Ale do protikorupčných aktivít sú Slováci ochotní sa zapojiť len podpriemerne.
Každá piata slovenská domácnosť priznáva, že počas roka v kontakte s verejnými inštitúciami zaplatila úplatok. Po Litve a Grécku ide o tretí najvyšší podiel v Európskej únii, v ktorej v priemere zaplatila úplatky len desatina respondentov. Najviac sa u nás nelegálne platí v zdravotníctve, pri vybavovaní povolení na úradoch a v styku s políciou. Vyplýva to z Globálneho barometra korupcie, aktuálneho celosvetového prieskumu medzi viac ako sto tisíc občanmi v 107 krajinách od Transparency International.
Úplatky častejšie platia chudobní ako bohatí, a to najmä seniori v zdravotníctve. Nadpriemerné príjmové skupiny relatívne viac uplácajú daňové úrady a pri vybavovaní pozemkov. Stredná vrstva zase nadpriemerne nelegálne platí polícii a súdom.
Pasivita občanov
Hoci dve tretiny občanov veria, že aj bežní ľudia môžu pomôcť krajine v boji proti korupcii (priemer EÚ je 61 %), v porovnaní s inými krajinami únie sú len málo ochotní podniknúť aj konkrétne kroky. Len polovica Slovákov by bola ochotná nahlásiť korupciu, čo je 16. najhorší výsledok zo 107 skúmaných krajín. V EÚ, kde by v priemere nahlásili korupciu tri štvrtiny občanov, skončili horšie len Maďarsko a Lotyšsko.
Necelých 40% by sa zúčastnilo pokojnej demonštrácie proti korupcii, len štvrtina by sa pridala k protikorupčnej organizácii a len pätina by bola ochotná priplatiť si za tovary od firmy, ktorá nie je zamotaná v korupcii. Pasivita občanov prudko rastie s vekom a mierne klesá s príjmom opýtaných.
Slováci sa podľa prieskumu boja nahlasovať korupciu najmä kvôli odvete – strach z následkov má až 40 % z tých, ktorí by nenahlásili korupciu (viac sa v EÚ boja len na Cypre, v Taliansku a Portugalsku). Ďalších 37 % si myslí, že oznámenie nekalých praktík by nemalo žiadny dopad. Alarmujúce tiež je, že až 22 % z tých, ktorí by korupciu nenahlásili, nevie, kam by mohlo korupciu nahlásiť, čo je druhý najhorší výsledok v únii.
Vládu vraj ovládajú súkromné záujmy
Občania Slovenska podľa prieskumu neveria ani vláde. Až 63 % tvrdí, že jej protikorupčné aktivity nie sú účinné. Zhruba rovnaký počet si myslí, že slovenská vláda je riadená súkromnými záujmami v pozadí. Za najskorumpovanejšiu inštitúciu považujú Slováci súdnictvo (69 % percent ho považuje za skorumpované), nasledujú verejní činitelia/ úradníci a politické strany.
Ako sa zostavuje Barometer
Globálny barometer korupcie je najväčším svetovým prieskumom korupcie. Najnovšie kolo sa uskutočnilo od septembra 2012 do marca 2013 na vzorke 114 tisíc občanov v 107 krajinách sveta. V prípade Slovenska boli dáta zbierané na reprezentatívnej vzorke tisíc respondentov v septembri 2012.
Gabriel Šípoš
riaditeľ Transparency International Slovensko
##
Všetky relevantné informácie súvisiace s Globálnym barometrom korupcie (grafické materiály, detailné výsledky a metodológiu) nájdete na stránkach Transparency International – http://www.transparency.org/gcb2013
