verejné firmyZ porovnania transparentnosti firiem v krajinách V4 vychádzame podpriemerne
Necelá polovica obyvateľov Slovenska si pred vyše dvomi rokmi zvolila aktuálnych primátorov, starostov a miestnych poslancov. Na kvalitu a cenu služieb ako sú mestská doprava, zvoz odpadu, vodné a stočné, vykurovanie, sociálne bývanie, ale aj regionálne televízne vysielanie či rekreačné zázemie mestských lesov však často väčšmi ako oni vplývajú manažéri mestských firiem. Tí sú často do funkcií dosadzovaní na základe politických dohôd a bez účasti verejnosti.
Ak by si voliči chceli overiť, ako sa mestským spoločnostiam darí napĺňať plány, koľko zarábajú ich šéfovia, aké kvalifikačné predpoklady spĺňajú členovia ich dozorných rád a ako v nich prebiehajú výberové konania alebo ponukové konania na predaj a prenájom majetku, s veľkou pravdepodobnosťou by o tom na ich stránkach nenašli takmer nič. Slovenské mestské firmy sú pritom voči verejnej kontrole ešte zdráhavejšie ako ich kolegovia z Česka a Maďarska.
Ukazuje to porovnanie úrovne transparentnosti v 36 stopercentne mestských spoločnostiach v krajinách Vyšehradskej štvorky (deväť firiem z každej krajiny), na ktorom sa okrem Transparency International Slovensko podieľali aj ďalšie mimovládne organizácie so skúsenosťami pri kontrole verejných firiem a to české Oživení, maďarský Budapest Intézet a poľská Sieć Obywatelska – Watchdog.
Transparentnosť sme porovnávali na základe informácií zverejnených na ich webových stránkach a to v desiatich oblastiach kľúčových pre verejnú kontrolu ako sú prístup k informáciám, verejné obstarávanie, personalistika či predaj a prenájom majetku. Vychádzali sme pritom z odporúčaní Svetovej banky, OECD, Európskej komisie i mimovládnych organizácií venujúcich sa tejto problematike.
Otvorenosť mestských spoločností v krajinách V4 voči verejnej kontrole vo všeobecnosti nie je vysoká. Všetkých 36 firiem dosiahlo v priemere len 34-percentné skóre transparentnosti a v tejto oblasti preto existuje veľký priestor na zlepšenie.
Z porovnania úrovne transparentnosti v krajinách V4 vychádza deväťčlenná vzorka slovenských spoločností mierne podpriemerne. V priemere získala len niečo cez 30 percent. Najlepšie obstáli české mestské firmy s priemerným skóre cez 41 percent a maďarské s vyše 40 percentami. Najmenej otvorené vyšli z porovnania poľské spoločnosti, ktoré dosiahli len cez 24 percent.
Celkovo najotvorenejší prístup sme v sledovanom čase (november 2016 až január 2017) zaznamenali v českom Dopravnom podniku Hlavného mesta Prahy, a.s. (60,4%) a v maďarskej odpadovej spoločnosti FKF Zrt. z Budapešti (59%). Tretie miesto obsadil Dopravný podnik Bratislava, a.s. s 54,2%.
Najotvorenejšia slovenská spoločnosť Dopravný podnik Bratislava, a.s. je zároveň najväčšou skúmanou slovenskou firmou. Medzi jej silné stránky patrí napríklad spôsob zverejňovania zmlúv, informovanie o verejnom obstarávaní, možnostiach získať údaje podľa Infozákona, udelenej podpore a sponzoringu, ale aj vytvorenie etickej infraštruktúry cez etický kódex či pozíciu ombudsmana.
DPB, a.s. aj napriek tomu získal iba niečo cez polovicu možných bodov a aj v tejto spoločnosti stále existuje veľký priestor na zlepšenie. Podnik napríklad nezverejňuje zistenia z interných ani externých auditov, plány výkonnostných kritérií ani ich spätné plnenie, životopisy a platové pomery manažmentu, ani informácie o priebehu výberových konaní či ponukových konaní na predaj a prenájom majetku. (Jednotlivé indikátory i výsledky za všetky firmy nájdete v datasete pod článkom).
Najhoršie skóre zo slovenských firiem a tretie najhoršie v celkovom poradí získala nitrianska odpadová spoločnosť Nitrianske komunálne služby, s.r.o., ktorej tržby a výnosy sú druhé najnižšie spomedzi všetkých 36 firiem a dosahujú len tesne cez štyri milióny eur. Jej skóre 11,17 percent však výrazne zaostáva aj za porovnateľnými spoločnosťami, napríklad Technické služby mesta Prešov, a.s. s tržbami a výnosmi na úrovni 4,8 milióna eur získali v hodnotení 28 percent.
Firmy sme do rebríčku vyberali tak, aby boli čo najviac reprezentatívne a porovnateľné. Kritériami boli stopercentne vlastníctvo samosprávy (v prípade vodárenských spoločností ide o viacero miest a obcí z regiónu) a celkové tržby a ostatné výnosy cez 4 milióny eur. Dovedna hospodária s takmer 380 miliónmi eur, čo je zhruba toľko ako ročný rozpočet Košíc a Prešova dokopy. Vybrané spoločnosti podnikajú prevažne v oblastiach mestskej dopravy, vodárenstva a odpadového hospodárstva a zároveň pochádzajú z rôzne rozvinutých regiónov krajiny (podľa HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily).
Porovnanie ukázalo aj oblasti, z ktorých by naši štátni i miestni politici ako aj manažéri firiem mohli čerpať inšpirácie. Verejnú kontrolu verejných firiem v Maďarsku napríklad uľahčuje povinne zverejňovanie ročných plánov verejného obstarávania či platových pomerov manažérov.
Projekt podporil Medzinárodný vyšehradský fond.
Celú štúdiu i kompletné údaje o výsledkoch jednotlivých firiem nájdete tu:
Tlačová správa/SK: Slovenské mestské firmy taja viac ako české či maďarské
Policy Brief/CZ: Výsledok hlavných poznatkov a zistení na základe analýzy mestských obchodných spoločností v krajinách V4 obsahujúci praktické rady a odporúčania
Prípadové štúdie z ostatných krajín V4:
Analýza Česká republika/CZ: Případová studie městské obchodní společnosti – Dopravní podnik hl. m. Prahy, akciová společnost
Analýza Česká republika/EN: Case study on municipality-owned enterprise – Prague Public Transport Company Inc.
Analýza Maďarsko/EN: FKF Nonprofit ZRT., Budapest – Hungarian Case Study
Analýza Poľsko/EN: Transparency of municipal companies in the Visegrad Group countries – Case study: Warsaw Trams Ltd, Poland
Niektoré mediálne výstupy o projekte
Pre viac informácií kontaktujte: Michal Piško, pisko@transparency.sk
