Naše najnovšie hodnotenie výsledkov práce sudcov na okresných súdoch, ktoré sme zverejnili pred pár dňami, sa okrem pozitívnej spätnej väzby stretlo aj s výhradami. Zaznamenali sme aj viaceré námietky a sťažnosti sudcov, ktoré boli zaslané nielen Transparency International Slovensko, ale tiež na Ministerstvo spravodlivosti SR a rôzne justičné inštitúcie. Považujeme preto za dôležité o uvedených námietkach diskutovať a ich znenie aj odpovede preto zverejňujeme v plnom znení a bez úprav pod článkom.
V tomto texte zhŕňame najzásadnejšie výhrady a naše odpovede k nim:
TIS nezohľadňuje podmienky, v ktorých sudca pracuje
Cieľom hodnotenia bolo poskytnúť občanovi informácie o tom, „čo môže od konania pri jednotlivých sudcoch očakávať“, teda najmä aká je rozumne predpokladateľná dĺžka konania a pravdepodobnosť potvrdenia rozhodnutia vyšším súdom.
Pre občana je dôležitá možnosť prístupu k spravodlivosti – t.j. čo najrýchlejšie a najkvalitnejšie rozhodnutie. Dôvody odopretého rozhodnutia sú pre neho v princípe irelevantné, čo zdôraznil viacnásobne aj Ústavný súd SR pri rozhodovaní o prieťahoch v konaní. Hoci teda zo strany sudcu môže ísť o objektívne dôvody (nedostatok vybavenia, veľké množstvo agendy, dlhodobá PN, výkon pozície predsedu súdu a pod.), zo strany občana je rozhodujúci výsledok.
Naša metodika zároveň obsahuje nástroje, ako uvedené problémy aspoň parciálne zohľadniť. Nastavili sme viaceré limity, ktoré majú z hodnotenia vylúčiť sudcov, ktorí rozhodli príliš málo vecí, resp. majú príliš málo rozhodnutí o odvolaniach, ktoré by bolo možné zohľadniť. Takéto limity vyraďujú z hodnotenia sudcov, ktorých limitácie práce bola tak zásadné, že ich štatistiky nie sú vôbec porovnateľné s ostatnými. Práve preto bolo do hodnotenia zapojených iba 713 sudcov z 910 aktívnych.
TIS nemá právo hodnotiť prácu sudcov
S takýmto tvrdením k nášmu hodnoteniu vyrukovali sudcovia Okresného súdu v Čadci, ktorého zástupcovia vyšli zhodou okolností v analýze v priemere najslabšie. Transparency je watchdogová organizácia, teda akýsi strážny pes demokracie. Našim cieľom je realizovať právo občianskej spoločnosti na kontrolu výkonu vecí verejných a zlepšovať vymožiteľnosť princípov právneho štátu. Význam organizácii ako je TIS mnohokrát potvrdil v rozhodovacej praxi nielen Ústavný súd SR, ale aj Európsky súd pre ľudské práva.
Fakt, že zákon o sudcoch a prísediacich zveruje hodnotenie sudcov do pôsobnosti osobitných komisií v žiadnom ohľade neznamená, že zástupcovia občianskej spoločnosti, novinári, či akademici nemajú právo vyjadrovať sa k práci sudcov.
Prijatie vyššie uvedeného záveru by viedlo k popretiu elementárnych princípov demokracie, slobody slova a tiež vedeckého bádania, voči ktorým sa musíme zásadne ohradiť. Týmto argumentačným smerom by sme došli k absurdným záverom, že verejnosť nie je oprávnená vyjadrovať sa k činnosti akéhokoľvek verejného funkcionára, za účelom ochrany jeho osobnostných práv a zachovania dôvery verejnosti v jeho konanie. Závery Ústavného súdu SR a tiež ESĽP pritom hovoria presne opačne, a síce, že verejní funkcionári musia byť pripravení na väčšiu mieru kritiky ich práce zo strany verejnosti.
Hodnotenie TIS nezodpovedá hodnoteniu komisie
Hodnotenie práce sudcov zo strany štátu prebieha na základe zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení. Realizuje ho komisia, zložená zo sudcov, pričom zákon stanovuje aj intervaly, v ktorých majú byť jednotliví sudcovia hodnotení. Medzi námietkami, ktoré sme obdržali sa vyskytuje aj skutočnosť, že niektorí sudcovia majú v hodnotení komisie odlišné výsledky, než v hodnotení TIS.
V Prvom rade je opätovne potrebné poukázať na skutočnosť, že naše hodnotenie je dátovou analýzou, ktorá má svoje limity a my ich otvorene pomenovávame. Jej výpovedná hodnota je však napriek tomu veľká, a to aj pre plánovanú reformu súdnej mapy. Pokiaľ totiž sudca, resp. celý súd nemá dostatočné materiálne alebo iné vybavenie, ktoré jeho prácu sťažuje, naša analýza poskytuje relevantný podklad pre reorganizáciu súdnej mapy.
Našim cieľom je ukázať, že pre občana je dôležitejšie mať prístup k dostatočne špecializovanému sudcovi, ktorý rozhodne čo najrýchlejšie a najkvalitnejšie, než aby bol jeho „domovský“ súd vzdialený do 20km od jeho bydliska. Väčšina občanov napokon na súdy chodí aj tak iba niekoľkokrát za život.
Hodnotenie zo strany komisie by malo byť, naopak, kvalitatívne, a teda sa preskúmavajú konkrétne vybrané rozhodnutia sudcu. Je pritom zaujímavé, že napriek zákonom stanoveným časovým intervalom, po ktorých má sudca podliehať hodnoteniu dáta zverejnené na stránke Ministerstva spravodlivosti SR nezobrazujú ani zďaleka tak veľa hodnotení, ako by mali. Problémom môže byť nedostatočne zverejňovanie hodnotení (zverejňovanie je povinné) alebo porušovanie zákonnej povinnosti realizovať hodnotenia v stanovených časových intervaloch.
Nemenej zaujímavou skutočnosťou je, že v trojškálovom hodnotení boli za celý čas ako nevyhovujúci hodnotení iba dvaja sudcovia, znížené hodnotenie (dobrý) dostalo 39 sudcov a zvyšných 1826 hodnotení vykazuje známku výborný. Z uvedeného je zrejmé, že takéto hodnotenie je iba málo výpovedné a vôbec nezohľadňuje ani základnú štatistickú distribúciu. Napriek tomu naše hodnotenie jasne odzrkadľuje odchýlky od „priemerných sudcovských výkonov“.
Hodnotenie TIS by preto malo pre hodnotiace komisie slúžiť ako výborný dátový podklad, na základe ktorého je možné sudcom aj pomôcť, napríklad efektívnejším prerozdelením agendy, či potrebným zlepšením materiálnych podmienok. Zároveň naše hodnotenie odzrkadľuje výsledky každej kvantitatívnej analýzy, a síce, že z istej množiny musia existovať skupiny s najlepšími, aj najhoršími výsledkami. Na dôvody je následne možné pozerať sa hlbšie a efektívnejšie. Z uvedeného dôvodu našu analýzu chváli veľké množstvo odborníkov z praxe, od ktorých sme získali spätnú väzbu.
Prečo sme pridali do hodnotenia niektoré agendy
Ako problematická sa ukazuje najmä dedičská agenda „D“, ktorou je súdom poverovaný notár. Pri predchádzajúcom hodnotení v roku 2018, ktoré zohľadňovalo iba štyri „základné“ agendy, teda C, Cb, P a T sme obdržali od viacerých sudcov spätnú väzbu, podľa ktorej bolo vyňatie ostatných agend skresľujúce, a to vrátane agendy „D“. Z uvedeného dôvodu sme sa pri revidovanej metodike snažili zahrnúť do hodnotenia čo najširšie spektrum sudcovskej práce, napriek limitom, ktoré predstavuje poverenie notára pri dedičských veciach. Pri vyhodnocovaní produktivity je uvedená skutočnosť zohľadnená, nakoľko predmetná agenda má veľmi nízku váhu, ako to vyplýva aj z Metodiky určovania počtu sudcov (dostupné na stránkach MSSR) – t.j. náročnosť je 0,147; pre porovnanie rámcová agenda „C“, z ktorej sa vypočítavajú ostatné má náročnosť 1.
Prečo sú v úvode analýzy zmienené trestné konania
Zmienenie trestných konaní voči sudcom v úvode našej analýzy, zverejnenej formou blogu, považujeme za plne relevantné vyjadrenie aktualizačného momentu oproti nášmu hodnoteniu v roku 2018, ktoré tiež vyjadruje neutešený stav, v ktorom sa naše súdnictvo za ostatné roky ocitlo. Máme za to, že práve sudcovia, ktorí momentálne čelia trestným konaniam, resp. už sú právoplatne odsúdení majú najväčšiu mieru zodpovednosti za nedôveru, ktorá v súdnictvo na Slovensku dlhodobo pretrváva. Rovnako sú závažným problémom prieťahy v konaniach, ktoré občanov odrádzajú od dôvery v spravodlivosť justičného systému.
Naša analýza jasne konštatuje, že jej účelom nie je identifikácia korupčného, resp. inak protispoločenského konania. Jej zámerom je prispieť k diskusií o nastavení pravidiel tak, aby sa najmä čo najviac predchádzalo druhému menovanému problému – dlhým a neefektívnym súdnym konaniam. Pokiaľ nám je vyčítané, že tak činíme pri príprave reformy súdnej mapy, odpovedáme, že podľa našej mienky je pripravovaná stámiliónová investícia tým správnym momentom na to, aby sa podmienky práce sudcov čo najviac zlepšili. Po premárnenej príležitosti už bude na kritiku neskoro.
Hodnotenie TIS je netransparentné a nepreskúmateľné
Transparency realizuje hodnotenia sudcov na základe zverejňovaných štatistických výkazov sudcov už od roku 2014. Ide teda o kvantitatívnu analýzu dát na základe dostupných merateľných podkladov, pričom TIS v žiadnom ohľade nezasahuje do podkladových dát pre jednotlivé súdy, resp. sudcov. Hodnotenie na základe zaznamenaných reakcií a diskusií pravidelne precizujeme. Samotné hodnotenie, ako aj metodológiu vždy zverejňujeme a tak tomu bolo aj v roku 2023. V nasledujúcich dokumentoch si záujemcovia môžu stiahnuť aj podrobnejšie dáta a pôvodný kód pre výpočet hodnotenia.
ID_final; Kvalita_výpočet; Efektivita_výpočet; Produktivita_výpočet (R kód)
Stanoviská s námietkami sudcov aj naše odpovede zverejňujeme v plnom znení:
- Okresný súd Čadca: Žiadosť o nápravu a ospravedlnenie
> Odpoveď TIS sudcom Okresného súdu Čadca - JUDr. Dana Jelinková Dudzíková: Upozornenie a žiadosť o poskytnutie informácií
> Odpoveď TIS JUDr. Dane Jelinkovej Dudzíkovej - JUDr. Ľudmila Jančovičová: Vyjadrenie a žiadosť o nápravu a ospravedlnenie
> Odpoveď TIS JUDr. Ľudmile Jančovičovej - JUDr. René Milták: Nesúhlas s hodnotením TIS
> Odpoveď TIS JUDr. Renému Miltákovi - Mgr. Marcela Kosová: Netransparentné hodnotenie sudcov TIS
> Odpoveď predsedu Správnej rady TIS Samuela Spáča Mgr. Marcele Kosovej - JUDr. Dana Jelinková Dudzíková: Transparentnosť súdnej moci nie je o zverejnenom rebríčku výkonnosti
SME, 14.4.2023 – Spáč: Prekvapil ma argument sudcov v Čadci, že nemáme právo ich kritizovať
RTVS, 14.3.2023 – Interview :24 s právnikom a analytikom TIS Jánom Ivančíkom
