapilo Ťa niečo?
Očakávania sa mi naplnili. Škoda, že som v tom čase končil školu a nemal viac času. Prekvapil ma vysoký počet ľudí v dobrovoľníckom tíme. Myslel som, že to bude naopak: veľké množstvo zamestnancov, všetci budú pobehovať po kanceláriách s nejakými správami a kričať, že majú novinku, ktorú treba zapracovať. V realite som prišiel do malej kancelárie, kde boli traja-štyria ľudia osobne a druhá polovica zamestnaneckého tímu pracovala z domu.
Na začiatku dobrovoľníctva som mal pocit, že na Slovensku sa veci hýbu smerom k horšiemu, že obyvateľstvo rezignovalo. Prekvapujúce bolo zistenie, že Transparency dokáže zosúladiť veľký tím, ktorý sa vie zmobilizovať. Práve počet ľudí spolupracujúcich s Transparency ilustruje svojou mravenčou prácou zmenu k lepšiemu.
Ako vyzerá tvorba a spracovávanie podkladov od Transparency do formátu instagram stories?
Treba chuť ponoriť sa do témy, keďže je tam veľmi veľa údajov a nie každý je dôležitý. Pri indexe vnímania korupcie (CPI) som pracoval aj so špeciálnym textom o slovenskom a európskom aj vyšehradskom kontexte, ktorý pripravila slovenská pobočka Transparency. Z anglických zdrojov som spracoval Európsku úniu.
Veľmi sa mi osvedčila Canva – nástroj dostupný na tvorbu vizuálov zdarma. Dá sa tam upraviť dizajn presne podľa grafického manuálu, ktorý má Transparency, čo umožňuje do detailu vyladiť výsledný výstup, aby bol vizuálne atraktívny, zároveň aj prehľadný. Na začiatku som stories vytváral priamo na instagrame alebo v Gimpe – no nebolo to dosť flexibilné. CANVA poskytuje možnosť pridávať do voľne dostupných vzorov rôzne screenshoty z hlavných zdrojov. Často som peknú grafiku našiel na Youtube videách od centrály Transparency v Berlíne – práve cez screenshoty som z nich občas použil grafický prvok.
Čo si sa počas dobrovoľnícva naučil?
Prvýkrát som sa s medzinárodným indexom vnímania korupcie (Corruption Perception Index/CPI) stretol v nižších ročníkoch na univerzite, keď sme preberali viacero podobných indexov. Dobrovoľnícka úloha – spracovať výsledky indexu z januára 2022 do formátu instagram stories mi umožnila viac pracovať s webstránkou centrály Transparency, ktorá sídli v Berlíne. Naštudoval som si metodiku, viac sa pozeral, aké informácie sú do indexu zarátané, ale aj ako sa v ňom jednotlivé štáty vrátane Slovenska medziročne umiestňujú. – či lepšie alebo horšie. Súviselo to aj s mojím štúdiom a bavilo ma sledovať, ako sa umiestnenia krajín v indexe menia.
Keď som videl, že nejaká krajina si veľmi zhoršila alebo zlepšila skóre, mohol som si detailnejšie pozrieť analýzy, a zároveň mi cinklo v kontexte učiva na škole – napríklad režim v hodnotenej krajine, ako sa vyvíja alebo či tam boli nejaké protesty.
Naučil som sa pracovať aj s nástrojom na tvorbu newsletterov – Mailchimpom. V aktuálnej práci sa mu venujem intenzívnejšie, prvýkrát som však jeho admin rozhranie videl a vyskúšal v Transparency.
Aj v bežnom živote využívam to, s čím som sa oboznámil počas dobrovoľníctva – pri spracovávaní Hlásnych trúb som natrafil na 11 odporúčaní pre starostov – ako zlepšiť prípravu a vydávanie radničných novín. Poňal som to z opačného konca – ako návod pre občana – rozkliknúť si každé jedno z tých odporúčaní a pozrieť sa, na čo vlastne mám právo, na aké informácie, čo možno vyžadovať. Teraz si dávam viac pozor, keď ich čítam, či je tam priestor na diskusiu, či sa informuje o plánoch, či vôbec je niekto podpísaný pod článkami.
Pred dobrovoľníckou spoluprácou som vnímal umiestnenie mojich rodných Piešťan v rebríčku transparentnosti 100 najväčších samospráv – bývali sme na chvoste, potom sa to veľmi zlepšilo – o desiatky miest, no pri poslednom vydaní rebríčka umiestnenie mesta znova kleslo o nejakých 4-5 miest, hoci Piešťany sú stále v prvej štvrtine Slovenska s ohodnotením B plus.
Bavilo ma spracovávať tento rebríček do formátov pre instagramové publikum, porovnať Piešťany so zvyškom Slovenska – s víťazným mestom a tým, ktoré sa umiestnilo najhoršie. Pred dobrovoľníckou spoluprácou som ani nevedel, že niečo takéto existuje, ani potenciál tohto hodnotenia, ktorý môže tiež nakloniť ľudí smerom napríklad k primátorovi či starostovi. Toto hodnotenie som začal vnímať ako niečo s vplyvom na chod samosprávy – najmä vo volebnom období.
Spracovanie rebríčka na internete je veľmi interaktívne – človek vidí, čo v hodnotenom meste chýba, čo sa dá zlepšiť, kde sú nedostatky radničných periodík.
Prenikol som do ďalších sfér, o ktorých som nevedel. Príbeh slovenského predsedníctva v Rade Európy som sledoval, ale nevedel som všetky detaily príbehu Zuzany Hlávkovej.
Keď som dostal na samoštúdium knihu Moc korupcie od Transparency, načítal som si celú kauzu – jej súvislosti a zistil som, že existuje aj záchranná sieť pre whistleblowerov na Slovensku, o ktorej som predtým nepočul. Je skvelé, že existujú zamestnávatelia, ktorí sú ochotní poskytnúť priestor tým, ktorí sú neskorumpovateľní.
Aký typ dobrovoľníckych úloh a zadaní preferuješ?
Radšej kreatívnu robotu, kde sa sám zavriem, pustím si hudbu a niečo môžem vytvárať. Ide mi to lepšie. Rutinnou prácou som vyvažoval námahu v škole cez ten týždeň – cez víkend som chodieval robiť palacinky do kaviarne a tam som vypol. Celé som to potreboval doplniť ešte niečím kreatívnejším, ako napríklad tvorbou vizuálov, infografík, chcel som sa dozvedieť viac – takto som mal týždeň vyvážený.
Jediná cesta, ktorá ma posunula a motivovala nepoľaviť v práci, štúdiu ani dobrovoľníctve, je obklopiť sa ľuďmi, ktorí ma ťahajú hore -keď som si chcel napríklad pošomrať, ako mám toho veľa. Videl som okolo seba ľudí, ktorí mali vnútornú motiváciu robiť niečo navyše. To ťahalo aj mňa.
Teraz, keď už mám po škole, stále preferujem kreatívnejšiu prácu, kde som zavretý sám a niečo tvorím.Som introvert a na dobitie bateriek potrebujem veľa času osamote.
Kniha Moc korupcie existuje v elektronickej, tlačenej aj audio verzii.O knihách prinášaš obsah i na svojom instragrame. Aký formát preferuješ Ty?
Ešte som si nevypočul ani jednu audioknihu, veľmi som ocenil, že kniha Transparency je dostupná i v PDF formáte. Pre mňa je občas lepšie zastaviť sa nad vetou a rozmýšľať, preniknúť do hĺbky. Pri počúvaní človeku ľahko ujde kontext, najmä keď vyskočí ďalších desať vecí, nad ktorými sa dá zamyslieť. V audio-formáte ide myšlienkový prúd tak rýchlo, že človek ako ja z toho nič nemá.
Čakal som od knihy suché dáta, ktoré budú na nasekané, vymenovanie vecí, ktoré sa dejú v programoch a projektoch Transparency, niečo o financovaní organizácie. Je to však zrozumiteľné a osviežujúce čítanie s veľmi príjemnými prvkami. Cítiť, že ex-šéf Transparency Gabo Šípoš sa venoval žurnalistike aj s jeho kolegami Michalom Piškom a Ľubošom Kostelanským.
Stihol som to celé prečítať asi za deň a pol. Knihu by som odporučil každému, kto má záujem sledovať dianie vo verejnom živote – či už na tej komunálnej úrovni alebo vo vysokej politike.
Ako vnímajú dobrovoľníctvo ľudia z Tvojho okolia?
Hľadali petrošeky v peňaženke, ale… (úsmev). Keďže som študoval v Brne, v Bratislave v pracujem a v Piešťanoch som vyrastal, mám zaujímavú sociálnu bublinu – vedia si predstaviť, čo sa za dobrovoľníckou spoluprácou skrýva.
Boli zaujímavé ohlasy, keď sme sa niekedy rozprávali s kamarátmi, čo sme prežili za týždeň a spomenul som Hlásne trúby, boli prekvapení. Dovtedy sme sa nad témou radničných médií nikdy nezamysleli. Chceli vedieť viac, to bolo potešujúce. Naša generácia si informácie zháňa poväčšine z internetu a písané samosprávne periodiká už nikto z nás nečíta.
Mám aj kamarátov, ktorí pracujúna Úrade vlády a pravidelne si čítajú výstupy Transparency International Slovensko.
Rodina mi dôveruje, že si vyberám prínosné aktivity, vysokú politiku sme rozoberali pred dobrovoľníctvom, potom sme začali riešiť aj témy v lokálnej politike. A hoci nepoznali Transparency, boli veľmi zvedaví, keď som im rozprával o projektoch a oblastiach, ktoré boli v tom čase aktuálne – najmä cez pandémiu o verejnej kontrole koronadotácií. Tiež ich zaujala mapa KtoVlastniSlovensko. Teraz už viem kam v Piešťanoch neísť – ani len na terasu na letné pivo.
Komu by si odporučil dobrovoľníctvo alebo spoluprácu s Transparency?
Každému so záujmom pracovať na lepšej budúcnosti Slovenska. Škála tém, z ktorej si možno vybrať je široká – od zdravotníctva cez samosprávu až po súdnictvo. Už len samoštúdium popri spracovávaní obsahu od Transparency do nových formátov poskytuje širší kontext – pre každého človeka sa nájde niečo, čím môže prispieť.
Chcel by som povzbudiť ľudí, aby vyskočili zo svojej komfortnej zóny, stretli sa s novými inšpiratívnymi ľuďmi a pritom sa snažili zlepšiť smerovanie Slovenska.
V registračnom formulári pre záujemcov a záujemkyne o dobrovoľníctvo v Transparency si uviedol: „Pri štúdiu som si uvedomil, aké dôležité je neustále dbať o nezávislú kontrolu a fungovanie inštitúcií, aby mladí ľudia neodchádzali preč do zahraničia a aby mali chuť vrátiť sa späť.“Ako vidíš svoje smerovanie po ukončení školy?
Spolupracujem na rôznych projektových aktivitách – napr. s organizáciou InfoSecurity. Popritom som si spravil živnosť na PR a marketing. Chcem sa tomu venovať aj naďalej. Marketing a PR je niečo kreatívne, čo ma začalo dosť baviť a snažím sa v tomto smere získať čo najviac zručností.
Potom chcem na niekoľko rokov ísť buď úplne preč alebo aspoň do Prahy. Bolo by veľmi príjemné vrátiť sa, mám veľmi rád Slovensko, Piešťany aj Bratislavu.
Zhovárala sa: Zuzana Grochalová
Za prepis ďakujeme našej dobrovoľníčke Marianne Švecovej.
Za fotografie patrí vďaka našej dobrovoľníčke Bianke Koyšovej.