Do roku 2020 sa môžeme prepadnúť medzi štyroch najhorších v EÚ
Slovensko už tretí rok v boji proti korupcii stagnuje. Podľa najcitovanejšieho svetového rebríčka vnímania korupcie od Transparency International skončilo v minulom roku na 54.mieste, rovnako ako rok predtým. Slovensko dosiahlo 50 bodov zo sto možných, o jeden menej ako v rokoch 2015-6 a rovnako ako v roku 2014. Slovensko tak patrí k tretine krajín sveta, kde sa skóre medziročne zhoršilo.
Ak stagnácia Slovenska bude pokračovať ako v posledných troch rokoch, a naopak Rumunsko, Grécko i Taliansko sa budú doterajším tempom zlepšovať, Slovensko sa do roku 2020 ocitne medzi štyrmi najskorumpovanejšími krajinami EÚ. V regióne strednej Európy si najviac pohoršilo Maďarsko, spadlo až o deväť miest na celkové 66. miesto. Poľsko skončilo na 36. priečke, Česko o 6 miest nižšie.
Stagnáciu a rozpačitý prístup Slovenska k boju proti korupcii potvrdzuje konanie štátnych inštitúcií v uplynulom období.
V októbri boli ako prví vysokopostavení politici v histórii odsúdení na vysoké tresty bývalí ministri výstavby Marián Janušek a Igor Štefanov za kauzu nástenkový tender. No (zatiaľ neprávoplatný) rozsudok prišiel až desať rokov po zločine a odsúdený nebol nik zo zadávateľov, tým pádom nebola preukázaná ani korupcia. Zároveň počet odsúdených za korupciu klesol v posledných dvoch rokoch oproti prvej polovici dekády o pätinu a aj v tých prípadoch ide len o malé ryby, z ktorých 94% dostane len podmienečný trest. Takmer polovica odsúdených za korupciu sa týka úplatkov do sto eur.
V spolupráci s mimovládnymi organizáciami bol vylepšený zákon na ochranu oznamovateľov korupcie. Na druhej strane žiadna osobná ani politická zodpovednosť nebola vyvodená na Ministerstve zahraničných vecí, hoci audit Najvyššieho kontrolného úradu potvrdil pochybenia pri zadávaní zákaziek, na ktoré už koncom roka 2016 upozornili bývalí zamestnanci ministerstva. Ministerstvo doteraz odmieta sprístupniť kľúčové dokumenty.
Na úrade vlády bol zriadený nový protikorupčný odbor, ktorý bol aktívny v podpore protikorupčných školení. Za kauzu dotácií bola vyvodená zodpovednosť (politická, nie trestnoprávna) voči ex-ministrovi školstva Petrovi Plavčanovi. No vláda zároveň podkopáva nezávislosť kontrolných úradov pokračovaním v straníckych nomináciách (voľba predsedov ÚVO, ÚRSO). Na Ústavný súd vláda presadila odborne kontroverzných a politicky spriaznených kandidátov.
Prezident Andrej Kiska príkladne apeloval na vládu a najmä ministra vnútra Roberta Kaliňáka rozviazať ruky policajtom, a vyvodzovať zodpovednosť za zlyhania, vrátane kauzy Bašternák, v ktorej začiatkom roku 2018 polícia aj navrhla obžalobu. Na druhej strane ale nebol prezident schopný dôveryhodne vysvetliť okolnosti pokusu krátiť daň vo svojej firme, cez ktorú financoval časť svojej prezidentskej kampane.
Protischránkový zákon zatiaľ nemá rukolapné dôsledky, hoci firmy stál v prvom roku odhadom aspoň 15 miliónov eur v administratívnych nákladoch. Rok od zavedenia registra partnerov nebol súdom odhalený žiadny prípad skrytého majiteľa firiem, hoci mnoho indícií svedčí o obchádzaní zákona vykazovaním fiktívnych majiteľov. Pripravované vylepšenie infozákona nebolo ani dva roky od volieb predložené do parlamentu.
Pozitívom je pokles osobnej skúsenosti občanov i podnikateľov s korupciou, i pozitívnejšie vnímanie oproti roku 2015. Za ostatné dva roky sa podľa Eurobarometra o polovicu znížila osobná skúsenosť s korupciou u podnikateľov i občanov. O štvrtinu menej podnikateľov z nich si myslí, že korupcia im bráni vyhrať verejnú zákazku. Verejnosť sa navyše aktivizovala prítomnosťou na protikorupčných pochodoch, ale aj vyššou účasťou v župných voľbách, v ktorých silno rezonovala protikorupčná téma.
Kľúčom k budúcemu zlepšeniu na Slovensku je odpolitizovanie polície a prokuratúry, ukončenie straníckych nominácií do vedení kontrolných orgánov a štátnych firiem ako aj jasnejšie vyvodzovanie zodpovednosti v prípade vážnych podozrení z korupcie či nekompetentnosti. Preventívne by pomohlo aj rozsiahlejšie zverejňovanie dát a informácií o cieľoch a výsledkoch politikov, úradníkov a štátnych manažérov v ich inštitúciách.
Rebríček Transparency sa každoročne počíta v centrále Transparency v Berlíne na základe deviatich až trinástich zdrojov dát a prieskumov medzi domácimi i zahraničnými analytikmi a manažérmi.
Najčistejšími krajinami boli v minulom roku Nový Zéland a Dánsko (89, resp. 88 bodov). Naopak, najskorumpovanejšími boli Somálsko a Južný Sudán (9, resp. 12 bodov). V rebríčku vnímania korupcie sa minulý rok zlepšilo 81 krajín a zhoršilo 62 štátov. Dve tretiny štátov sveta má skóre menej ako 50 bodov. Za posledných šesť rokov zaznamenali najväčší pokrok Pobrežie Slonoviny, Senegal a Veľká Británia. V poslednom období pokrok nastal najmä v oblasti boja s cezhraničnou korupciu. V krajinách EÚ bol masovo prijímaný register vlastníkov firiem. V Taliansku, Švédsku ako aj v Austrálii zase politici schválili lepšiu ochranu pre oznamovateľov korupcie.
Gabriel Šípoš, riaditeľ Transparency International Slovensko
Kompletné výsledky prieskumu pre celý svet nájdete na http://cpi.transparency.org