Krajiny V4: Postkomunistické inštitúcie nie sú schopné zabrániť korupcii

Podľa novej medzinárodnej štúdie Transparency International, zostáva politický vplyv na nezávislé štátne inštitúcie systémovým korupčným rizikom nielen na Slovensku, ale aj v Českej republike, Maďarsku a Poľsku.

Štúdia zdôrazňuje, že demokratické inštitúcie a právne rámce prijaté v krajinách V4 počas prístupového procesu EÚ automaticky neposkytujú dostatočnú ochranu pred rizikami korupcie. V mnohých prípadoch boli navyše tieto inštitúcie postupne oslabené alebo úplne zrušené politickými aktérmi v jednotlivých krajinách po vstupe do EÚ.

“Zákony a inštitúcie proti korupcii vo vyšehradskom regióne zostanú prázdne škrupiny pokiaľ nedôjde k zmysluplnému záväzku k transparentnosti. Najdôležitejšie je, aby vysokí štátni úradníci a politici deklarovali svoj majetok a záujmy, verejné inštitúcie musia byť nezávislé od vplyvu a musí tiež existovať lepšia kontrola financovania politických strán, “uviedol Miklos Marschall, zástupca generálneho riaditeľa Transparency International.

Krajiny V4 vytvorili na začiatku 90. rokov 20. storočia formálne regionálne zoskupenie so spoločným programom, ktorý zdôrazňoval najmä politickú spoluprácu v oblasti strategických cieľov členstva v EÚ a NATO. Krajiny popri tejto formálnej spolupráci tiež nasledovali podobné cesty rozvoja a vzniku nových demokratických inštitúcií a právneho rámca. Cieľom bolo harmonizovať ich s obdobnými inštitúciami v EÚ.

Nedávne prieskumy Eurobarometra však ukazujú, že približne 87% občanov regiónu sa zhoduje, že korupcia je závažným problémom vo svojej krajine a priemerné skóre Indexu vnímania korupcie (CPI) vyšehradských krajín stále značne zaostáva za západoeurópskymi členskými štátmi.

Nová štúdia Transparency International je založená na národných prieskumov, ktoré hodnotia silu protikorupčných mechanizmov a inštitúcií vyšehradských krajín. Štúdia zachytáva niektoré dôležité podobnosti a rozdiely v regióne, medzi hlavné závery správy patria:

• Spoločným problémom je financovanie strán

Financovanie politických strán je kľúčovou oblasťou vo vyšehradskom regióne. Dochádza často nielen k protiprávnemu konaniu, ale zároveň pretrváva slabý právny rámec. Politické strany sa často vzdávajú snahy o vytvorenie transparentného systému straníckeho financovania a kampaní, ktorý by zároveň obsahoval primeranú kontrolu, monitorovanie a sankcie. Dominantné politické strany zvyčajne míňajú oveľa viac peňazí na financovanie svojej činnosti a kampane, ako je množstvo, ktoré je zo zákona povolené.

• Médiá a občianska spoločnosť: kľúčové subjekty v oblasti boja proti korupcii

Politické a ekonomické záujmové skupiny v krajinách V4 sú schopné ovplyvňovať a manipulovať štátne inštitúcie, avšak ich vplyv a kontrola nad subjektmi mimo štátnej moci, najmä médií a občianskej spoločnosti sú oveľa nižšie.

V prípade že závažne skorumpovaný systém nie je schopný „samonápravy“, sú to práve vonkajší aktéri, ktorí môžu zohrať kľúčovú úlohu. Krajiny V4 často vďačia investigatívnym novinárom, webovým stránkam a blogom za zverejňovanie korupčných praktík jednotlivcov a organizovaných skupín, ktorí majú naopak záujem tieto informácie utajiť. Preto je nezávislosť týchto inštitúcií kľúčová v boji proti korupcii, a tiež v post-komunistickom vývoji krajín vyšehradského regiónu.

• Podnikateľský sektor čelí alarmujúcim korupčným rizikám v Maďarsku a Poľsku

Riziko vzniku korupcie, ktorá súvisí s činnosťou podnikateľského sektora, je obzvlášť vysoké v Maďarsku a Poľsku. V krajinách však dochádza k odlišným modelom. Kým v Maďarsku sa môžu silní ekonomickí aktéri zmocniť a ovládnuť verejný sektor, v Poľsku dochádza k opačnej situácii a verejný sektor sa „zmocňuje podnikateľov“. Silné maďarské záujmové skupiny sú schopné získať peniaze z verejného systému prostredníctvom zámerne navrhnutých a profesionálne spravovaných korupčných sietí. V Poľsku navyše dochádza na úrovni najvyšších štátnych úradníkov k vymáhaniu úplatkov od prosperujúcich podnikov.

• Trestné stíhanie je rizikovým faktorom v Českej republike a na Slovensku

Proces trestného stíhania a činnosť prokuratúry sa ukázali byť obzvlášť slabé v Českej republike a na Slovensku. Orgány činné v trestnom konaní ľahko podliehajú priamemu politickému vplyvu kvôli ich prísnym hierarchickým a netransparentným organizačným štruktúram, a tiež chýbajúcim reformám od pádu komunizmu.

Štúdia na stiahnutie (English)