Aj za posledné roky sme v registroch našli zmluvy a faktúry za státisíce, ktoré verejné inštitúcie zaplatili za organizáciu podujatí hotelom blízkym oligarchom, privatizérom či ľuďom stíhaným v známych kauzách.
V roku 2021 sme v Transparency spustili portál Kto vlastní Slovensko, aby si každý mohol pri plánovaní dovolenky či podujatia na mape jednoducho overiť, kto v skutočností stojí za jednotlivými hotelmi, rezortami a atrakciami. Časť zariadení v cestovnom ruchu totiž skončila aj v rukách podnikateľov v médiách označovaných ako oligarchovia či privatizéri, alebo sa k majetku mohli dostať aj v spojitosti s trestnou činnosťou. Portál má slúžiť ako dôležitá referencia aj pre verejné inštitúcie či firmy, ktoré sú taktiež častým zákazníkom hotelov.
Aj keď pandémia organizovanie konferencií, stretnutí či teambuildingov načas utlmila, náš prieskum verejných registrov ukazuje, že verejné inštitúcie stále míňajú státisíce eur aj v zariadeniach s problematickými vlastníkmi. Dohľadať sa nám podarilo desiatky zmlúv a faktúr za prinajmenšom 266-tisíc eur, cez ktoré si ministerstvá, štátne podniky a ďalšie verejné inštitúcie od pandémie objednávali služby v hoteloch, ktoré na našom portáli nevychádzajú dobre. Výsledné skóre zariadení je kombináciou informácií o transparentnosti ich vlastníctva, dodržiavania povinností voči štátu, verejných dlhov aj hodnotenia reputácie majiteľov odbornou komisiou.
Hotely, o ktorých písal Kuciak
Ide napríklad o hotely, pre ktoré by mal práve tento štvrtok 25. apríla predstúpiť pred Špecializovaný trestný súd Marian Kočner v prípade obžaloby zo zločinu neodvedenia dane a poistného v hodnote 8,2 milióna eur. Ako prvý o ich podozrivých prevodoch ešte v roku 2017 napísal novinár Ján Kuciak, krátko na to Kočnera obvinili.
Hotel Residence na Donovaloch je dnes už písaný len na Kočnerovu dlhoročnú spoločníčku, v roku 2010 však naň firma, v ktorej figuroval Kočner, dostala viac ako 200-tisíc eur z eurofondov. Neskoršie zmeny vlastníctva boli podľa prokuratúry účelovými právnymi krokmi s „cieľom umelo vytvoriť podmienky na vykonanie dražby nehnuteľností ako nevyhnutného kroku k uplatňovaniu nadmerných odpočtov DPH.” K hotelu sa aj po predaji Kočner priznával. „To, že dodnes pomáham s prevádzkou niekomu, kto tie hotely vlastní, je úplne normálne,” odpovedal na tlačovej konferencii v roku 2017 Kuciakovi, ktorý tiež zistil, že mal Kočner na hotely záložné právo, čo tvrdí aj obžaloba. Prevody podľa prokuratúry len predstierali.
Práve v tomto hoteli sa v septembri 2022, v deň, kedy pokračoval súd s obžalovanými z Kuciakovej vraždy, kde figuruje aj Kočner, konal medzinárodný seminár Slovenskej technickej univerzity a Centra vedecko-technických informácií. V hoteli si objednali 50 izieb a služby za 33-tisíc eur.
Organizátor, Slovenská technická univerzita tvrdí, že rozhodli na základe cenových ponúk troch oslovených. Tvrdia tiež, že nepoužili peniaze z verejných zdrojov, ale poplatky účastníkov.
Jeden z členov organizačného výboru nám do telefónu povedal, že o prepojeniach na Kočnera na hotel Residence jednoducho nevedel. Z ponúk, ktoré sme si vyžiadali cez infozákon, však vyplynulo, že oslovili aj hotel Družba a Sitno, ktorých vlastníci sa u našej komisie taktiež netešia zrovna najlepšej reputácii.
STU nie je pritom jediná verejná inštitúcia, ktorá tento hotel využíva. Registre ukazujú, že v roku 2023 si v ňom objednal ubytovanie pre 44 osôb v hodnote do 4 000 eur napríklad aj Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb. Konali sa tam tiež podujatia Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby, ale aj organizácie Banskobystrického samosprávneho kraja pre turizmus. Ministerstvo dopravy tu zorganizovalo zasadnutie Monitorovacieho výboru pre Operačný program Doprava v hodnote 17 500 eur a rok pred tým aj Slovenská agentúra životného prostredia obed za takmer 9 000 eur.
Ďalším hotelom, s ktorým Kočnera spája najnovšia obžaloba, je hotel Šport Donovaly, na ktorého „zvýšenie konkurencieschopnosti,” v čase druhej vlády Roberta Fica vlády čerpali až 825 660 eur z eurofondov. Za miesto konania akcií si ho v posledných rokoch vybrali aj Dopravný podnik mesta Žilina či Dopravný podnik mesta Martin.
Kollárove impérium
Kočner je od januára 2021 právoplatne odsúdený, podobne ako konkurzný právnik Zoroslav Kollár, ktorého Kočner v Threeme spomína pod prezývkou Zoro. Kollára ešte v roku 2020 v rámci akcie Búrka obvinili zo zasahovania do nezávislosti súdu, od roku 2022 je odsúdený za korupciu, ku ktorej sa priznal. Kollár sa po prepustení z väzby venuje aj natáčaniu kritických a diskreditačných videí o politikoch či bývalom Špeciálnom prokurátorovi Danielovi Lipšicovi.
V minulosti prepísal majetky na blízkych, ktorí teraz prevádzkujú niekoľko štátom využívaných hotelov. Napríklad v hoteli Jánošík si vo februári 2024 príspevková organizácia Ministerstva zdravotníctva Zdravé regióny objednala služby pre vzdelávacie aktivity v hodnote viac ako 28-tisíc eur. Do impéria patrí aj súkromná zoo Malkia Park, ktorú prevádzkuje Kollárova exmanželka Klaudia. Tá v roku 2021 ponúkala súdu kauciu v hodnote 300-tisíc, aby nemusel ísť do väzby. Malkia podľa aktuálnych informácií musela vrátiť neoprávnene čerpanú koronadotáciu v hodnote 36-tisíc.
V štátnych zákazkách sa darí aj rodine Lexovcov – bývalého privatizéra z čias mečiarizmu Vladimíra Lexu a jeho syna, exriaditeľa SIS Ivana Lexu, ktorý je konečným užívateľom výhod firmy, prevádzkujúcej bratislavský hotel Tatra. Ten si vlani napríklad pre zorganizovanie konferencie za 30-tisíc eur zvolilo Ministerstvo spravodlivosti ešte pod vedením ministra Viliama Karasa. Hostí tam zaviedla aj Slovenská inovačná a energetická agentúra, Slovenský plynárenský priemysel či Ministerstvo zahraničných vecí. Ministerstvo školstva v rokoch 2019 až 2023 využilo konferenčné služby v hoteli Tatra v hodnote 42 721 eur.
Núdzu o zákazky od štátnych inštitúcií nemá ani hotel Saffron Vladimíra Lexu. Za posledné roky sme narátali objednávky v hodnote 97 000 eur napríklad aj od Najvyššieho súdu či Krajskej prokuratúry Košice, najväčšie zákazky dostali od Agentúry na podporu výskumu a vývoja a Centra vedecko-technických informácií.
V hoteli u Širokého
Obľúbeným miestom pre konanie konferencií je hotel Double Tree, kde je predsedom predstavenstva syn oligarchu Juraja Širokého, blízkeho Smeru. Meno Širokého evidujú nielen archívy spolupracovníkov ŠtB, ale spája sa aj s kauzou Harvardských fondov, kde boli odsúdení dvaja Česi a v rozsudku sa spomína aj jeho meno. Ministerstvo vnútra si Double Tree pred rokom v apríli vybralo ako miesto pre Stretnutie riaditeľov hraničných polícií krajín Salzburského fóra, objednávku vystavili na takmer 8 000 eur. Sociálna poisťovňa tam vlani šesťkrát ubytovala svojich hostí.
Darí sa aj zariadeniam z impéria bývalého štátneho úradníka, dnes oligarchu Františka Hodorovského. Verejné inštitúcie opakovane využívajú služby hotela Sitno, ktorý v uplynulom desaťročí „získal na zvyšovanie kvality služieb” aj vysokú 1,6-miliónovú injekciu z eurofondov. S Hodorovským média spájajú aj senecký aquapark, kam Slovenská pošta i Transpetrol predplácali vstupné hosťom i zamestnancom.
V hoteloch, ktoré patria privatizérovi Vladimírovi Sotákovi, si Všeobecná zdravotná poisťovňa v rokoch 2020 až 2023 objednala sedem akcií spolu za vyše 21-tisíc eur. Pokračovať by sa dalo aj ďalej.
Je vlastníctvo relevantné aj pre štát?
V Transparency netvrdíme, že verejné inštitúcie by sa za každých okolností mali zariadeniam s reputačne problematickými vlastníkmi vyhýbať. Je pochopiteľné, že do zvažovania vstupujú aj ďalšie faktory ako cena, vhodnosť priestorov, kvalita služieb, atraktívnosť lokality či možnosť výberu v okolí. Štátni či samosprávni politici, úradníci ani manažéri by sa však podľa nás ale ani nemali tváriť, že ich tento aspekt nezaujíma vôbec.
Rozkrývaniu vlastníctva v súvislosti s možným tunelovaním verejných zdrojov, vyhýbaním sa plateniu daní či skrývaním verejných funkcionárov v pozadí biznisov venujú štáty pozornosť už prinajmenšom desaťročie, špeciálne od vypuknutia kauzy Panama papers v roku 2016. Na Slovensku štát prvý register vlastníkov firiem spustil už v roku 2015, impulzom pre jeho vznik bola aj kauza spoločnosti Váhostav, za ktorou sa skrýval oligarcha Juraj Široký.
Platí preto, že aj predstavitelia štátu by mali zvažovať to, s kým značku a dôveryhodnosť inštitúcie spájajú a do koho biznisu verejné zdroje investujú. Aj vďaka portálu Transparency Kto vlastní Slovensko majú tieto informácie už tri roky na pár klikov k dispozícii.
Aby sme úradníkom, ale aj ďalším firmám či organizáciám v tomto smere rozhodovanie ešte o kúsok uľahčili, práve v týchto týždňoch pripravujeme aj ďalšiu aktualizáciu vlastníckej mapy. Počet hodnotených zariadení v cestovnom ruchu prekročí už tisícku a okrem hotelov, lyžiarskych stredísk, aquaparkov, kúpeľov, golfových rezortov či iných atrakcií na ňom pribudnú aj kongresové a konferenčné centrá.
Martina Hilbertová
Tento blog mohol vzniknúť aj vďaka podpore v rámci Fondu pre bilaterálne vzťahy v rámci programu „Dobrá správa vecí verejných, zodpovedné inštitúcie, transparentnosť / Cezhraničná spolupráca“
spolufinancovanej z Finančného mechanizmu EHP a Nórskeho finančného mechanizmu na roky 2014 – 2021.
Ak považujete témy spoločenskej zodpovednosti a etického nakupovania za dôležité, podporte prosím našu prácu aj Vy. Ďakujeme!