V januári 2011 vstúpil na Slovensku do platnosti zákon zabezpečujúci bezprecedentnú otvorenosť zavedením povinného zverejňovania zmlúv verejnej správy. Nakoľko je Slovensko považované za jednu z najskorumpovanejších krajín v EÚ, dôvodom pre zmenu z pasívneho (na vyžiadanie) na aktívne (automatické) zverejňovanie bolo zvýšené zapojenie širokej verejnosti do kontroly výdavkov verejných inštitúcií.
Odhadujeme, že v rokoch 2011 až 2014 slovenské úrady zverejnili približne 2 milióny zmlúv. Takmer 800 tisíc zmlúv bolo publikovaných orgánmi centrálnej správy a sú dostupné cez Centrálny register zmlúv (www.crz.gov.sk), zvyšok publikovali samosprávy. V prvej kapitole štúdia popisuje slovenskú skúsenosť s touto legislatívnou zmenou; skúma pôvod inšpirácie takejto zmeny, popisuje proces ako bola zmena prijatá a aké boli bezprostredné reakcie zástancov aj odporcov takejto významnej novelizácie. Štúdia ďalej pokračuje diskusiou o pozitívach a negatívach takejto úpravy, pričom si zakladá na skúsenostiach niektorých z najdôležitejších stakeholderov ako sú novinári, aktivisti, či tvorcovia politík na miestnej aj národnej úrovni. Tretia a štvrtá kapitola sa zameriavajú na problematické aspekty takejto úpravy a poskytujú odporúčania, ktoré môžu poslúžiť nielen slovenským orgánom, ale aj krajinám so záujmom nasledovať slovenský príklad.
Zistenia naznačujú, že pozitíva vyplývajúce z proaktívneho zverejňovania jednoznačne prevyšujú negatíva. Výsledky prieskumu verejnej mienky ukazujú, že približne 1 z 10 dospelých obyvateľov Slovenska si niekedy na internete pozrel zverejnenú zmluvu a dáta tiež naznačujú zvyšujúci sa záujem verejnosti. Jedným z najvýznamnejších pozitív takejto zmeny je skutočnosť, že médiá majú možnosť reagovať omnoho rýchlejšie než v minulosti a publikovať svoje zistenia prakticky v reálnom čase, čo novinárom uľahčuje reálne vplývať na verejné výdavky. Navyše, mediálne pokrytie obstarávania a výdavkov verejnej správy sa zvýšil o štvrtinu v porovnaní s predchádzajúcim štvorročným obdobím. Náklady súvisiace s takouto zmenou sú pomerne nízke ako na národnej, tak aj regionálnej úrovni vládnutia a podľa niektorých je takáto úprava v skutočnosti menej zaťažujúca ako odpovedanie na náhodné občianske žiadosti o informácie. Platí však, že úspech reformy je závislý na viacerých faktoroch – od internetovej prístupnosti cez slobodu a kvalitu médií a mimovládnych organizácií, až po schopnosť vyvodzovať zodpovednosť voči voleným aj nevoleným predstaviteľom za ich konanie. Povinné zverejňovanie zmlúv nemôže fungovať ako samostatný proti-korupčný nástroj a je skôr len jedným kúskom mozaiky podstatne širšej zmeny k väčšej transparentnosti a efektívnejšiemu nakladaniu s verejnými prostriedkami.
Pozrite si štúdiu v angličtine
