Doktor Kostka nebol jediný, komu sa v zdravotníctve v posledných rokoch darilo. Veľký úspech majú aj tri nové firmy na trhu. Dve vlastní bývalý šéf finančného riaditeľstva, tretia zase vykazuje znaky schránkovej firmy.
Akciovka Med Partners sa za necelé tri roky od založenia vyšvihla na 7,5 milióna EUR. Eseročka DCX to v rovnakom čase dotiahla na viac ako dvojmiliónové tržby. A ProPharma Group sa za dva roky dostala z obratu pár tisíc eur na 5,5 milióna v minulom roku. Tieto firmy sa tak v krátkom čase dostali na úroveň dvadsiatky najsilnejších dodávateľov v slovenskom zdravotníctve. Čo je za ich úspechom?
Zo štátnej služby do biznisu
Súťažiť sám so sebou a predať za dvojnásobok bežnej ceny – tak to vyzeralo pri kúpe nočných stolíkov pre vojenskú nemocnicu v Ružomberku spoločnosťou Med Partners v roku 2014. Na predraženie poukázal týždenník Plus 7 dní, keď porovnal kúpu tých istých stolíkov od výhradného importéra nemocnicou v Trstenej za 529 EUR za kus, ktoré Med Partners úspešne predal za 1062 EUR. Následkom bolo zrušenie zmluvy v hodnote vyše 1 milióna eur. V prípade ružomberskej nemocnice podľa Plusky v poriadku nebola ani kúpa dezinfekčného prístroja od spoločnosti DCX, ktorý mal byť predražený a požadované parametre prístroja mali byť dôvodom vynútenej neúčasti dvoch potenciálnych záujemcov.
Spoločnosti Med Partners a DCX nespájajú len pochybné tendre s ružomberskou nemocnicou, ale do začiatku februára tohto roka aj totožné sídlo na Gorkého 5 v Bratislave, rovnako i osoba spolumajiteľa Igora Krnáča, bývalého šéfa Finančnej správy SR za Radičovej vlády.
Krnáč bol v roku 2012 však odvolaný z funkcie šéfa finančného riaditeľstva za zlyhanie pri zavádzaní nového informačného systému. Po trinástich rokoch v štátnej správe sa tak Krnáč dal na podnikanie. V marci 2013 sa stal konateľom spoločnosti DCX, v októbri zase členom dozornej rady spoločnosti a podľa Registra konečných užívateľov výhod je momentálne i vlastníkom tak DCX ako aj Med Partners. Konateľom v Med Partners sa stal jeho ex kolega z fachu Ivan Dropčo, ktorý mu bol u daniarov námestníkom pre kontrolu daní a daňovú exekúciu.
Ďalšou vplyvnou, a na rozdiel od Krnáča v zdravotníctve ostrieľanou, osobou v pozadí Med Partners je Peter Šumichrast. Ten ešte v roku 2013 obchodne zastupoval nemecký B Braun Medical, ktorý u nás i v Česku už dlhé roky dodáva nemocniciam rôzny zdravotnícky materiál či prístroje. V tom čase bol i členom predsedníctva Slovenskej asociácie dodávateľov zdravotníckych pomôcok (SK-MED). Dnes Med Partners vo svojom portfóliu ponúka produkty Braunu. Šumichrast má vlastnícky podiel i v DCX.
Za necelé tri roky Med Partners úspešne uzavrel so štátom takmer 180 obchodov v hodnote viac ako 7 mil. EUR, väčšinu cez elektronické trhovisko. Pre mnohé z týchto jeho nákupov je typická malá miera súťaže ako aj úspor oproti očakávaným cenám.
Z 18-tich tendrov vysúťažených v klasickom obstarávaní až v polovici obchodov bol minimálne jeden konkurenčný uchádzač vylúčený. Ak opomenieme nezrealizovaný nákup stolíkov v Ružomberku, tak dosiahnutá úspora je 1,8 %. Dokonca pri štvrtine nákupov došlo k navýšeniu ceny oproti očakávanej. Zdá sa, že nielen ružomberský tender zaváňa predražením. V univerzitnej nemocnici v Košiciach – v komisii sedel Branislav Paška, synovec bývalého šéfa parlamentu – v roku 2014 nakupovali v dvoch častiach 2 anestéziologické prístroje. Pre obe časti prišla len jedna ponuka, *z toho jedna od Med Partners, druhá od Medis Nitra, známej z kauzy defibrilátorov v košickej záchranke. Prístroj značky Perseus A500 od výrobcu Dräger dodal Med Partners presne v hodnote očakávanej ceny, a to 62 tisíc EUR bez dane. Typovo ten istý Perseus v približne rovnakom čase obstarala Ústredná vojenská nemocnica v Prahe priamo od nemeckého výrobcu Drägera v prepočte za 38 tisíc EUR. Mimochodom, Dräger má svoje zastúpenie i na Slovensku a anestéziologické prístroje dodal už viackrát niektorým nemocniciam aj priamo.
Med Partners na elektronickom trhovisku obchoduje s viac než 150 zdravotníckymi produktmi, od kliešťov, vŕtačiek cez operačné stoly až po ťažkú techniku ako sú pľúcne ventilátory, röntgenové či anestéziologické prístroje. Z približne štyroch tisícok dodávateľov patrí k stovke jeho najaktívnejších obchodníkov. Od spustenia jeho ostrej prevádzky vo februári 2015 sa Med Partnersu podarilo vytendrovať zmluvy s nemocnicami v hodnote takmer 5,58 mil. EUR. Zatiaľ čo na trhovisku sa v priemere usporí 14,5 % financií a pri zdravotníckych obchodoch 11 %, tak úspora pri víťazstvách Med Partners bola len 1,2 percenta.
Naozaj súťaž?
Aj keď v priemere má Med Partners v súťaži dvoch až troch konkurentov, je otázne, nakoľko naozaj súťažia. Jedným z najčastejších protivníkov je totiž firma Vitalite – objavuje sa v každej piatej súťaži, kde Med Partners *zákazku vyhral podal ponuku (a naopak, vo väčšine súťaží, kde sa Vitalite *dostal uchádzal o zákazku, figuroval Med Partners ako ďalší uchádzač).
Vitalite sídli na Námestí č. 27 vo Zvolene rovnako ako DayCom Group, v ktorej Igor Krnáč zasadal do júna 2014 v dozornej rade a ktorej Med Partners v roku 2014 poskytla pôžičku. Ich webstránky sú navyše na prvý pohľad podobné. Okrem navlas rovnakej charakteristiky oboch spoločností (viď obrázky nižšie) je napríklad možné z polofunkčnej stránky Vitalitu v rámci sekcie „Referencie“ prekliknúť sa na web Med Partnersu. Pozitívny vplyv známosti s Igorom Krnáčom konateľka Vitalite Renáta Otrubčiaková (Mikulová) odmieta. Podľa jej slov sa Vitalite darí vďaka udržaniu jej “konkurencieschopnosti vo vzťahu k iným podnikateľským subjektom.”
Obr. 3 Webová stránka Vitalite a Med Partners (TIS)
Pri obchodoch na trhovisku v celkovo 18 tendroch, ktoré vyhral Vitalite, figuroval ako konkurent Med Partners až pätnásťkrát. Pritom v polovici z nich bola úspora len niečo cez percento. Príkladom je kúpa 2 servoventilátorov, kde si detská košická nemocnica stanovila, že chce investovať maximálne 156 tisíc EUR. Vitalite, Med Partners a Medis Nitra jej to splnili a „súťažou“ nemocnici ušetrili celých sto eur.
Podobne s Med Partners či Vitalite šiel do tendrov aj majetkovo prepojený DCX. Na trhovisku sa uskutočnilo minimálne takýchto päť obchodov. „Predkladanie ponúk zo strany takto prepojených subjektov môže vzbudzovať falošné zdanie riadnej súťaže, čo je priamo v rozpore s princípom súťaženia vo verejnom obstarávaní,“ napísal Protimonopolný úrad v svojom stanovisku pred rokom. Z pohľadu zákona však tieto obchody ostávajú legálne, lebo predkladanie ponúk prepojenými firmami zakázané nie je.
Hra na Američanov
Treťou úspešnou firmou je pôvodom martinská, dnes bratislavská eseročka ProPharma Group. Táto firma sa k 5,5 miliónovým tržbám pre rok 2015 dostala za dva roky dodávkami farmaceutického materiálu. Najnovšie v januári 2017 práve v spolupráci s DCX uzavrela zmluvu s Ministerstvom obrany na dodávku liekov a očkovacích látok v celkovej sume 360 tisíc eur. V súťaži to bola na túto časť dodávok jediná ponuka.
ProPharma Group je inak americká firma poskytujúca poradenstvo veľkým farmaceutickým firmám s 500 zamestnancami a pobočkami v jedenástich amerických štátoch, vo Veľkej Británii a Austrálii. Slovenská ProPharma Group má svoj web celý v angličtine, má rovnaký slogan a všetky texty sú kópiou textov z amerického webu, akurát sú tam uvedené slovenské kontakty. Logá slovenskej a americkej firmy sú ale rozličné.
Obr. 4 Slovenská (vľavo) a americká webstránka ProPharma Group (TIS)
Na kontaktnom telefóne sa ozval Jozef Varečka, konateľ firmy. Napokon priznal, že s americkou firmou nič spoločné nemajú. Akú časť dodávky pre ministerstvo obrany v spolupráci s DCX robia oni nepovedal. Nevedel ani povedať, prečo ako subdodávateľ a nepriamo obchodník so štátom nemajú zverejnené meno vlastníka firmy v registri konečných užívateľov výhod.
Varečka s adresou v paneláku v Devínskej Novej Vsi v posledných rokoch spoluriadil sedem firiem. Väčšinu z nich už súdy pre exekúcie či neplatenie faktúr zrušili.
V ProPharma Group podľa jej účtovnej závierky pracovalo v roku 2015 v priemere 5 ľudí. No firma vykazuje náklady pre zamestnancov len 17 tisíc eur, čo vychádza menej ako 300 eur mesačne na človeka… Takmer 96 percent nákladov tvorí náklady na obstaranie tovaru, čo v praxi zvykne znamenať platby externým dodávateľom. Firma pri viac ako 5 miliónových tržbách zarobila zisk po dani len percento z obratu, čo je na zdravotnícky biznis podpriemerná suma.
Naozaj nie sú v zdravotníctve peniaze?
Zdá sa teda, že peňazí v našom zdravotníctve predsa len je, ale utekajú rôznymi smermi. Teraz ide o to efektívnejšie ich rozdeľovať, zabezpečiť poctivé súťaže medzi dodávateľmi, a nasmerovať ich na tie pre pacienta najpotrebnejšie veci. Dokážeme to?
*upravené dňa 30.3.2017
Nikola Gurgoľová, Gabriel Šípoš
na analýze dát sa podieľal Juraj Labant
Ak sa Vám článok páčil aspoň tak ako vás štve šafárenie v zdravotníctve, podporte Transparency v preverovaní štátnych zákaziek aj finančne. Ďakujeme!